.vyhrali ste slovenské kolo súťaže Ernst&Young Podnikateľ roka 2012. Dolieha na vás už nejako celosvetové kolo, ktoré sa bude konať v júni v Monaku?
Som súťaživý typ, takže sa do Monaka teším. Videl som už program a je to zaujímavé aj z pohľadu toho, koho všetkého tam môžete stretnúť v rámci obojstranných rokovaní. Ide o vážnu akciu, ale naplno si to uvedomím zrejme až vtedy, keď tam budem.
.predpokladali ste, že zvíťazíte v slovenskom kole?
Nečakal som to. Išiel som na súťaž a tam som zrazu precitol, lebo som si naplno uvedomil, že v hre je asi štyridsať silných príbehov. Tá súťaž má svoju vážnosť, do toho ešte vstúpil aj ten medzinárodný rozmer Monaka. Nevedel som, ako to dopadne. Som „od futbalu“ a šport človeka naučí vyhrávať. Ale aj tak išlo o veľmi emotívnu chvíľu.
.vybudovali ste úspešnú firmu. Kde boli položené základy vašej podnikavosti? Rodina? Mladosť?
Mal som veľmi inteligentných rodičov, obaja boli názoroví lídri, no žili v inom prostredí, v inom režime. A to ich prirodzene okliešťovalo. Dostal som nejaký základ, trebárs v podobe ustavičných diskusií, že nielen šport, ale aj vzdelanie je dôležité. Niekto človeka pripravoval. Potom boli rôzne, akoby náhodné vďačné skúsenosti. Napríklad po revolúcii som bol ako relatívne mladý chalan veľmi blízko zvoleniu do Federálneho zhromaždenia. To vie o mne málokto.
.za koho ste kandidovali?
Stačí, keď poviem, že názorovo som kresťanská pravica. Som silne veriaci konzervatívny človek a rešpektujem pravidlá prostredia, v ktorom žijem, čo platí aj pre cirkev. Napríklad Angela Merkelová je mi veľmi blízka.
.čo hovoríte na škandály v cirkvi?
V istom zmysle mi to pripadá aj prirodzené, veď cirkevní hodnostári sú tiež len ľudia. Čítam Bibliu a často si hovorím, že toto sa musí diať, veď je to tam všade napísané.
.ste spokojný s novým pápežom?
Myslím, že bol zvolený dobrý pápež. Predstavuje presne to, čo cirkev v danom stave potrebuje. Tento človek zmení cirkev smerom k témam ako pokora, poníženosť, chudoba a návrat k modlitbe. To je podľa mňa model, ktorým cirkev musí ísť.
.aj v cirkvi niektorí ľudia hľadia na podnikateľov cez prsty. Ide dohromady pokorná viera a úspech v biznise?
Tak po prvé, asi nikde v Biblii sa nepíše, že to, čo robíte, nemáte robiť dobre. Ak vás navyše sprevádza aj úspech, ktorý je násobený finančným ohodnotením, máte to odmietnuť? Druhá vec je, že sa tiež snažím pomáhať druhým. A tretia, že to nerobím primárne kvôli peniazom. Už dávno nie.
.kvôli čomu to robíte?
Vec pre mňa kedysi stála takto: Chceš byť bohatý alebo chceš niečo dokázať? Prvá éra bola chcieť byť bohatý, lebo ste mali pred očami vidinu toho, čo ste nikdy nemali. Ale dnes je éra, že chcem niečo dokázať. Chcem budovať firmu – nadnárodný subjekt, globálneho hráča, lídra na trhu... to sú úplne iné výzvy. Prišlo to síce až časom, ale prišlo to.
.ešte predtým, než ste začali podnikať, ste učili matematiku a zemepis na gymnáziu. Čo bol bezprostredný impulz na zmenu?
Úprimne, prvý impulz, prečo som išiel do podnikania, bol ten, že nemôžem ostať v školstve. Keď sa otvárali tie nové možnosti, veľa som cestoval a čítal. Začal som ich vnímať a postupne aj chápať. To ma skonvertovalo. Rozhodol som sa, že potrebujem zmenu.
