Ešte koncom minulého roka sa britské denníky pýtali, či je David Bowie v poriadku. Na hudobnej scéne pôsobil s malými prestávkami už od konca šesťdesiatych rokov, no nikdy predtým sa Bowie na taký dlhý čas neodmlčal. Žiadna nová pieseň, koncert alebo rozhovor, len zopár fotiek z vernisáží a módnych prehliadok. Keď sa začiatkom tohto roka zrazu bez varovania a marketingovej prípavy objavila správa, že David Bowie nahral nový album, ktorý sa volá The Nex Day, jeho fanúšikovia si vydýchli. Človek, ktorý si kedysi hovoril Ziggy Stardust, hudobník, bez ktorého by nemohli existovať sedemdesiate roky, je späť.
.v rodinnom kruhu
Až teraz mnohým došlo, prečo si nakoniec dal desaťročnú nahrávaciu pauzu. Jeho odmlka nebola spôsobená žiadnou umeleckou impotenciou, ani vážnou chorobou. Bowie sa po rokoch v drvivom kolotoči hudobného šoubiznisu rozhodol, že bude žiť ako normálny človek. Ako hudobník dosiahol na všetko, po čom túžil, celé desaťročia fungoval na špici svetovej popmusic, no obyčajný život mu úplne unikal. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zoznámil so svojou nastávajúcou druhou ženou, senegalsko-americkou modelkou Iman. V britskej spoločnosti, ovládanej bulvárom sa hneď stali stredobodom pozornosti, a tak sa Bowie so svojou novou manželkou presťahoval do New Yorku. Podobne ako jeho dávni anglickí predkovia, aj on tam našiel nový svet, kde konečne mohol byť sám sebou.
Keď sa páru v roku 2000 narodila dcéra Alexandria Zahra Jones, bol ešte hudobne aktívny. V prvej polovici minulého desaťročia nahral dva „neoklasické“ albumy Heathen (2002) a Reality (2003), na ktorých sa vrátil k svojmu slávnemu zvuku sedemdesiatych rokov. No keď počas nasledujúcej koncertnej šnúry pocítil na koncerte silnú bolesť v hrudi, pripomínajúcu infarkt, zvyšok vystúpení radšej zrušil. Dôvodom bolesti bola upchaná cieva.
V roku 2006 sa ešte objavil ako hosť na pódiu, a potom sa odmlčal. Do takej miery, že o ňom britská tlač začala hovoriť ako o Howardovi Hughesovi rokenrolu. Prirovnanie k hollywoodskej celebrite tridsiatych rokov, ktorá sa neskôr zbláznila a zvyšok života prežila v úplnom ústraní s nechtami narastenými až po zem, bolo prisilné. Bowie si užíva čaro domova. Newyorčania mohli Bowieho stretnúť ako sedí vo svojej obľúbenej kaviarni, ako navštevuje galérie a chodí do kníhkupectiev. Chodil s dcérkou a manželkou na vychádzky do Central Parku. Keď Alexandra vyrástla, robil s ňou domáce úlohy. Medzitým dostal niekoľko miliónových ponúk, vrátane vystúpenia na Olympiáde, no všetky papiere zhodil zo stola.
.ziggy z Marsu
David Bowie konečne našiel svoj úkryt pred dotieravou slávou. Vyzerá to ako paradox, ale jeho biografie hovoria o tom, že Bowie vo svojich začiatkoch urobil všetko preto, aby sa stal slávny. V šesťdesiatych rokoch to skúšal ako bigbítový hudobník, nahral niekoľko zaujímavých singlov, ktoré kopírovali vtedajšiu britskú gitarovú scénu, no bez väčšej odozvy. Bowie vedel, že na to má, ale nevedel ako to dosiahnuť. Keď prepadol aj jeho prvý sólový album, vrhol sa na herectvo, študoval tanec, pantomímu. Popritom sa konečne podarilo nahrať vytúžený hit. Singel Space Oddity (1969) konečne zabodoval v hitparáde, no na dlhší čas bol jeho jedinou úspešnou piesňou. Keď o tri roky neskôr vytvoril postavu androgýnneho mimozemšťana Ziggyho Stardusta a nahral prelomový glamrockový album Ziggy Stardust and The Spiders From The Mars, upozornil na seba tak ako The Beatles na začiatku šesťdesiatych rokov. Zo dňa na deň sa stal slávnym. Bohužiaľ, až takým slávnym, že ho pobláznení fanúšikovia svojím láskavým zovretím takmer zadusili. Ochranu pred svetom našiel v drogách, najmä v kokaíne. Nejedol, nespal, podľa svedkov vraj v tom čase žil len na mlieku a bielom prášku.
