Vidím operu. Sólista spieva áriu, obecenstvo v sviatočnom sleduje s napätím a s noblesou dej. Vtom na pódium vstupuje maskovaný pán, sólista neprestáva, tak ho ochráni úderom do tváre. Vidím ateliér národného umelca. Maľuje, tvorí hodnoty.
Vtom ho odzadu potľapká džentlmen v uniforme, priateľské gesto uznania je spojené s opatrným krokom, scéna vyústi do zranenia umelca, ale to nič nemení na dobrom úmysle uniformovaného ochrancu. Vidím luxusnú reštauráciu. Páni v oblekoch dojedajú vyprážaný syr (na vyprážaný syr čakajú luxusné časy, niečo ako teraz zažíva suši), vtom vstúpi jednotka v čiernych overaloch, všetci návštevníci si ľahnú na zem, jednotka zakročí, zopár kopancov pánom či dámam, považovaných za štandard, kto sa ozve, dostane ešte zopár výchovných hmatov, slov a chvatov.
Našťastie, moje vidiny sú iba sci-fi. Máme predsa ľudovú vládu, ktorej ide o blaho bežného človeka. Preto neochraňuje buržoázne živly v opere, konformných umelcov v ich ateliéroch či veľkopodnikateľov a uhľobarónov v nablýskaných podnikoch. Ministrom vnútra je saxofonista, hudobník, mladý človek so sociálnym cítením a pekne to aj všetkým dáva najavo. Treba sa postarať o rockerov, o ich kluby, o mladých výtvarníkov, o krčmy a o mladé študentky. Samozrejme, mladý muž je zároveň pokrokovým proletárskym internacionalistom (ako každý správny proletársky internacionalista), preto nebude ochraňovať nejakých nacistov či fašistov. Podnikom, kde sa schádzajú naziskinheads, sa preto radšej vyhne, tých treba nechať ich ťažkému osudu v tejto kapitalistickej džungli. Zvláštnu opateru, viac ako celoročnú starostlivosť, venuje dievčine maďarskej národnosti. Keby na jeho mieste bol nejaký generačne a od ľudu vzdialený politik, medzi našimi mladými by narastali obavy – nik by sa o nich nestaral tak vzorne ako on. Ozaj – nenájde sa niekto, kto by skupine Taktici vybavil okrem plesových hraní a koncertov s Elánom pre starších a pokročilých nejakú klubovú šnúru? Možno by bol saxofonista (hrajúci občas ako hosť) prekvapený, že pekní, veselí a dobrí ľudia sa stretávajú nielen v jemu takej blízkej reštauračnej sieti Steam & Coffee.
Vtom ho odzadu potľapká džentlmen v uniforme, priateľské gesto uznania je spojené s opatrným krokom, scéna vyústi do zranenia umelca, ale to nič nemení na dobrom úmysle uniformovaného ochrancu. Vidím luxusnú reštauráciu. Páni v oblekoch dojedajú vyprážaný syr (na vyprážaný syr čakajú luxusné časy, niečo ako teraz zažíva suši), vtom vstúpi jednotka v čiernych overaloch, všetci návštevníci si ľahnú na zem, jednotka zakročí, zopár kopancov pánom či dámam, považovaných za štandard, kto sa ozve, dostane ešte zopár výchovných hmatov, slov a chvatov.
Našťastie, moje vidiny sú iba sci-fi. Máme predsa ľudovú vládu, ktorej ide o blaho bežného človeka. Preto neochraňuje buržoázne živly v opere, konformných umelcov v ich ateliéroch či veľkopodnikateľov a uhľobarónov v nablýskaných podnikoch. Ministrom vnútra je saxofonista, hudobník, mladý človek so sociálnym cítením a pekne to aj všetkým dáva najavo. Treba sa postarať o rockerov, o ich kluby, o mladých výtvarníkov, o krčmy a o mladé študentky. Samozrejme, mladý muž je zároveň pokrokovým proletárskym internacionalistom (ako každý správny proletársky internacionalista), preto nebude ochraňovať nejakých nacistov či fašistov. Podnikom, kde sa schádzajú naziskinheads, sa preto radšej vyhne, tých treba nechať ich ťažkému osudu v tejto kapitalistickej džungli. Zvláštnu opateru, viac ako celoročnú starostlivosť, venuje dievčine maďarskej národnosti. Keby na jeho mieste bol nejaký generačne a od ľudu vzdialený politik, medzi našimi mladými by narastali obavy – nik by sa o nich nestaral tak vzorne ako on. Ozaj – nenájde sa niekto, kto by skupine Taktici vybavil okrem plesových hraní a koncertov s Elánom pre starších a pokročilých nejakú klubovú šnúru? Možno by bol saxofonista (hrajúci občas ako hosť) prekvapený, že pekní, veselí a dobrí ľudia sa stretávajú nielen v jemu takej blízkej reštauračnej sieti Steam & Coffee.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.