.vo Valaskej na Horehroní sa pred pár rokmi počas fašiangov objavili klobásy s prímesou psieho mäsa. Samozrejme, otázka, či je s horčicou a chrenom chutnejší vlčiak, alebo jazvečík, väčšinu z nás pobúri. Aj pre Angličanov je konzumácia konského mäsa eticky neprípustná. Predsa len, sú to človeku blízke tvory.
.konská panika
Najmä Francúzi, Taliani a Poliaci konzumujú konské mäso vo veľkom. V celej EÚ porazia ročne na mäso približne 200-tisíc koní, zo 79 slovenských bitúnkov spracúvajú toto mäso iba tri. Lenže trh je malý, mäso je opradené predsudkami, a tak vlani u nás na konzumáciu zabili iba 43 koní. Treba zdôrazniť, že nikto na Slovensku tieto ušľachtilé zvieratá na jedlo nechová. Konzumujú sa iba také, ktoré sú nevhodné na iné druhy chovu. Ak vynecháme etické dôvody, tak konina je chutná, výživná, má nízky obsah cholesterolu a tuku.
Konské mäso nie je teda zdravotne škodlivé, Európska komisia (EK) však za podvod na spotrebiteľoch označila fakt, že sa toto lacnejšie mäso objavilo v potravinách označených ako hovädzie výrobky. V polovici januára sa konské mäso vyskytlo v hovädzích hamburgeroch od írskej firmy Silvercrest v reťazcoch Tesco a Lidl, nie však na Slovensku, ale v iných 18 krajinách Únie. O mesiac neskôr – opäť za našimi hranicami – sa našla konská DNA v bolonských lazaniach značky Nowaco a v mäsových guľôčkach Köttbullar od IKEA. Podľa odhadov sa takto do distribúcie v celej EÚ dostalo od dvoch do štyroch miliónov porcií jedál s neoznačeným konským mäsom.
Dopadom aféry na Slovensku je zvýšená nedôvera zákazníkov k dovážaným mäsovým výrobkom, najmä z hovädziny, čo iba nahráva domácim výrobcom. Európa je v panike. Holanďania navrhujú vytvoriť akýsi celoeurópsky „čierny zoznam“ podvodníckych firiem. Ochraňovať domáci trh chcú aj slovenskí politici, protekcionizmus by sa však vypomstil ako bumerang a nezastavil by sa iba pri mäse. EK sa zatiaľ odhodlala iba na zvýšené kontroly a ministri chcú vyššiu informovanosť spotrebiteľa a uvedenie pôvodu mäsa na obaloch výrobkov.
.vieme, čo jeme?
Pštrosy a emu na mäso chová na Slovensku niekoľko fariem. Ani Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) nemá informácie o množstvách týchto zvierat. Naša legislatíva dokonca ani nestanovila definíciu exotického zvieraťa na mäso. „Pštrosa naša legislatíva nevie príliš zaradiť. Pre veterinárne úkony sú zaradené medzi medzi hydinu, hoci správne ide o bežce, mäso je zaradené medzi divinu, čo tiež nesedí. Pštrosie mäso sa chápe ako divina, chov ako hydina,“ opisuje legislatívnu bezradnosť chovateľ Miroslav Szabo zo Pštrosej farmy Liptovský Mikuláš. Spotrebiteľa skôr ako zákony a definície zaujíma najmä to, či pre neho vyplývajú z konzumácie netradičných druhov mäsa nejaké zdravotné riziká. Nariadenie č. 853/2004 iba definuje pojem mäso a určuje, ktoré jedlé časti hospodárskych zvierat patria pod tento pojem – sú to aj produkty rybolovu, žabacie stehienka či slimáky.
„Vo všeobecnosti platí, že na bitúnok musí ísť jatočné zviera, ktoré je zdravé a v dobrej jatočnej kondícii. Musí ísť pritom o schválený bitúnok. Pre bežce, kam patrí aj pštros, je to Veľký Slavkov,“ uvádza pre .týždeň Paulína Komarová zo ŠVPS s tým, že v otázke zmien stravovacích návykov Slovákov smerom k exotickým zvieratám je skôr skeptická. Ako príklad uvádza divinu, teda voľne žijúcu zver. Jej mäso je po dietetickej stránke veľmi vhodné, no pre horšiu dostupnosť, vyššiu cenu, inú farbu či špecifickú vôňu ide oproti tradičným druhom mäsa naďalej o okrajovú záležitosť.