.lenže najskôr ste iba dovážali svietidlá zo zahraničia.
Najskôr bola firma, ktorá importovala svetlá z Talianska a postupne ma to prerástlo. Podobných príbehov je veľa. Naučíte sa fungovať v nejakom prostredí a zrazu zistíte, že sú okolo vás prvky, ktoré vám prekážajú a tie potom idete zmeniť. O svietidlách som ako učiteľ nevedel nič. Keby som už vtedy vedel to, čo teraz, je dnes zo mňa miliardár. No na druhej strane, nemenil by som. Aj keby ma niekto vrátil v čase, chcel by som zase všetko zažiť rovnako.
.čo na tom bolo také vzrušujúce?
Ľudia, ktorí nepodnikajú, si to často ani nevedia predstaviť. Oni nevedia, čo je nespať alebo nejesť kvôli firme, ísť do neznáma, alebo podstupovať riziko. Nepoznajú taký prvok, že si požičiaš a nevieš, či vrátiš alebo že máš sen a nevieš, či dôjdeš do finále. Alebo že vezmeš úlohu a nevieš, či ju splníš. Život ľudí, ktorí nemajú túto zodpovednosť, je podstatne jednoduchší. Na druhej strane, toto prostredie je aj chytľavé. Svojím spôsobom som akoby stále v hre, sústavne hrám zápas s konkurenčnými subjektmi. Stále s niekým súperíte, pozeráte sa, ako to robia iní a pripravujete svoju vlastnú cestu. Najzaujímavejším prvkom je dôkaz vlastnej manažérskej odolnosti. Teda schopnosť manažéra transformovať firmu v zložitých situáciách, postaviť ju nejako, posunúť ju niekde, vytvoriť niečo nové a neštandardné – to sú v podstate veci, ktoré vás na tom vzrušujú.
.kde nastal ten zlom od importéra k výrobcovi?
Bolo to úplne prirodzené. Chceli sme byť nezávislí od dodávateľov, vniesť do toho nové prvky. To všetko nás akoby nútilo ísť do výroby. Veľmi uznávam jednak komplexnosť a jednak nezávislosť. Keď už máte vybudovaný predaj či marketing, začnete vyrábať. A potom dôjdete k tomu, že začnete mapovať trendy, idey a musíte prísť s novými riešeniami. Vyrobíte prototyp, uvediete ho na trh a nadviažete naň servisom. Prosto zhodnotíte sa, kde v tej komplexnosti chcete pôsobiť a musíte sa zaradiť. Tým, že som matematik, mám vo všetkom systém. Komplexnosť si nakreslíte a poviete si, ktorý priestor dokážete obsadiť, aby ste napokon dosiahli nezávislosť.
.aby ste mohli nielen predávať, ale aj vyrábať, potrebujete stroje, technológie a ľudí, ktorí rozumejú technickej stránke veci. Bolo ťažké vybudovať si toto zázemie?
Na celom podnikaní sú najdôležitejší a najkomplikovanejší ľudia. Nie sú to ani financie, lebo tých je dosť, ak je dobrý zámer. Ani technológie, ktoré si viete kúpiť. Ľudské zdroje sú alfa a omega podnikania. Najmä ak stúpate do vyššej kategórie a potrebujete kvalitatívne rásť. Logicky hľadáte čoraz lepších ľudí, ktorí vás sprevádzajú. Kvalitní ľudia sú kľúčoví pre rast, istotu, aj obranu firmy pred problémami.
.koľko ľudí dnes pre vás pracuje?
Niečo vyše tisícky.
.čo s vaším biznisom urobila kríza?