Po Ziggym si neskôr vytvoril postavu menom Thin White Duke, ktorá bola kombináciou rockovej hviezdy a imaginárneho diktátora. Bowie bol na vrchole kokaínovej závislosti, v rámci ktorej mu takmer preskočilo. Na verejnosti sa objavila fotografia, ako v dlhom koženom kabáte a prefarbených blond vlasoch zdraví svojich fanúšikov fašistickým pozdravom. Takmer pred istou smrťou sa zachránil tak, že spolu so spevákom Iggy Popom, ktorý mal podobné problémy ako on, utiekli do Západného Berlína. V tomto zakonzervovanom meste nakonec Bowie nahral trilógiu nesmierne cenených albumov, z ktorých dnes vyčnieva najmä prvý Low (1977).
Návrat do normálneho života bol postupný. Začiatkom osemdesiatych rokov nahral ďalší dôležitý album Scary Monsters and (Super Creeps), ktorý obsahoval autobiografický hit Ashes To Ashes, zabalený do destskej riekanky o tom, ak sa z kozmonauta stane obyčajný feťák, čo bola metafora na jeho úspech a neskorší pád. Osemdesiate roky sa Bowie snažil prežiť so cťou. Nahral tri čisto popové albumy, ktoré mu fanúšikovia neskôr vyčítali s tým, že sa zapredal komercii, no v skutočnosti tento spevák, ktorý sa v minulosti vrhal do umeleckých dobrodružstiev, hľadal v živote potrebnú rovnováhu, čo neskôr zúročil na comebackových albumoch Outside (1995) a Earthling (1997), na ktorých sa vrátil k zvukovému hľadaniu smerom odvážnej alternative, ako to robil na albumoch Station to Station alebo Low v sedemdesiatych rokoch.
.vo výslužbe?
Hovorí sa, že človek by si mal dať pozor na to, po čom túži, inak sa mu to môže splniť. Ziggy musel zaplatiť za svoj úspech obrovskú cenu, ale nakoniec to zvládol. Bowie nie jediným hudobníkom, ktorý sa stiahol. Roky odopierania majú za sebou aj Bob Dylan, Morrissey, Patti Smith, Leonard Cohen alebo Kate Bush. U všetkých to vyzeralo, že nenapíšu ani notu, no sú späť, len si museli od seba a svojej hudby odpočinúť. Podobne ako Bowie.
Britský hudobný magazín Mojo pri príležitosti vydania nového album The Next Day pripomenul fotografiiu z minulého roka, na ktorej kráča Bowie po mahnattanskej ulici, zatiaľ čo titulok hlási: „Hudobník vo výslužbe“. Dnes vieme, že v skutočnosti šiel do nahrávacieho štúdia. Jeho nový album The Next Day vznikal v úplnom utajení. Pred nezúčastnenými ľuďmi hovoril Bowie s producentom Tonym Viscontim o albume ako o „tej“ veci. Hudobníci si termíny nahrávacích stretnutí značili do diárov kódovým menom, pričom ani ich rodiny nevedeli, na čom práve pracujú. Začiatkom minulého roka doniesol spevák do štúdia zopár nápadov. Potom sa zbalil a zobral si nahrávky domov. Po troch mesiacoch sa producentovi ozval: „Myslím, že tu máme album.“ Tajomstvo The Next Day sa mu tak podarilo udržať až do začiatku tohto roka. Bowie je späť, ale až čas ukáže, či oboma nohami, alebo sa vráti do svojho rodinného života. U nepredvídateľných umelcov, ku ktorým patrí aj Bowie, budúcnosť nepoznáme.
