Kto má byť predseda SaS

V posledných voľbách som volil SaS. Hoci vidím svet inak, než len ako ihrisko ekonomických zákonitostí, a hoci v mnohých etických otázkach sme v príkrom rozpore, postoj tejto strany k Dzurindovým intrigám a neskôr k všeobecnému vydieraniu eurovalom sa mi zdal nielen najsympatickejší, ale aj najetickejší. Dnes je SaS na križovatke. A nie je to pre programový spor. Je to práve pre jej doterajšiu tvrdohlavosť. Časť strany celkom logicky usúdila, že tvrdohlavosť neprináša percentá, a teda ani vplyv, ale skôr nepriateľov, a chcela by preto SaS zmäkčiť. Myslím, že nielen voči EÚ. Hovoria najmä o štýle, ale reč je v skutočnosti o obsahu. Sú len dve možnosti – buď SaS zostane zaujímavou stranou s presvedčením, alebo sa premení na mladší klon pragmatickej nudy v Ľudovej platforme. Richardovi Sulíkovi možno vyčítať tisíc a jednu vec. Mne prekáža najmä necitlivosť na citlivosť. Ale nemožno mu uprieť, že SaS je najmä jeho nápad, vôľa a energia. A že nimi u nás oživil verejnú debatu. Na SaS bez takéhoto výrazného zakladateľa je po troch rokoch priskoro. A napokon – hoci sa lojalita na Slovensku považuje skôr za slabosť, než za povinnú výbavu, bez nej dlhodobo máločo funguje. Aj o tom je spor o predsedu SaS. A aj preto sa prikláňam na stranu Richarda Sulíka.
Zaujímavé informácie o búrlivom dianí v SaS prinášame na stranách 22 – 24.
Robím to veľmi nerád – na tomto mieste sa musím na neznámy čas rozlúčiť s naším novým autorom Róbertom Bezákom.
Požiadavke kardinála Ouelleta, aby sa až do vyriešenia jeho pôsobenia v cirkvi arcibiskup Bezák zdržal verejných vystúpení vrátane duchovných príhovorov, nerozumiem. Jeho texty a príhovory v .týždni ani v televízii TA 3 sa predsa nijako nedotýkali kauzy odvolania. Komu a čomu teda mohli prekážať? Vyššiemu záujmu? Aký je to záujem, ak je vyšší než šírenie dobrej zvesti? Alebo to prekážalo tej časti hierarchie, ktorá nevidí rada, že Róbert Bezák je aj po odvolaní žiadaný a verejne prítomný? Aká je to potom láska, ak sa neteší z úspechu brata? Alebo o čo iné, skryté, tu znovu ide? Róbert Bezák mi v tejto súvislosti napísal z Ríma osobný list, v ktorom okrem informácie o akceptovaní Ouelletovej požiadavky hovorí, že verí v lepšie časy a pokračovanie našej spolupráce. Sluší sa teda odpovedať: Pán Bezák, byť odvolaný, a teraz ešte aj umlčaný, musí byť mimoriadne ťažké. Trochu egoisticky dúfam, že ani tento akt Vás nezlomí, ale naopak, posilní pre dobro nás všetkých. A aj pre dobro cirkvi. Mimochodom: Keďže naše spoločné štvrtkové kávy v redakcii hádam nespadajú pod chladnú požiadavku verejne nevystupovať, najbližšie sa nevyhnete otázke, na kedy tie lepšie časy vidíte. A poprosím o konkrétnu odpoveď, dobre?