Každého to zasiahlo nejakým spôsobom a je otázne, čo firmy v tom období robili. Znižovali sa vo veľkom náklady, či zásoby na skladoch. Prepúšťali sa ľudia. Ale to mi pripadalo ako zúfalé kroky. Je ľahké ľudí prepustiť, no už oveľa ťažšie je neskôr ich zase získať naspäť. My sme len málo prepúšťali, sústredili sme sa na budovanie značky a pozitívne sme začali hovoriť o našich plánoch. V tom prostredí, plnom negativizmu, zohralo naše pozitívne nastavenie veľkú úlohu pri budovaní značky. Ľudia nám začali dôverovať, nasledovať nás a naše prísľuby sa začali potvrdzovať. Navyše, v rovnakom čase ako sa ekonomika ocitla v recesii, prepukla naplno technologická revolúcia LED (pozn. red.: svetlo emitujúcich diód).
.do koľkých krajín vyvážate?
Okolo 130 krajín. Pričom pod vývozom rozumieme pravidelný vývoz. Dnes svietime aj v takých krajinách ako Filipíny, Kanada, Panama, Argentína, Čína alebo India.
.stretávate sa niekedy vo svete s nedôverou preto, že ste firma z východnej Európy, ako sa niekedy stávalo slovenským firmám?
Myslím, že to už je preč. Keď sa stanete významným a vplyvným hráčom, trh vás prijme automaticky. Navyše, nie sme jediný príklad slovenskej firmy, ktorá sa presadila v zahraničí. Podľa mňa je to kombinácia filozofie, vízie, odvahy a pripravenosti ísť do vonkajšieho prostredia. Keď vstúpite na zahraničné trhy, pochopíte, čo má šancu prežiť, a čo nie. V čom je Slovensko horšie ako ostatné krajiny? Mám pocit, že sme dostatočne civilizovaný, motivovaný a kreatívny národ. Dokonca si myslím, že sme aj dostatočne vzdelaný národ, aj keď vo vzdelávacom systéme sú rezervy. Lenže to nemôže byť alibi, aby ste v trhovom prostredí neuspeli. Navyše, táto firma je dosť medzinárodná. Pracujú tu ľudia z Indie, Číny, Hongkongu, Španielska, Rumunska, a tak ďalej.
.vo vývoji máte asi 80 ľudí. Kde ste ich nabrali? Sú to domáci slovenskí odborníci?
To sú práve tie národnosti, ktoré som vymenoval. Na Slovensku často neboli profesie, ktoré sme hľadali. Takže sme hľadali aj vonku. Napríklad šéf vývoja je Rakúšan a šéf konštrukcie Nemec. Ide o veľmi multikultúrne prostredie. Má to aj synergický efekt. Ide totiž o zmesku dizajnov, trendov, názorov a kultúr. Keď sa to skombinuje, vznikajú zaujímavé výstupy.
.kedysi ste boli učiteľ, dnes ste podnikateľ. Čo si s týmito dvoma skúsenosťami myslíte o verejnej debate ohľadne budúcnosti vzdelávacieho systému na Slovensku?
Predovšetkým mám pocit, že tento štát sa musí rozhodnúť, ako si vlastne usporiada celé svoje prostredie. Chceme preferovať vedu a výskum? Tak si popíšme, aké sú trendy a vyberme tie, do ktorých chceme investovať a pritiahnuť špičkových ľudí. Chceme to postaviť na cestovnom ruchu? Tak investujme do vzdelania v oblasti cestovného ruchu. Chýba mi ucelený koncept krajiny – predstava o tom, ako chceme s našimi predispozíciami čoby krajina vyzerať. Potom si môžeme povedať, ako budeme profilovať vzdelávací systém.
.najpálčivejším dlhodobým problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť, koncentrovaná predovšetkým vo východných regiónoch. Pomohlo by, keby Slováci masovejšie skúšali podnikanie a menej vyhľadávali istotu zamestnaneckého pomeru?
My nie sme podnikavý národ. Už len keď to porovnám s Čechmi. Sú podstatne podnikavejší, vidíte množstvo malých firiem, ktoré vznikajú po dedinách. Podľa mňa práve preto je česká ekonomika dlhodobo oveľa odolnejšia ako naša. U nás je podnikanie vecou relatívne malej skupiny odvážnych jednotlivcov, ale nie je to akoby filozofia celého národa.