.v rodinnom kruhu
Až teraz mnohým došlo, prečo si nakoniec dal desaťročnú nahrávaciu pauzu. Jeho odmlka nebola spôsobená žiadnou umeleckou impotenciou, ani vážnou chorobou. Bowie sa po rokoch v drvivom kolotoči hudobného šoubiznisu rozhodol, že bude žiť ako normálny človek. Ako hudobník dosiahol na všetko, po čom túžil, celé desaťročia fungoval na špici svetovej popmusic, no obyčajný život mu úplne unikal. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zoznámil so svojou nastávajúcou druhou ženou, senegalsko-americkou modelkou Iman. V britskej spoločnosti, ovládanej bulvárom sa hneď stali stredobodom pozornosti, a tak sa Bowie so svojou novou manželkou presťahoval do New Yorku. Podobne ako jeho dávni anglickí predkovia, aj on tam našiel nový svet, kde konečne mohol byť sám sebou.
Keď sa páru v roku 2000 narodila dcéra Alexandria Zahra Jones, bol ešte hudobne aktívny. V prvej polovici minulého desaťročia nahral dva „neoklasické“ albumy Heathen (2002) a Reality (2003), na ktorých sa vrátil k svojmu slávnemu zvuku sedemdesiatych rokov. No keď počas nasledujúcej koncertnej šnúry pocítil na koncerte silnú bolesť v hrudi, pripomínajúcu infarkt, zvyšok vystúpení radšej zrušil. Dôvodom bolesti bola upchaná cieva.
V roku 2006 sa ešte objavil ako hosť na pódiu, a potom sa odmlčal. Do takej miery, že o ňom britská tlač začala hovoriť ako o Howardovi Hughesovi rokenrolu. Prirovnanie k hollywoodskej celebrite tridsiatych rokov, ktorá sa neskôr zbláznila a zvyšok života prežila v úplnom ústraní s nechtami narastenými až po zem, bolo prisilné. Bowie si užíva čaro domova. Newyorčania mohli Bowieho stretnúť ako sedí vo svojej obľúbenej kaviarni, ako navštevuje galérie a chodí do kníhkupectiev. Chodil s dcérkou a manželkou na vychádzky do Central Parku. Keď Alexandra vyrástla, robil s ňou domáce úlohy. Medzitým dostal niekoľko miliónových ponúk, vrátane vystúpenia na Olympiáde, no všetky papiere zhodil zo stola.
.ziggy z Marsu
David Bowie konečne našiel svoj úkryt pred dotieravou slávou. Vyzerá to ako paradox, ale jeho biografie hovoria o tom, že Bowie vo svojich začiatkoch urobil všetko preto, aby sa stal slávny. V šesťdesiatych rokoch to skúšal ako bigbítový hudobník, nahral niekoľko zaujímavých singlov, ktoré kopírovali vtedajšiu britskú gitarovú scénu, no bez väčšej odozvy. Bowie vedel, že na to má, ale nevedel ako to dosiahnuť. Keď prepadol aj jeho prvý sólový album, vrhol sa na herectvo, študoval tanec, pantomímu. Popritom sa konečne podarilo nahrať vytúžený hit. Singel Space Oddity (1969) konečne zabodoval v hitparáde, no na dlhší čas bol jeho jedinou úspešnou piesňou. Keď o tri roky neskôr vytvoril postavu androgýnneho mimozemšťana Ziggyho Stardusta a nahral prelomový glamrockový album Ziggy Stardust and The Spiders From The Mars, upozornil na seba tak ako The Beatles na začiatku šesťdesiatych rokov. Zo dňa na deň sa stal slávnym. Bohužiaľ, až takým slávnym, že ho pobláznení fanúšikovia svojím láskavým zovretím takmer zadusili. Ochranu pred svetom našiel v drogách, najmä v kokaíne. Nejedol, nespal, podľa svedkov vraj v tom čase žil len na mlieku a bielom prášku.
