Začal sa dvadsiaty Febiofest

Koncom minulého týždňa sa v českých médiách objavila správa, že režisér a filmový producent Fero Fenič predal Febiofest spoločnosti Mezinárodní filmový festival Praha (MFFP), pričom zostal jeho prezidentom. Dozvedeli se sa pritom dve zaujímavé informácie: Febiofest je po Karlových Varoch druhý najväčší filmový festival v Česku a jeho cena je 25 miliónov českých korún. Keďže MFFP podľa zverejnených informácií neplánuje v dramaturgii festivalu robiť žiadne väčšie zmeny, o jeho budúcnosť sa nemusíme obávať a slovenskú časť 20. ročníka si môžeme užiť bez obáv. Čo si to teda užijeme?

.jej pes Killer
Slovenský Febiofest prvýkrát v jeho 20-ročnej histórii slávnostne otvoril slovenský film. Ale nejde len o toto historické prvenstvo. Premiéra filmu Miry Fornay Môj pes Killer je totiž najočakávanejšou udalosťou slovenskej filmovej jari. Minimálne z troch dôvodov: Mladá režisérka už v roku 2009 v Líštičkách ukázala, čo vie (nakrútiť zaujímavý a uveriteľný film o skutočných ľuďoch), jej pes Killer patril medzi trojicu víťazov prestížneho filmového festivalu v Rotterdame (neviem, kedy sa niečo také slovenským filmárom prihodilo) a hoci film na Slovensku zatiaľ len málo ľudí videlo, šíria sa o ňom tie najlepšie možné klebety. Na Febiofeste uvidíme. Film aj jeho režisérku.

.v krátkosti
Dlhé, teda „celovečerné” filmy možno vidieť v kinách pomerne často, krátke filmy len zriedka. Práve súťaž krátkych filmov z krajín V4 mení Febiofest z „prehliadky” na „medzinárodný filmový festival”. V súťaži sú filmy hrané, animované aj dokumentárne. Všetky vznikli v rokoch 2011 a 2012. Najdlhší má 30 a najkratší 6 minút. Ak by som si mal vybrať jeden, tak určite Cagey Tigers od žilinského, v Prahe žijúceho režiséra Aramisovu: o filme sa veľa hovorilo, v Cannes sa páčil Michelovi Gondrymu a ešte som ho nevidel.

.zo života
Dokumentárne filmy, najmä slovenské a české, tvoria zaujímavé jadro Febiofestu. Niektoré sú v spomínanej súťaži, iné v sekcii Nový český a slovenský dokumentárny film. Zaujímavú historickú vitráž vytvoria dokumenty v sekcii 20 rokov Slovenska: od Najšťastnejšieho dňa Anny Mečiarovej (Fero Fenič, 1992) až po Krehkú identitu (Zuzana Piussi, 2012) či Arcibiskupa s ľudskou tvárou (Petr Minařík, 2012).

.haneke a fliegauf
Starší Rakúšan, mladý Maďar. Michael Haneke a Bence Fliegauf. Láska a Lono. Dva rôzne pohľady na svet. A dva zaujímavé režisérske profily na Febiofeste. To je na filmových festivaloch najcennejšie – možnosť spoznať tvorbu filmárov, ktorých poznáme len z najznámejších fragmentov.

.tarr aj Tarkovskij
Febiofest nie je len festival pre tých, ktorí film „študujú” a potrebujú si skompletizovať znalosti. Je aj pre nás, ktorí si radi (znovu) pozrieme Bergmanovu Personu, Viscontiho Súmrak bohov, Tarrovho Turínskeho koňa či Tarkovského Zrkadlo. Čiže klasiku. Čiže filmy, ktoré pre nás veľa znamenajú.   

.dominikova zázračnica
A nakoniec špeciálne uvedenie pri príležitosti storočnice Dominika Tatarku. V roku 1966 natočil režisér Štefan Uher filmovú adaptáciu jeho Panny zázračnice. Kameru mal v rukách Stanislav Szomolányi, strihal Maximilián Remeň, hudbu skomponoval Ilja Zeljenka. Snivá surrealisticá novela tak má v tomto filme svoju kongeniálnu obrazovú podobu.

Dvadsiaty Febiofest sa začal 15. marca v Bratislave, pokračovať bude v Trenčíne, Banskej Bystrici, Martine, Prievidzi a Trnave, skončí sa 14. apríla v Prešove. Všetko o tom, čo, kedy, kde a ako, možno nájsť na stránke febiofest.sk.