.no kultúrne postoje a návyky možno meniť. Veď predsa aj súťaž Ernst&Young Podnikateľ roka chce podnetnými biznis príbehmi inšpirovať ostatných. Vy by ste trebárs mladým ľuďom odporučili, aby o sebe rozmýšľali ako o potenciálnych podnikateľoch, nielen zamestnancoch?
Určite áno. Ja by som to poradil každému. Vtedy začnete rozhodovať sám o sebe, spoznáte svoje ambície a zmeriate si sily so svetom. Musíme vytvoriť solídne podnikateľské školy, letné kurzy alebo nejaké komunity, kde by sa s mladými o skúsenosti podelili úspešní ľudia, ktorí už v biznise niečo dosiahli. Mám pocit, že toho podnikavého ducha do ľudí môžeme postupne dostať. Tam vonku je veľa bystrých hláv a veľa dobrých nápadov.
.koľko hodín denne strávite prácou?
Efektívne asi desať hodín. Denne si popritom doprajem aj polhodinu – hodinu športu.
.biznis nie je vždy len o úspechoch, podnikatelia zažívajú aj nezdary. Čelili ste niekedy beznádeji?
Ja som nikdy nebol zúfalý. Lebo, keď sa nedarí, prečítam si Svätého Ignáca alebo nejakú časť Písma a to vás oduševní. Človek potom svoju pozíciu uvidí v súvislostiach a začne hľadať, aká vyššia vôľa je za tým.
Vladimír Levársky (47)/
Zakladateľ a jediný majiteľ spoločnosti OMS, ktorá sa špecializuje na výrobu a dizajn svietidiel a na realizáciu projektov v oblasti osvetlenia po celom svete. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a do roku 1991 pôsobil ako gymnaziálny učiteľ matematiky a geografie. Je víťazom súťaže Ernst&Young Podnikateľ roka 2012. Popri podnikaní sa venuje podpore športu. Pôsobí ako predseda predstavenstva futbalového klubu FK Senica.
Som súťaživý typ, takže sa do Monaka teším. Videl som už program a je to zaujímavé aj z pohľadu toho, koho všetkého tam môžete stretnúť v rámci obojstranných rokovaní. Ide o vážnu akciu, ale naplno si to uvedomím zrejme až vtedy, keď tam budem.
.predpokladali ste, že zvíťazíte v slovenskom kole?
Nečakal som to. Išiel som na súťaž a tam som zrazu precitol, lebo som si naplno uvedomil, že v hre je asi štyridsať silných príbehov. Tá súťaž má svoju vážnosť, do toho ešte vstúpil aj ten medzinárodný rozmer Monaka. Nevedel som, ako to dopadne. Som „od futbalu“ a šport človeka naučí vyhrávať. Ale aj tak išlo o veľmi emotívnu chvíľu.
.vybudovali ste úspešnú firmu. Kde boli položené základy vašej podnikavosti? Rodina? Mladosť?
Mal som veľmi inteligentných rodičov, obaja boli názoroví lídri, no žili v inom prostredí, v inom režime. A to ich prirodzene okliešťovalo. Dostal som nejaký základ, trebárs v podobe ustavičných diskusií, že nielen šport, ale aj vzdelanie je dôležité. Niekto človeka pripravoval. Potom boli rôzne, akoby náhodné vďačné skúsenosti. Napríklad po revolúcii som bol ako relatívne mladý chalan veľmi blízko zvoleniu do Federálneho zhromaždenia. To vie o mne málokto.
.za koho ste kandidovali?
Stačí, keď poviem, že názorovo som kresťanská pravica. Som silne veriaci konzervatívny človek a rešpektujem pravidlá prostredia, v ktorom žijem, čo platí aj pre cirkev. Napríklad Angela Merkelová je mi veľmi blízka.
.čo hovoríte na škandály v cirkvi?
