V polovici februára (.týždeň 8/2013) sme v ekonomickej rubrike uverejnili recenziu knihy Vzťahonómia (Spousonomics). Podľa našej recezie autorky spojili svoj profesionálny záujem o ekonómiu s vlastnými manželskými skúsenosťami a výsledkom ich úsilia je kniha s množstvom návrhov a postrehov, ako využiť rôzne koncepty ekonomickej teórie na skvalitnenie manželského spolužitia.
Na prvý pohľad to vyzerá ako poriadna blbosť a kto čítal recenziu pozorne, ten sa pravdepodobne v takomto názore len utvrdil. Veď napríklad nazývať večeru pri sviečkach keynesiánskym riešením manželskej krízy, to je taká absurdita, akú si azda nezaslúži ani ten Keynes. Ale ono to napriek tomu funguje. Nie síce tak, že by v manželstve platili ekonomické teórie (prečo by mali platiť práve tam, keď poriadne neplatia nikde inde), ale funguje to ako obchodný artikel. Kniha sa dobre predáva, bola preložená do mnohých jazykov, preklady sa tiež predávajú. Vedecké riešenia problémov v partnerských vzťahoch – no nekúpte to.
.kyvadlo
Nuž, ale ak sa tak dobre predáva kniha splietačiek manželstva s ekonómiou, potom je viac než pravdepodobné, že podobnú šancu má aj zosobášenie manželstva s fyzikou (alebo inou vednou disciplínou). A ak je rozumná šanca získať veľké peniaze a svetovú slávu napísaním takej knihy, potom je takmer isté, že ju niekto skôr či neskôr napíše. Mohla by sa volať Vzťahyka (Spousics).
O tom, ako bude táto kniha vyzerať, sa dá už dnes povedať pomerne veľa. Písanie podobných kníh má totiž svoje jasné pravidlá. Kľúčovým pravidlom je, že všetky analógie musia byť plytké. Hlbšie analógie by totiž mohli viesť čitateľov k hlbšiemu rozmýšľaniu a to by následne mohlo viesť k pomerne rýchlemu odhaleniu neprirodzenosti až nezmyselnosti základnej tézy celej knihy. Typickým príkladom správneho postupu je svetový bestseller Tao fyziky od Fritjofa Capru, v ktorom je na základe veľmi povrchných analógií medzi kvantovou fyzikou a východným mysticizmom čitateľ kŕmený rôznymi zaujímavosťami z obidvoch oblastí.
Aké povrchné analógie budú mať k dispozícii autori knihy o aplikáciách fyziky v partnerských vzťahoch? No tak predovšetkým je tu zákon akcie a reakcie, ktorý poskytuje takmer nekonečné možnosti mudrovania na témy ako „kto druhému jamu kope, sám do nej padá“, „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“, „každý chvíľku ťahá pílku“ a podobne. A od toho „každý chvíľku ťahá pílku“ sa dá celkom hladko prejsť ku kyvadlu, ktoré poskytuje ďalší skvelý materiál.
Ak sú kmity kyvadla dostatočne malé, nazývajú ho fyzici harmonickým oscilátorom. Túto skutočnosť nemôžu autori nechať ležať ladom. Slovo harmonický je totiž jedným z najdôležitejších v celej knihe, ktorej základné posolstvo musí byť pozitívne a optimistické. Fyzika musí ukazovať cestu k harmonickému vzťahu, inak sa kniha predávať nebude. Nuž, a aké je posolstvo kmitajúceho kyvadla? Takéto: ak chcete mať harmonické oscilácie, nesmiete dopustiť príliš veľké rozkmitanie. Krásne, nie?
A to ešte nie je všetko. Kniha môže dať aj vedecký návod na zmenšovanie príliš veľkých kmitov. Tento návod spočíva v rovnici tlmeného harmonického oscilátora.
Rovnice sú v knihách podobného typu dôležité, pretože máločo pôsobí tak vedecky, ako matematické zhluky písmen. Takéto zhluky dokážu slúžiť ako priam zázračné magické formulky, na základe ktorých sa dajú čitateľom podsúvať rôzne hlbokomyseľné triviality. V prípade tlmených kmitov je napríklad možné poučiť čitateľa o tom, že v partnerských vzťahoch – rovnako ako vo fyzike – vedie cesta k harmonickým osciláciám cez tlmenie, napríklad tlmenie vášní.
