Preskakujem
Moja práca v telke je splachovacia, dlho sa s ňou babrem, ťuťkám a za dva týždne to zmizne z obrazoviek a už si na to nikto nespomenie, no možno to niekto okopíruje, ako Briti našu upútavku na Talent. Ale stále je to len promo cudzej práce, nezostane po mne nič, čo by som chcela povedať sama. Knihy sú moje zadosťučinenie, píšem ich tak, ako sa mne chce, nikto mi do toho nehovorí. Neprekáža mi to preskakovanie z reklamy k písaniu, potrebujem robiť viac činností naraz, aj v aute šoférujem a počúvam audioknihy a na semaforoch sa maľujem.
Tancujem
Vyrastala som na rockových koncertoch v Trenčíne, skupine Bez ladu a skladu som organizovala prvé vystúpenia. Milujem kapely, z ktorých ide taká energia, že si musím zatancovať, neznášam len sedieť a počúvať. Tanec je môj život, podarilo sa mi ešte pred maturitou dostať aj na majstrovstvá sveta vo formáciách. Tréner nás učil, že keď tancujem s partnerom, musím čakať na impulz od muža. To je princíp spoločenského tanca, však dobre, niekto musí viesť. Lenže ja som sa naučila nasledovať cudzie pohyby aj v živote, a to je zlé. Snažím sa s tým bojovať.
Kupujem šálky
Nemám rada, keď je všetko rovnaké, ani stoličky, ani šálky, na svete je toľko pekných vecí. Mám plnú policu rôznych šálok, vyzerá to ako u vodníka. Hovorievala som o nich, že to sú moje depresie, čo depresia, to kúpa novej šálky, ale nie je to celkom tak, veľa vzácnych šálok som aj dostala.
Šoférujem
Odkedy mám veľké auto, sú na mňa ľudia akísi odpornejší, ženy sú nervózne, muži si klepkajú na čelo, to sa mi na malej honde nikdy nestalo. Šoférujem od osemnástich, už som to aj ďalších päť ľudí naučila vrátane mojej staršej dcéry. Učiteľ autoškoly ma dal pozdravovať a vraj tam na ňu niekto pokrikoval, že ak vie ešte aj tak dobre variť, tak ju chce. Naučiť niekoho šoférovať, vlastne naučiť niekoho čokoľvek, nie je žiadna veda, len mu hneď na úvod treba povedať, že to bude vedieť dobre. Mne to tak povedal otec a ja som tomu uverila.
Neznášam techniku
Môj muž je praktický flegmatik, asi som si ho zaslúžila, lebo bez neho by som na tejto planéte neprežila. Pozná už po hlase, keď mu volám, že mi niečo nefunguje, povie mi, reštartni to celé. Ja hystericky kričím, nechce sa mi ísť pod stôl! Zložím mobil, idem pod stôl, vypnem, zapnem a ide to.
Nemám bublinu
Ferko Gyarfáš o mne napísal, že neviem dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od ľudí. Raz mi chlapík v električke povedal, že vy máte oči môjho zomierajúceho otca a ja že vážne? Počúvam každého, zdá sa mi všetko zaujímavé, len niekedy je to aj nebezpečné a niektorí muži si to zle vysvetľujú.
Mám šajby
Chodím spať posledná z rodiny, vstávam prvá, pritom by som si radšej poležala a čítala. Potom príde víkend a ja chcem urobiť všetko, rodine vynahradiť, čo som za celý týždeň nestíhala, polievku, hlavné jedlo aj dezert. Všetko to spravím, ale obedujeme o piatej, nikto už na to nie je zvedavý a ja som úplne zničená.
Moja práca v telke je splachovacia, dlho sa s ňou babrem, ťuťkám a za dva týždne to zmizne z obrazoviek a už si na to nikto nespomenie, no možno to niekto okopíruje, ako Briti našu upútavku na Talent. Ale stále je to len promo cudzej práce, nezostane po mne nič, čo by som chcela povedať sama. Knihy sú moje zadosťučinenie, píšem ich tak, ako sa mne chce, nikto mi do toho nehovorí. Neprekáža mi to preskakovanie z reklamy k písaniu, potrebujem robiť viac činností naraz, aj v aute šoférujem a počúvam audioknihy a na semaforoch sa maľujem.
Tancujem
Vyrastala som na rockových koncertoch v Trenčíne, skupine Bez ladu a skladu som organizovala prvé vystúpenia. Milujem kapely, z ktorých ide taká energia, že si musím zatancovať, neznášam len sedieť a počúvať. Tanec je môj život, podarilo sa mi ešte pred maturitou dostať aj na majstrovstvá sveta vo formáciách. Tréner nás učil, že keď tancujem s partnerom, musím čakať na impulz od muža. To je princíp spoločenského tanca, však dobre, niekto musí viesť. Lenže ja som sa naučila nasledovať cudzie pohyby aj v živote, a to je zlé. Snažím sa s tým bojovať.
Kupujem šálky
Nemám rada, keď je všetko rovnaké, ani stoličky, ani šálky, na svete je toľko pekných vecí. Mám plnú policu rôznych šálok, vyzerá to ako u vodníka. Hovorievala som o nich, že to sú moje depresie, čo depresia, to kúpa novej šálky, ale nie je to celkom tak, veľa vzácnych šálok som aj dostala.
Šoférujem
Odkedy mám veľké auto, sú na mňa ľudia akísi odpornejší, ženy sú nervózne, muži si klepkajú na čelo, to sa mi na malej honde nikdy nestalo. Šoférujem od osemnástich, už som to aj ďalších päť ľudí naučila vrátane mojej staršej dcéry. Učiteľ autoškoly ma dal pozdravovať a vraj tam na ňu niekto pokrikoval, že ak vie ešte aj tak dobre variť, tak ju chce. Naučiť niekoho šoférovať, vlastne naučiť niekoho čokoľvek, nie je žiadna veda, len mu hneď na úvod treba povedať, že to bude vedieť dobre. Mne to tak povedal otec a ja som tomu uverila.
Neznášam techniku
Môj muž je praktický flegmatik, asi som si ho zaslúžila, lebo bez neho by som na tejto planéte neprežila. Pozná už po hlase, keď mu volám, že mi niečo nefunguje, povie mi, reštartni to celé. Ja hystericky kričím, nechce sa mi ísť pod stôl! Zložím mobil, idem pod stôl, vypnem, zapnem a ide to.
Nemám bublinu
Ferko Gyarfáš o mne napísal, že neviem dodržiavať bezpečnú vzdialenosť od ľudí. Raz mi chlapík v električke povedal, že vy máte oči môjho zomierajúceho otca a ja že vážne? Počúvam každého, zdá sa mi všetko zaujímavé, len niekedy je to aj nebezpečné a niektorí muži si to zle vysvetľujú.
Mám šajby
Chodím spať posledná z rodiny, vstávam prvá, pritom by som si radšej poležala a čítala. Potom príde víkend a ja chcem urobiť všetko, rodine vynahradiť, čo som za celý týždeň nestíhala, polievku, hlavné jedlo aj dezert. Všetko to spravím, ale obedujeme o piatej, nikto už na to nie je zvedavý a ja som úplne zničená.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.