V istom zmysle mi to pripadá aj prirodzené, veď cirkevní hodnostári sú tiež len ľudia. Čítam Bibliu a často si hovorím, že toto sa musí diať, veď je to tam všade napísané.
.ste spokojný s novým pápežom?
Myslím, že bol zvolený dobrý pápež. Predstavuje presne to, čo cirkev v danom stave potrebuje. Tento človek zmení cirkev smerom k témam ako pokora, poníženosť, chudoba a návrat k modlitbe. To je podľa mňa model, ktorým cirkev musí ísť.
.aj v cirkvi niektorí ľudia hľadia na podnikateľov cez prsty. Ide dohromady pokorná viera a úspech v biznise?
Tak po prvé, asi nikde v Biblii sa nepíše, že to, čo robíte, nemáte robiť dobre. Ak vás navyše sprevádza aj úspech, ktorý je násobený finančným ohodnotením, máte to odmietnuť? Druhá vec je, že sa tiež snažím pomáhať druhým. A tretia, že to nerobím primárne kvôli peniazom. Už dávno nie.
.kvôli čomu to robíte?
Vec pre mňa kedysi stála takto: Chceš byť bohatý alebo chceš niečo dokázať? Prvá éra bola chcieť byť bohatý, lebo ste mali pred očami vidinu toho, čo ste nikdy nemali. Ale dnes je éra, že chcem niečo dokázať. Chcem budovať firmu – nadnárodný subjekt, globálneho hráča, lídra na trhu... to sú úplne iné výzvy. Prišlo to síce až časom, ale prišlo to.
.ešte predtým, než ste začali podnikať, ste učili matematiku a zemepis na gymnáziu. Čo bol bezprostredný impulz na zmenu?
Úprimne, prvý impulz, prečo som išiel do podnikania, bol ten, že nemôžem ostať v školstve. Keď sa otvárali tie nové možnosti, veľa som cestoval a čítal. Začal som ich vnímať a postupne aj chápať. To ma skonvertovalo. Rozhodol som sa, že potrebujem zmenu.
.lenže najskôr ste iba dovážali svietidlá zo zahraničia.
Najskôr bola firma, ktorá importovala svetlá z Talianska a postupne ma to prerástlo. Podobných príbehov je veľa. Naučíte sa fungovať v nejakom prostredí a zrazu zistíte, že sú okolo vás prvky, ktoré vám prekážajú a tie potom idete zmeniť. O svietidlách som ako učiteľ nevedel nič. Keby som už vtedy vedel to, čo teraz, je dnes zo mňa miliardár. No na druhej strane, nemenil by som. Aj keby ma niekto vrátil v čase, chcel by som zase všetko zažiť rovnako.
.čo na tom bolo také vzrušujúce?
Ľudia, ktorí nepodnikajú, si to často ani nevedia predstaviť. Oni nevedia, čo je nespať alebo nejesť kvôli firme, ísť do neznáma, alebo podstupovať riziko. Nepoznajú taký prvok, že si požičiaš a nevieš, či vrátiš alebo že máš sen a nevieš, či dôjdeš do finále. Alebo že vezmeš úlohu a nevieš, či ju splníš. Život ľudí, ktorí nemajú túto zodpovednosť, je podstatne jednoduchší. Na druhej strane, toto prostredie je aj chytľavé. Svojím spôsobom som akoby stále v hre, sústavne hrám zápas s konkurenčnými subjektmi. Stále s niekým súperíte, pozeráte sa, ako to robia iní a pripravujete svoju vlastnú cestu. Najzaujímavejším prvkom je dôkaz vlastnej manažérskej odolnosti. Teda schopnosť manažéra transformovať firmu v zložitých situáciách, postaviť ju nejako, posunúť ju niekde, vytvoriť niečo nové a neštandardné – to sú v podstate veci, ktoré vás na tom vzrušujú.
.kde nastal ten zlom od importéra k výrobcovi?