Ďalšou triviálnou pravdou, ktorá sa autorom v tejto súvislosti bude priam núkať je, že „všetkého veľa škodí“ a teda že priveľké tlmenie môže viesť k úplnému zastaveniu oscilácií. Preto sa musíme poobzerať po niečom, čo nám príliš tlmené oscilácie pomôže znovu vybudiť. Nuž, a tu nemožno obísť rezonanciu. Toto slovo otvára v súvislosti s partnerským spolunažívaním celkom nové obzory (dôležitosť spoločných záujmov, krása vzájomného obohacovania sa, a tak ďalej). Jediné, čomu sa treba vyhnúť, je presný názov rovnice opisujúcej rezonanciu. Ide o takzvanú rovnicu vynútených kmitov a slovo „vynútené“ sa do pozitívnej knihy o vzťahoch nesmie dostať.
.planéta
Dve najzákladnejšie pohybové rovnice, ktoré by mal vedieť vyriešiť každý fyzik, sú rovnica harmonického oscilátora a rovnica pohybu planéty. O oscilátore a vzťahoch sme si už čosi povedali, teraz sa pozrime na to, čo z tohto hľadiska ponúkajú planéty.
Tak v prvom rade je tu gravitačný zákon. Tento zákon opisuje príťažlivosť, a už len tým sa stáva pre knihu venovanú partnerským vzťahom prakticky nenahraditeľnou ingredienciou. Čo všetko sa môžeme naučiť z gravitačného zákona? Napríklad to, že sila príťažlivosti klesá so štvorcom vzdialenosti, z čoho je možné vyvodiť mravné ponaučenie, že prílišné odlúčenie nie je pre manželstvo ideálne. Keď už pre nič iné, tak prinajmenšom kvôli výraznému zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku mimomanželských vzťahov. Dokonca to autori môžu vyšperkovať tvrdením, že štvorec je pre manželstvo ešte nebezpečnejší ako trojuholník. Ak má totiž pomer len jeden z partnerov, dá sa ešte všeličo zachrániť, ale ak ho majú obaja, rozpad je takmer nevyhnutný.
Čo ďalej? Nuž, z gravitačného zákona a zo zákona sily vyplýva, že planéta sa pohybuje okolo Slnka po eliptickej dráhe. Táto dráha je stabilná, pričom niekedy je planéta k Slnku bližšie a niekedy ďalej. Z tohto faktu sa tiež dajú vyvodiť užitočné ponaučenia. Autori majú príležitosť na základe meniacej sa vzdialenosti planéty od Slnka čitateľom vysvetliť, prečo môžu mať partneri aj v celkom stabilnom vzťahu pocit, že sú si niekedy bližší a inokedy vzdialenejší.
Na slnečnej sústave je však z hľadiska partnerských vzťahov čosi znepokojujúce. Vzťah, v ktorom je len jeden hviezdou a ten druhý okolo neho obieha, to nie je celkom ono. Preto je oveľa výhodnejšie skúmať namiesto sústavy hviezda-planéta sústavu dvoch rovnocenných telies, napríklad dvojhviezdu. V takom prípade nedostaneme obiehanie planéty okolo hviezdy, ale obiehanie dvoch hviezd okolo spoločného ťažiska. A to je hľadiska partnerských vzťahov niečo tak pekné, že len máloktoré oko zostane suché.
.atóm
Od planét sa dá prirodzene prejsť k atómom, ktoré si väčšina ľudí predstavuje ako maličké planetárne sústavy, v ktorých hrá úlohu Slnka jadro a úlohu planét hrajú elektróny. Rolu gravitácie tu preberá elektrostatika, čo je príjemné, pretože tým dostávame do hry slovo náboj (v rovine vzťahov sa núka emocionálny náboj). Okrem toho môžeme na príťažlivosti nábojov s opačným znamienkom vedecky ilustrovať ďalší známy fakt, a to že protiklady sa priťahujú.
S atómami ako planetárnymi sústavami to však nie je celkom bezproblémové. Z Maxwellových rovníc vieme, že takéto atómy by boli, na rozdiel od planetárnych sústav, nestabilné. Dôvodom je žiarenie, ktoré by atómy nevyhnutne vysielali do okolitého priestoru a tým by postupne strácali všetku energiu. Pre manželstvo nám z toho vyplýva, že prílišné vyžarovanie smerom von je nebezpečné a môže vzťah zničiť.