Po Ziggym si neskôr vytvoril postavu menom Thin White Duke, ktorá bola kombináciou rockovej hviezdy a imaginárneho diktátora. Bowie bol na vrchole kokaínovej závislosti, v rámci ktorej mu takmer preskočilo. Na verejnosti sa objavila fotografia, ako v dlhom koženom kabáte a prefarbených blond vlasoch zdraví svojich fanúšikov fašistickým pozdravom. Takmer pred istou smrťou sa zachránil tak, že spolu so spevákom Iggy Popom, ktorý mal podobné problémy ako on, utiekli do Západného Berlína. V tomto zakonzervovanom meste nakonec Bowie nahral trilógiu nesmierne cenených albumov, z ktorých dnes vyčnieva najmä prvý Low (1977).
Návrat do normálneho života bol postupný. Začiatkom osemdesiatych rokov nahral ďalší dôležitý album Scary Monsters and (Super Creeps), ktorý obsahoval autobiografický hit Ashes To Ashes, zabalený do destskej riekanky o tom, ak sa z kozmonauta stane obyčajný feťák, čo bola metafora na jeho úspech a neskorší pád. Osemdesiate roky sa Bowie snažil prežiť so cťou. Nahral tri čisto popové albumy, ktoré mu fanúšikovia neskôr vyčítali s tým, že sa zapredal komercii, no v skutočnosti tento spevák, ktorý sa v minulosti vrhal do umeleckých dobrodružstiev, hľadal v živote potrebnú rovnováhu, čo neskôr zúročil na comebackových albumoch Outside (1995) a Earthling (1997), na ktorých sa vrátil k zvukovému hľadaniu smerom odvážnej alternative, ako to robil na albumoch Station to Station alebo Low v sedemdesiatych rokoch.
.vo výslužbe?
Hovorí sa, že človek by si mal dať pozor na to, po čom túži, inak sa mu to môže splniť. Ziggy musel zaplatiť za svoj úspech obrovskú cenu, ale nakoniec to zvládol. Bowie nie jediným hudobníkom, ktorý sa stiahol. Roky odopierania majú za sebou aj Bob Dylan, Morrissey, Patti Smith, Leonard Cohen alebo Kate Bush. U všetkých to vyzeralo, že nenapíšu ani notu, no sú späť, len si museli od seba a svojej hudby odpočinúť. Podobne ako Bowie.
Britský hudobný magazín Mojo pri príležitosti vydania nového album The Next Day pripomenul fotografiiu z minulého roka, na ktorej kráča Bowie po mahnattanskej ulici, zatiaľ čo titulok hlási: „Hudobník vo výslužbe“. Dnes vieme, že v skutočnosti šiel do nahrávacieho štúdia. Jeho nový album The Next Day vznikal v úplnom utajení. Pred nezúčastnenými ľuďmi hovoril Bowie s producentom Tonym Viscontim o albume ako o „tej“ veci. Hudobníci si termíny nahrávacích stretnutí značili do diárov kódovým menom, pričom ani ich rodiny nevedeli, na čom práve pracujú. Začiatkom minulého roka doniesol spevák do štúdia zopár nápadov. Potom sa zbalil a zobral si nahrávky domov. Po troch mesiacoch sa producentovi ozval: „Myslím, že tu máme album.“ Tajomstvo The Next Day sa mu tak podarilo udržať až do začiatku tohto roka. Bowie je späť, ale až čas ukáže, či oboma nohami, alebo sa vráti do svojho rodinného života. U nepredvídateľných umelcov, ku ktorým patrí aj Bowie, budúcnosť nepoznáme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.