Bolo to úplne prirodzené. Chceli sme byť nezávislí od dodávateľov, vniesť do toho nové prvky. To všetko nás akoby nútilo ísť do výroby. Veľmi uznávam jednak komplexnosť a jednak nezávislosť. Keď už máte vybudovaný predaj či marketing, začnete vyrábať. A potom dôjdete k tomu, že začnete mapovať trendy, idey a musíte prísť s novými riešeniami. Vyrobíte prototyp, uvediete ho na trh a nadviažete naň servisom. Prosto zhodnotíte sa, kde v tej komplexnosti chcete pôsobiť a musíte sa zaradiť. Tým, že som matematik, mám vo všetkom systém. Komplexnosť si nakreslíte a poviete si, ktorý priestor dokážete obsadiť, aby ste napokon dosiahli nezávislosť.
.aby ste mohli nielen predávať, ale aj vyrábať, potrebujete stroje, technológie a ľudí, ktorí rozumejú technickej stránke veci. Bolo ťažké vybudovať si toto zázemie?
Na celom podnikaní sú najdôležitejší a najkomplikovanejší ľudia. Nie sú to ani financie, lebo tých je dosť, ak je dobrý zámer. Ani technológie, ktoré si viete kúpiť. Ľudské zdroje sú alfa a omega podnikania. Najmä ak stúpate do vyššej kategórie a potrebujete kvalitatívne rásť. Logicky hľadáte čoraz lepších ľudí, ktorí vás sprevádzajú. Kvalitní ľudia sú kľúčoví pre rast, istotu, aj obranu firmy pred problémami.
.koľko ľudí dnes pre vás pracuje?
Niečo vyše tisícky.
.čo s vaším biznisom urobila kríza?
Každého to zasiahlo nejakým spôsobom a je otázne, čo firmy v tom období robili. Znižovali sa vo veľkom náklady, či zásoby na skladoch. Prepúšťali sa ľudia. Ale to mi pripadalo ako zúfalé kroky. Je ľahké ľudí prepustiť, no už oveľa ťažšie je neskôr ich zase získať naspäť. My sme len málo prepúšťali, sústredili sme sa na budovanie značky a pozitívne sme začali hovoriť o našich plánoch. V tom prostredí, plnom negativizmu, zohralo naše pozitívne nastavenie veľkú úlohu pri budovaní značky. Ľudia nám začali dôverovať, nasledovať nás a naše prísľuby sa začali potvrdzovať. Navyše, v rovnakom čase ako sa ekonomika ocitla v recesii, prepukla naplno technologická revolúcia LED (pozn. red.: svetlo emitujúcich diód).
.do koľkých krajín vyvážate?
Okolo 130 krajín. Pričom pod vývozom rozumieme pravidelný vývoz. Dnes svietime aj v takých krajinách ako Filipíny, Kanada, Panama, Argentína, Čína alebo India.
.stretávate sa niekedy vo svete s nedôverou preto, že ste firma z východnej Európy, ako sa niekedy stávalo slovenským firmám?
Myslím, že to už je preč. Keď sa stanete významným a vplyvným hráčom, trh vás prijme automaticky. Navyše, nie sme jediný príklad slovenskej firmy, ktorá sa presadila v zahraničí. Podľa mňa je to kombinácia filozofie, vízie, odvahy a pripravenosti ísť do vonkajšieho prostredia. Keď vstúpite na zahraničné trhy, pochopíte, čo má šancu prežiť, a čo nie. V čom je Slovensko horšie ako ostatné krajiny? Mám pocit, že sme dostatočne civilizovaný, motivovaný a kreatívny národ. Dokonca si myslím, že sme aj dostatočne vzdelaný národ, aj keď vo vzdelávacom systéme sú rezervy. Lenže to nemôže byť alibi, aby ste v trhovom prostredí neuspeli. Navyše, táto firma je dosť medzinárodná. Pracujú tu ľudia z Indie, Číny, Hongkongu, Španielska, Rumunska, a tak ďalej.
.vo vývoji máte asi 80 ľudí. Kde ste ich nabrali? Sú to domáci slovenskí odborníci?