Čo s tým? Vo fyzike priniesla riešenie stability atómov až kvantová mechanika. Čo nám radí táto časť fyziky v partnerských vzťahoch? Nuž, stačí si zobrať najznámejšiu vlastnosť kvantovej mechaniky – princíp neurčitosti. Podľa tohto princípu nemožno v atómoch odmerať naraz polohu aj hybnosť s ľubovoľnou presnosťou. Čím presnejšie poznáme jednu z týchto veličín, tým nepresnejšie poznáme tú druhú. Ponaučenie pre vzťahy je zrejmé: treba si uvedomiť, že nemôžeme mať všetko naraz, že niektoré veci sú vždy na úkor iných. Spoznanie a rešpektovanie tejto zákonitosti je základom kvantovomechanickej cesty k šťastnému manželstvu.
.posteľ
A na záver už len celkom krátko o trochu chúlostivej téme, ktorá však v takejto knihe nesmie chýbať. Ide o tému sexu a chúlostivá nie je pre sex samotný, ale preto, že ju treba spracovať inteligentne a citlivo. Tak, aby zostala jemne vzrušujúcou a zároveň sa širokým oblúkom vyhla akejkoľvek vulgarizácii.
Mnohé fyzikálne pojmy – napríklad čierne diery – sú z hľadiska tejto témy zdanlivo vhodné, ale v skutočnosti by ich použitie bolo hrubou chybou. Oveľa vhodnejší je takzvaný princíp extremálneho účinku, z ktorého sa vo fyzike dajú odvodiť takmer všetky fundamentálne rovnice. Keď si spomenieme, ako úžasne zafungovalo Fritjofovi Caprovi spojenie fyziky s východnou filozofiou, potom sa pre naše účely javí ako najprirodzenejšie spojenie princípu extremálneho účinku s kamasútrou. Ak si to autori uvedomia, tak sa im príslušná kapitola bude písať prakticky sama.
Toľko recenzia, teraz si už len treba počkať na samotnú knihu. Materiálu na ňu existuje habadej. Pretože, ako vraví mladé slovenské príslovie: nekonečne hlboký je oceán plytkostí.
Na prvý pohľad to vyzerá ako poriadna blbosť a kto čítal recenziu pozorne, ten sa pravdepodobne v takomto názore len utvrdil. Veď napríklad nazývať večeru pri sviečkach keynesiánskym riešením manželskej krízy, to je taká absurdita, akú si azda nezaslúži ani ten Keynes. Ale ono to napriek tomu funguje. Nie síce tak, že by v manželstve platili ekonomické teórie (prečo by mali platiť práve tam, keď poriadne neplatia nikde inde), ale funguje to ako obchodný artikel. Kniha sa dobre predáva, bola preložená do mnohých jazykov, preklady sa tiež predávajú. Vedecké riešenia problémov v partnerských vzťahoch – no nekúpte to.
.kyvadlo
Nuž, ale ak sa tak dobre predáva kniha splietačiek manželstva s ekonómiou, potom je viac než pravdepodobné, že podobnú šancu má aj zosobášenie manželstva s fyzikou (alebo inou vednou disciplínou). A ak je rozumná šanca získať veľké peniaze a svetovú slávu napísaním takej knihy, potom je takmer isté, že ju niekto skôr či neskôr napíše. Mohla by sa volať Vzťahyka (Spousics).
O tom, ako bude táto kniha vyzerať, sa dá už dnes povedať pomerne veľa. Písanie podobných kníh má totiž svoje jasné pravidlá. Kľúčovým pravidlom je, že všetky analógie musia byť plytké. Hlbšie analógie by totiž mohli viesť čitateľov k hlbšiemu rozmýšľaniu a to by následne mohlo viesť k pomerne rýchlemu odhaleniu neprirodzenosti až nezmyselnosti základnej tézy celej knihy. Typickým príkladom správneho postupu je svetový bestseller Tao fyziky od Fritjofa Capru, v ktorom je na základe veľmi povrchných analógií medzi kvantovou fyzikou a východným mysticizmom čitateľ kŕmený rôznymi zaujímavosťami z obidvoch oblastí.
