Generálny prokurátor a NKÚ sú odstrašujúce príklady, ako záujem o ovládnutie štátu a stranícke hry odsunuli do bezvýznamnosti potrebu plnohodnotne funkčných inštitúcií. Problém je, že ak tie zlyhávajú – čo sa deje – rozkladá sa konsenzus, na ktorom stojí demokratické usporiadanie. Niežeby za bývalej koalície (ktorá, napokon, v prokurátorskom škandále lieta tiež) inštitúcie nezahnívali. Ale zásadný rozdiel po roku je, že kým u Radičovej, Lipšica a ďalších bola aj legislatívne hmatateľná politická vôľa s tým pohnúť, vláda Smeru je k defektom systému nielenže nevšímavá, ale si ich pestuje, ťaží z nich a žije. Situáciu napríklad na súdoch vedome zhoršuje (čistka v Súdnej rade), keďže z toho profitujú celé siete parazitujúce na štáte.
Smer vládne silou prostredníctvom mechanizmu „osemdesiattrojky“, ktorá funguje ako šijací stroj na zákony. Tvorba zásadných rozhodnutí, o ktorých sa v Smere nevedie žiadna diskusia, sa deje v netransparentnom kruhu okolo premiéra. (Napríklad aj vo Fidesze, kde vládne Orbán tvrdou rukou, sa búrlivo diskutuje.) Niekedy sa rozhodovanie, respektíve jeho mediálne zdanie, presúva na tzv. Rady solidarity, kde sa účasťou uplácajú najvýznamnejšie záujmové a stavovské skupiny. Fico tým sleduje dva ciele: marginalizovať opozíciu a udržať sociálny zmier.
„Vláda bez škandálov“, čo je jedna z propagandistických schém Fica, je čistý prelud. Korupčno-klientelistické prostredie je hustejšie než za Radičovej či prvej vlády Fica. Kauzy sú len menej „ozvučené“, keďže premiér na ne takticky ani nereaguje. Takže malé či väčšie domov sa mihnú a zaniknú nepovšimnuté. Je to aj preto, že po Gorile je každý škandál „čajom“. Rozdiel je v tom, že veľké kauzy Fico I – Slavkov, emisie, nástenka – sa ešte väčšími stávali tým, že premiér nad nimi nehral „pštrosa“, ale vďaka nim rozohrával hry proti koaličným partnerom. Nie je celkom jasné, prečo sú napríklad dve lietadlá u Glváča cez sprostredkovateľa za dupľovanú cenu bez súťaže menší škandál ako napríklad nástenka.
Jednofarebné vládnutie je omnoho ideologickejšie než v koalícii s HZDS a SNS. Dogmatická štruktúra „ozdravných opatrení“ je v pomere príjmov a výdavkov 9:1 úplným unikátom v rámci rozpočtových konsolidácií. Ak na Slovensku neprestali platiť ekonomické zákony, tak napríklad zánik 300-tisíc dohôd o vykonaní práce musí mať za následok prudšie spomalenie rastu a vyššiu nezamestnanosť. Čiastočné znárodnenie súkromného sporenia vyčnieva nad všetkými deliktami prvého roka vlády. Reálne totiž znamená „čisté“ prejedenie dôchodkov. A na tie bude musieť nájsť štát prostriedky o 20-30 rokov v situácii, keď odvody bude platiť výrazne menej ľudí a penziu bude poberať – naopak – nepomerne viac dôchodcov.
Smer vládne silou prostredníctvom mechanizmu „osemdesiattrojky“, ktorá funguje ako šijací stroj na zákony. Tvorba zásadných rozhodnutí, o ktorých sa v Smere nevedie žiadna diskusia, sa deje v netransparentnom kruhu okolo premiéra. (Napríklad aj vo Fidesze, kde vládne Orbán tvrdou rukou, sa búrlivo diskutuje.) Niekedy sa rozhodovanie, respektíve jeho mediálne zdanie, presúva na tzv. Rady solidarity, kde sa účasťou uplácajú najvýznamnejšie záujmové a stavovské skupiny. Fico tým sleduje dva ciele: marginalizovať opozíciu a udržať sociálny zmier.
„Vláda bez škandálov“, čo je jedna z propagandistických schém Fica, je čistý prelud. Korupčno-klientelistické prostredie je hustejšie než za Radičovej či prvej vlády Fica. Kauzy sú len menej „ozvučené“, keďže premiér na ne takticky ani nereaguje. Takže malé či väčšie domov sa mihnú a zaniknú nepovšimnuté. Je to aj preto, že po Gorile je každý škandál „čajom“. Rozdiel je v tom, že veľké kauzy Fico I – Slavkov, emisie, nástenka – sa ešte väčšími stávali tým, že premiér nad nimi nehral „pštrosa“, ale vďaka nim rozohrával hry proti koaličným partnerom. Nie je celkom jasné, prečo sú napríklad dve lietadlá u Glváča cez sprostredkovateľa za dupľovanú cenu bez súťaže menší škandál ako napríklad nástenka.
Jednofarebné vládnutie je omnoho ideologickejšie než v koalícii s HZDS a SNS. Dogmatická štruktúra „ozdravných opatrení“ je v pomere príjmov a výdavkov 9:1 úplným unikátom v rámci rozpočtových konsolidácií. Ak na Slovensku neprestali platiť ekonomické zákony, tak napríklad zánik 300-tisíc dohôd o vykonaní práce musí mať za následok prudšie spomalenie rastu a vyššiu nezamestnanosť. Čiastočné znárodnenie súkromného sporenia vyčnieva nad všetkými deliktami prvého roka vlády. Reálne totiž znamená „čisté“ prejedenie dôchodkov. A na tie bude musieť nájsť štát prostriedky o 20-30 rokov v situácii, keď odvody bude platiť výrazne menej ľudí a penziu bude poberať – naopak – nepomerne viac dôchodcov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.