To sú práve tie národnosti, ktoré som vymenoval. Na Slovensku často neboli profesie, ktoré sme hľadali. Takže sme hľadali aj vonku. Napríklad šéf vývoja je Rakúšan a šéf konštrukcie Nemec. Ide o veľmi multikultúrne prostredie. Má to aj synergický efekt. Ide totiž o zmesku dizajnov, trendov, názorov a kultúr. Keď sa to skombinuje, vznikajú zaujímavé výstupy.
.kedysi ste boli učiteľ, dnes ste podnikateľ. Čo si s týmito dvoma skúsenosťami myslíte o verejnej debate ohľadne budúcnosti vzdelávacieho systému na Slovensku?
Predovšetkým mám pocit, že tento štát sa musí rozhodnúť, ako si vlastne usporiada celé svoje prostredie. Chceme preferovať vedu a výskum? Tak si popíšme, aké sú trendy a vyberme tie, do ktorých chceme investovať a pritiahnuť špičkových ľudí. Chceme to postaviť na cestovnom ruchu? Tak investujme do vzdelania v oblasti cestovného ruchu. Chýba mi ucelený koncept krajiny – predstava o tom, ako chceme s našimi predispozíciami čoby krajina vyzerať. Potom si môžeme povedať, ako budeme profilovať vzdelávací systém.
.najpálčivejším dlhodobým problémom Slovenska je vysoká nezamestnanosť, koncentrovaná predovšetkým vo východných regiónoch. Pomohlo by, keby Slováci masovejšie skúšali podnikanie a menej vyhľadávali istotu zamestnaneckého pomeru?
My nie sme podnikavý národ. Už len keď to porovnám s Čechmi. Sú podstatne podnikavejší, vidíte množstvo malých firiem, ktoré vznikajú po dedinách. Podľa mňa práve preto je česká ekonomika dlhodobo oveľa odolnejšia ako naša. U nás je podnikanie vecou relatívne malej skupiny odvážnych jednotlivcov, ale nie je to akoby filozofia celého národa.
.no kultúrne postoje a návyky možno meniť. Veď predsa aj súťaž Ernst&Young Podnikateľ roka chce podnetnými biznis príbehmi inšpirovať ostatných. Vy by ste trebárs mladým ľuďom odporučili, aby o sebe rozmýšľali ako o potenciálnych podnikateľoch, nielen zamestnancoch?
Určite áno. Ja by som to poradil každému. Vtedy začnete rozhodovať sám o sebe, spoznáte svoje ambície a zmeriate si sily so svetom. Musíme vytvoriť solídne podnikateľské školy, letné kurzy alebo nejaké komunity, kde by sa s mladými o skúsenosti podelili úspešní ľudia, ktorí už v biznise niečo dosiahli. Mám pocit, že toho podnikavého ducha do ľudí môžeme postupne dostať. Tam vonku je veľa bystrých hláv a veľa dobrých nápadov.
.koľko hodín denne strávite prácou?
Efektívne asi desať hodín. Denne si popritom doprajem aj polhodinu – hodinu športu.
.biznis nie je vždy len o úspechoch, podnikatelia zažívajú aj nezdary. Čelili ste niekedy beznádeji?
Ja som nikdy nebol zúfalý. Lebo, keď sa nedarí, prečítam si Svätého Ignáca alebo nejakú časť Písma a to vás oduševní. Človek potom svoju pozíciu uvidí v súvislostiach a začne hľadať, aká vyššia vôľa je za tým.
Vladimír Levársky (47)/
Zakladateľ a jediný majiteľ spoločnosti OMS, ktorá sa špecializuje na výrobu a dizajn svietidiel a na realizáciu projektov v oblasti osvetlenia po celom svete. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a do roku 1991 pôsobil ako gymnaziálny učiteľ matematiky a geografie. Je víťazom súťaže Ernst&Young Podnikateľ roka 2012. Popri podnikaní sa venuje podpore športu. Pôsobí ako predseda predstavenstva futbalového klubu FK Senica.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.