Aké povrchné analógie budú mať k dispozícii autori knihy o aplikáciách fyziky v partnerských vzťahoch? No tak predovšetkým je tu zákon akcie a reakcie, ktorý poskytuje takmer nekonečné možnosti mudrovania na témy ako „kto druhému jamu kope, sám do nej padá“, „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“, „každý chvíľku ťahá pílku“ a podobne. A od toho „každý chvíľku ťahá pílku“ sa dá celkom hladko prejsť ku kyvadlu, ktoré poskytuje ďalší skvelý materiál.
Ak sú kmity kyvadla dostatočne malé, nazývajú ho fyzici harmonickým oscilátorom. Túto skutočnosť nemôžu autori nechať ležať ladom. Slovo harmonický je totiž jedným z najdôležitejších v celej knihe, ktorej základné posolstvo musí byť pozitívne a optimistické. Fyzika musí ukazovať cestu k harmonickému vzťahu, inak sa kniha predávať nebude. Nuž, a aké je posolstvo kmitajúceho kyvadla? Takéto: ak chcete mať harmonické oscilácie, nesmiete dopustiť príliš veľké rozkmitanie. Krásne, nie?
A to ešte nie je všetko. Kniha môže dať aj vedecký návod na zmenšovanie príliš veľkých kmitov. Tento návod spočíva v rovnici tlmeného harmonického oscilátora.
Rovnice sú v knihách podobného typu dôležité, pretože máločo pôsobí tak vedecky, ako matematické zhluky písmen. Takéto zhluky dokážu slúžiť ako priam zázračné magické formulky, na základe ktorých sa dajú čitateľom podsúvať rôzne hlbokomyseľné triviality. V prípade tlmených kmitov je napríklad možné poučiť čitateľa o tom, že v partnerských vzťahoch – rovnako ako vo fyzike – vedie cesta k harmonickým osciláciám cez tlmenie, napríklad tlmenie vášní.
Ďalšou triviálnou pravdou, ktorá sa autorom v tejto súvislosti bude priam núkať je, že „všetkého veľa škodí“ a teda že priveľké tlmenie môže viesť k úplnému zastaveniu oscilácií. Preto sa musíme poobzerať po niečom, čo nám príliš tlmené oscilácie pomôže znovu vybudiť. Nuž, a tu nemožno obísť rezonanciu. Toto slovo otvára v súvislosti s partnerským spolunažívaním celkom nové obzory (dôležitosť spoločných záujmov, krása vzájomného obohacovania sa, a tak ďalej). Jediné, čomu sa treba vyhnúť, je presný názov rovnice opisujúcej rezonanciu. Ide o takzvanú rovnicu vynútených kmitov a slovo „vynútené“ sa do pozitívnej knihy o vzťahoch nesmie dostať.
.planéta
Dve najzákladnejšie pohybové rovnice, ktoré by mal vedieť vyriešiť každý fyzik, sú rovnica harmonického oscilátora a rovnica pohybu planéty. O oscilátore a vzťahoch sme si už čosi povedali, teraz sa pozrime na to, čo z tohto hľadiska ponúkajú planéty.
Tak v prvom rade je tu gravitačný zákon. Tento zákon opisuje príťažlivosť, a už len tým sa stáva pre knihu venovanú partnerským vzťahom prakticky nenahraditeľnou ingredienciou. Čo všetko sa môžeme naučiť z gravitačného zákona? Napríklad to, že sila príťažlivosti klesá so štvorcom vzdialenosti, z čoho je možné vyvodiť mravné ponaučenie, že prílišné odlúčenie nie je pre manželstvo ideálne. Keď už pre nič iné, tak prinajmenšom kvôli výraznému zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku mimomanželských vzťahov. Dokonca to autori môžu vyšperkovať tvrdením, že štvorec je pre manželstvo ešte nebezpečnejší ako trojuholník. Ak má totiž pomer len jeden z partnerov, dá sa ešte všeličo zachrániť, ale ak ho majú obaja, rozpad je takmer nevyhnutný.