Európskou raritou v chove exotických zvierat na mäso je susedné Česko, kde sa teraz od marca môže dostať na trh mäso až zo 130 krokodílov nílskych. Tých však nedovážajú z Egypta, ale už niekoľko rokov im utešene rastú, čakajúc na zmenu legislatívy, na farme Agro Jevišovice na južnej Morave, ktorá patrí pod Agrofert Andreja Babiša. Dlhé roky sa Česko a EÚ sporili o možnosť takéhoto chovu. Už v roku 2004 doviezol na Moravu podnikateľ Bohumír Rada z uzavretých chovov vo Francúzsku a v Thajsku prvých 50 krokodílov so zámerom navýšiť ich chov až na 800 kusov. Medzičasom zvieratká dorástli na jatočnú veľkosť takmer troch metrov a vyvstala otázka, čo s nimi. O krokodíliu kožu v Česku záujem nie je, predaj vypreparovanej lebky a končatín ako suvenírov takisto nie je príliš rentabilný, na expozíciu pre školské a iné zájazdy stačí iba zopár zvierat, takže výnimka EÚ prišla napriek protestom ochrancov zvierat vhod. A firma Kostelecké uzeniny už tento rok ako prvá ponúkne európsku raritu, krokodíly zo Znojemska.
.dobrú chuť!
V malebnom prostredí dediny Konská pod Západnými Tatrami nenájdete iba ovečky, ale aj stádo pštrosa afrického dvojprstého. V roku 2009 liptovský rodák Miroslav Szabo, ktorý vtedy pracoval ako obchodník pre IT firmu v Bratislave, čítal články o chove týchto exotických zvierat. Urobil si prieskum trhu a zistil, že ide o perspektívny biznis. Vypracoval podnikateľský plán, pre ktorý získal spolumajiteľa, podnikateľa z Moskvy. A priviezli prvé chovné stádo 31 kusov z Česka.
Deväťdesiate roky znamenali na Slovensku boom chovu pštrosov, no väčšina fariem medzičasom skončila. „Celý trh bola bublina, umelo nafúknuté ceny. Vtedy stál chovný jedinec viac ako tritisíc eur, dnes 500. Pokiaľ viem, s chovom pštrosov začali v Európe Holanďania, keď ich doviezli z južnej Afriky. Ide o zdravé a chutné červené mäso. Drahšie ako porovnateľné hovädzie, no lacnejšie ako teľacina,“ uváza Szabo. Jeho farma má v súčasnosti 50 chovných a do 90 jatočných pštrosov, o ktoré sa stará iba jedna-jediná pracovníčka.
„Základom krmiva sú granule a objemové krmivo, silážová lucerna a k tomu jadro, ovos a jačmeň. V lete sa pštrosy voľne pasú, znesú aj extrémne teplá či zimy,“ vysvetľuje Danka Žiaranová, ktorá predtým pracovala ako kuchárka a vyrábala obuv. Pochopiteľne, s chovom pštrosov – podobne ako samotný majiteľ farmy Szabo – nemala predtým skúsenosti. Učili sa, takpovediac, za pochodu, z dostupnej literatúry aj na vlastných chybách. Hreje ich pocit, že všetko „mäso“, čo im behá po farme, je už dávno predané. Deväťdesiat percent produkcie smeruje na trhy západnej Európy, dopyt viacnásobne presahuje ponuku. Vlani v jatočnej sezóne od júna do augusta vyviezli približne päť ton pštrosieho mäsa.
Slovenský trh zatiaľ na takéto mäso nie je veľmi pripravený. Nejde o lacnú záležitosť, veľkoobchodná cena bez dane sa pohybuje od 16 do 22 eur, no objavila sa tu aj staršia pani, ktorá chcela zo zvedavosti kúpiť kilogram pštrosieho. Hotely a reštaurácie, ktoré oň majú záujem, sa dajú spočítať na jednej ruke. Szabo pritom v altánku na farme, kde si v lete zvyknú opekať predtým niekoľko dní napácované pštrosie stejky, priznáva, že nepozná nikoho, komu by toto mäso nechutilo. „Žiaľ, slovenský zákazník sa orientuje iba podľa ceny. Kým sa nezlepšia príjmy našich ľudí, budú naďalej kupovať lacnú hydinu z Poľska,“ dodáva na záver skepticky Szabo.
.konská panika
Najmä Francúzi, Taliani a Poliaci konzumujú konské mäso vo veľkom. V celej EÚ porazia ročne na mäso približne 200-tisíc koní, zo 79 slovenských bitúnkov spracúvajú toto mäso iba tri. Lenže trh je malý, mäso je opradené predsudkami, a tak vlani u nás na konzumáciu zabili iba 43 koní. Treba zdôrazniť, že nikto na Slovensku tieto ušľachtilé zvieratá na jedlo nechová. Konzumujú sa iba také, ktoré sú nevhodné na iné druhy chovu. Ak vynecháme etické dôvody, tak konina je chutná, výživná, má nízky obsah cholesterolu a tuku.
Konské mäso nie je teda zdravotne škodlivé, Európska komisia (EK) však za podvod na spotrebiteľoch označila fakt, že sa toto lacnejšie mäso objavilo v potravinách označených ako hovädzie výrobky. V polovici januára sa konské mäso vyskytlo v hovädzích hamburgeroch od írskej firmy Silvercrest v reťazcoch Tesco a Lidl, nie však na Slovensku, ale v iných 18 krajinách Únie. O mesiac neskôr – opäť za našimi hranicami – sa našla konská DNA v bolonských lazaniach značky Nowaco a v mäsových guľôčkach Köttbullar od IKEA. Podľa odhadov sa takto do distribúcie v celej EÚ dostalo od dvoch do štyroch miliónov porcií jedál s neoznačeným konským mäsom.
Dopadom aféry na Slovensku je zvýšená nedôvera zákazníkov k dovážaným mäsovým výrobkom, najmä z hovädziny, čo iba nahráva domácim výrobcom. Európa je v panike. Holanďania navrhujú vytvoriť akýsi celoeurópsky „čierny zoznam“ podvodníckych firiem. Ochraňovať domáci trh chcú aj slovenskí politici, protekcionizmus by sa však vypomstil ako bumerang a nezastavil by sa iba pri mäse. EK sa zatiaľ odhodlala iba na zvýšené kontroly a ministri chcú vyššiu informovanosť spotrebiteľa a uvedenie pôvodu mäsa na obaloch výrobkov.
.vieme, čo jeme?
Pštrosy a emu na mäso chová na Slovensku niekoľko fariem. Ani Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) nemá informácie o množstvách týchto zvierat. Naša legislatíva dokonca ani nestanovila definíciu exotického zvieraťa na mäso. „Pštrosa naša legislatíva nevie príliš zaradiť. Pre veterinárne úkony sú zaradené medzi medzi hydinu, hoci správne ide o bežce, mäso je zaradené medzi divinu, čo tiež nesedí. Pštrosie mäso sa chápe ako divina, chov ako hydina,“ opisuje legislatívnu bezradnosť chovateľ Miroslav Szabo zo Pštrosej farmy Liptovský Mikuláš. Spotrebiteľa skôr ako zákony a definície zaujíma najmä to, či pre neho vyplývajú z konzumácie netradičných druhov mäsa nejaké zdravotné riziká. Nariadenie č. 853/2004 iba definuje pojem mäso a určuje, ktoré jedlé časti hospodárskych zvierat patria pod tento pojem – sú to aj produkty rybolovu, žabacie stehienka či slimáky.
„Vo všeobecnosti platí, že na bitúnok musí ísť jatočné zviera, ktoré je zdravé a v dobrej jatočnej kondícii. Musí ísť pritom o schválený bitúnok. Pre bežce, kam patrí aj pštros, je to Veľký Slavkov,“ uvádza pre .týždeň Paulína Komarová zo ŠVPS s tým, že v otázke zmien stravovacích návykov Slovákov smerom k exotickým zvieratám je skôr skeptická. Ako príklad uvádza divinu, teda voľne žijúcu zver. Jej mäso je po dietetickej stránke veľmi vhodné, no pre horšiu dostupnosť, vyššiu cenu, inú farbu či špecifickú vôňu ide oproti tradičným druhom mäsa naďalej o okrajovú záležitosť.