Čo ďalej? Nuž, z gravitačného zákona a zo zákona sily vyplýva, že planéta sa pohybuje okolo Slnka po eliptickej dráhe. Táto dráha je stabilná, pričom niekedy je planéta k Slnku bližšie a niekedy ďalej. Z tohto faktu sa tiež dajú vyvodiť užitočné ponaučenia. Autori majú príležitosť na základe meniacej sa vzdialenosti planéty od Slnka čitateľom vysvetliť, prečo môžu mať partneri aj v celkom stabilnom vzťahu pocit, že sú si niekedy bližší a inokedy vzdialenejší.
Na slnečnej sústave je však z hľadiska partnerských vzťahov čosi znepokojujúce. Vzťah, v ktorom je len jeden hviezdou a ten druhý okolo neho obieha, to nie je celkom ono. Preto je oveľa výhodnejšie skúmať namiesto sústavy hviezda-planéta sústavu dvoch rovnocenných telies, napríklad dvojhviezdu. V takom prípade nedostaneme obiehanie planéty okolo hviezdy, ale obiehanie dvoch hviezd okolo spoločného ťažiska. A to je hľadiska partnerských vzťahov niečo tak pekné, že len máloktoré oko zostane suché.
.atóm
Od planét sa dá prirodzene prejsť k atómom, ktoré si väčšina ľudí predstavuje ako maličké planetárne sústavy, v ktorých hrá úlohu Slnka jadro a úlohu planét hrajú elektróny. Rolu gravitácie tu preberá elektrostatika, čo je príjemné, pretože tým dostávame do hry slovo náboj (v rovine vzťahov sa núka emocionálny náboj). Okrem toho môžeme na príťažlivosti nábojov s opačným znamienkom vedecky ilustrovať ďalší známy fakt, a to že protiklady sa priťahujú.
S atómami ako planetárnymi sústavami to však nie je celkom bezproblémové. Z Maxwellových rovníc vieme, že takéto atómy by boli, na rozdiel od planetárnych sústav, nestabilné. Dôvodom je žiarenie, ktoré by atómy nevyhnutne vysielali do okolitého priestoru a tým by postupne strácali všetku energiu. Pre manželstvo nám z toho vyplýva, že prílišné vyžarovanie smerom von je nebezpečné a môže vzťah zničiť.
Čo s tým? Vo fyzike priniesla riešenie stability atómov až kvantová mechanika. Čo nám radí táto časť fyziky v partnerských vzťahoch? Nuž, stačí si zobrať najznámejšiu vlastnosť kvantovej mechaniky – princíp neurčitosti. Podľa tohto princípu nemožno v atómoch odmerať naraz polohu aj hybnosť s ľubovoľnou presnosťou. Čím presnejšie poznáme jednu z týchto veličín, tým nepresnejšie poznáme tú druhú. Ponaučenie pre vzťahy je zrejmé: treba si uvedomiť, že nemôžeme mať všetko naraz, že niektoré veci sú vždy na úkor iných. Spoznanie a rešpektovanie tejto zákonitosti je základom kvantovomechanickej cesty k šťastnému manželstvu.
.posteľ
A na záver už len celkom krátko o trochu chúlostivej téme, ktorá však v takejto knihe nesmie chýbať. Ide o tému sexu a chúlostivá nie je pre sex samotný, ale preto, že ju treba spracovať inteligentne a citlivo. Tak, aby zostala jemne vzrušujúcou a zároveň sa širokým oblúkom vyhla akejkoľvek vulgarizácii.
Mnohé fyzikálne pojmy – napríklad čierne diery – sú z hľadiska tejto témy zdanlivo vhodné, ale v skutočnosti by ich použitie bolo hrubou chybou. Oveľa vhodnejší je takzvaný princíp extremálneho účinku, z ktorého sa vo fyzike dajú odvodiť takmer všetky fundamentálne rovnice. Keď si spomenieme, ako úžasne zafungovalo Fritjofovi Caprovi spojenie fyziky s východnou filozofiou, potom sa pre naše účely javí ako najprirodzenejšie spojenie princípu extremálneho účinku s kamasútrou. Ak si to autori uvedomia, tak sa im príslušná kapitola bude písať prakticky sama.
Toľko recenzia, teraz si už len treba počkať na samotnú knihu. Materiálu na ňu existuje habadej. Pretože, ako vraví mladé slovenské príslovie: nekonečne hlboký je oceán plytkostí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.