Európskou raritou v chove exotických zvierat na mäso je susedné Česko, kde sa teraz od marca môže dostať na trh mäso až zo 130 krokodílov nílskych. Tých však nedovážajú z Egypta, ale už niekoľko rokov im utešene rastú, čakajúc na zmenu legislatívy, na farme Agro Jevišovice na južnej Morave, ktorá patrí pod Agrofert Andreja Babiša. Dlhé roky sa Česko a EÚ sporili o možnosť takéhoto chovu. Už v roku 2004 doviezol na Moravu podnikateľ Bohumír Rada z uzavretých chovov vo Francúzsku a v Thajsku prvých 50 krokodílov so zámerom navýšiť ich chov až na 800 kusov. Medzičasom zvieratká dorástli na jatočnú veľkosť takmer troch metrov a vyvstala otázka, čo s nimi. O krokodíliu kožu v Česku záujem nie je, predaj vypreparovanej lebky a končatín ako suvenírov takisto nie je príliš rentabilný, na expozíciu pre školské a iné zájazdy stačí iba zopár zvierat, takže výnimka EÚ prišla napriek protestom ochrancov zvierat vhod. A firma Kostelecké uzeniny už tento rok ako prvá ponúkne európsku raritu, krokodíly zo Znojemska.
.dobrú chuť!
V malebnom prostredí dediny Konská pod Západnými Tatrami nenájdete iba ovečky, ale aj stádo pštrosa afrického dvojprstého. V roku 2009 liptovský rodák Miroslav Szabo, ktorý vtedy pracoval ako obchodník pre IT firmu v Bratislave, čítal články o chove týchto exotických zvierat. Urobil si prieskum trhu a zistil, že ide o perspektívny biznis. Vypracoval podnikateľský plán, pre ktorý získal spolumajiteľa, podnikateľa z Moskvy. A priviezli prvé chovné stádo 31 kusov z Česka.
Deväťdesiate roky znamenali na Slovensku boom chovu pštrosov, no väčšina fariem medzičasom skončila. „Celý trh bola bublina, umelo nafúknuté ceny. Vtedy stál chovný jedinec viac ako tritisíc eur, dnes 500. Pokiaľ viem, s chovom pštrosov začali v Európe Holanďania, keď ich doviezli z južnej Afriky. Ide o zdravé a chutné červené mäso. Drahšie ako porovnateľné hovädzie, no lacnejšie ako teľacina,“ uváza Szabo. Jeho farma má v súčasnosti 50 chovných a do 90 jatočných pštrosov, o ktoré sa stará iba jedna-jediná pracovníčka.
„Základom krmiva sú granule a objemové krmivo, silážová lucerna a k tomu jadro, ovos a jačmeň. V lete sa pštrosy voľne pasú, znesú aj extrémne teplá či zimy,“ vysvetľuje Danka Žiaranová, ktorá predtým pracovala ako kuchárka a vyrábala obuv. Pochopiteľne, s chovom pštrosov – podobne ako samotný majiteľ farmy Szabo – nemala predtým skúsenosti. Učili sa, takpovediac, za pochodu, z dostupnej literatúry aj na vlastných chybách. Hreje ich pocit, že všetko „mäso“, čo im behá po farme, je už dávno predané. Deväťdesiat percent produkcie smeruje na trhy západnej Európy, dopyt viacnásobne presahuje ponuku. Vlani v jatočnej sezóne od júna do augusta vyviezli približne päť ton pštrosieho mäsa.
Slovenský trh zatiaľ na takéto mäso nie je veľmi pripravený. Nejde o lacnú záležitosť, veľkoobchodná cena bez dane sa pohybuje od 16 do 22 eur, no objavila sa tu aj staršia pani, ktorá chcela zo zvedavosti kúpiť kilogram pštrosieho. Hotely a reštaurácie, ktoré oň majú záujem, sa dajú spočítať na jednej ruke. Szabo pritom v altánku na farme, kde si v lete zvyknú opekať predtým niekoľko dní napácované pštrosie stejky, priznáva, že nepozná nikoho, komu by toto mäso nechutilo. „Žiaľ, slovenský zákazník sa orientuje iba podľa ceny. Kým sa nezlepšia príjmy našich ľudí, budú naďalej kupovať lacnú hydinu z Poľska,“ dodáva na záver skepticky Szabo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.