.v čase uzávierky .týždňa nebolo jasné, akú podobu bude mať napokon záchranný balík pre Cyprus s jeho krachujúcimi bankami. A nebolo jasné ani to, či sa cyperskí politici s EÚ vôbec dohodnú. Na prvý pohľad nemá vôbec logiku, prečo sa v týchto dňoch zraky celého sveta upínajú na Cyprus – ostrov v Stredozemí, kde nežije ani milión obyvateľov a ktorého hospodársky výkon tvorí len 0,2 percenta eurozóny. Prečo sa práve tu láme budúcnosť eurozóny?
.je po dôvere
Po odpoveď sa treba vrátiť k predminulému víkendu, keď sa počas nočného rokovania (z piatka na sobotu) ministrov financií eurozóny, Medzinárodného menového fondu (MMF) a predstaviteľov Cypru udialo niečo šokujúce: cyperský prezident Nikos Anastasiades odišiel z rokovaní s tým, že doma presadí daň aj na bankové vklady drobných sporiteľov, ktorí mali jednorazovo prísť o 6,75 percenta peňazí na účtoch. Účastníci tohto nočného zasadania v Bruseli si naozaj mysleli, že následne v pondelok, na ktorý pripadal na Cypre štátny sviatok, tento ich návrh schváli cyperský parlament a štát takto z vkladov chudobných aj bohatých majiteľov účtov skreše 5,8 miliardy eur. Keď sa mal teda minulý utorok začať na Cypre pracovný týždeň, banky mali opäť otvoriť svoje pobočky a život mal normálne fungovať ďalej – eurozóna s MMF mala potom poslať Cypru dohodnutých 10 miliárd eur, potrebných na záchranu bankového sektora. A nepríjemný problém s malým ostrovčekom a jeho nafúknutými bankami mal byť – ako vlastne všetky problémy v eurozóne – aspoň na niekoľko mesiacov zažehnaný.
Technokraticky to bolo vymyslené dobre, čísla naozaj sedeli, ale táto predstava bola utópiou. Účastníci nočného zasadania sa ukázali ako politickí diletanti. Po oznámení ich dohody vypukla totiž na Cypre panika a v parlamente sa, pochopiteľne, nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by dohodu z Bruselu podporil. Realita bola katastrofálna: dohoda padla, tým aj záchranný balík pre ostrov, banky na Cypre sú už týždeň zatvorené, obyvatelia sú zúfalí a vydesení – z bankomatov môžu zatiaľ vyberať len maximálne 400 eur denne. Ale čo je najdôležitejšie, eurozóna na čele s Nemcami touto stroskotanou dohodou prelomila tabu, podľa ktorého mali byť vklady v bankách do istej výšky nedotknuteľné. Po vypuknutí krízy si najmä Gréci v obavách o bezpečnosť úspor začali vyberať peniaze z bánk. Ak tak teraz začnú robiť aj obyvatelia ďalších krajín ohrozeného juhu, napríklad Taliani či Španieli, eurozóna to v tejto podobe neprežije.
.pikantné zákulisie
Po tom, čo Cyperčania odmietli nočnú dohodu, všetci sa začali navzájom obviňovať. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pre televíziu ARD vyhlásil, že s nápadom zdaniť vklady Cyperčanov do 100-tisíc eur nič nemá, zodpovednosť vraj za to nesie cyperská vláda, Európska komisia a ECB. Všetci menovaní to odmietli. Prezident Anastasiades tvrdí, že k súhlasu s návrhom zdaniť vklady drobných sporiteľov ho donútili partneri z EÚ. Z ECB sa ozvali hlasy, že ich zástupca počas rokovaní radil, aby vklady pod 100-tisíc eur ostali nedotknuté. Ako to teda bolo?
To katastrofálne nočné rokovanie si treba bližšie zrekonštruovať, pretože veľa vypovedá o súčasnej európskej politike. Novinári z nemeckého Süddeutsche Zeitung a z britských Financial Times, ktorí sa veľa pohybovali v zákulisí, opísali jeho priebeh nasledovne: rokovania sa začali predminulý piatok o 17.00 a po siedmich hodinách bolo jasné, že Schäuble neustúpi a zotrvá na požiadavke, aby Cyperčania vyzbierali 7 miliárd eur. Len potom dostanú od EÚ a MMF záchranný balík 10 miliárd eur (Cyprus totiž spolu potreboval 17 miliárd eur). Ostatným kolegom ministrom, ako aj zástupcom Komisie, ECB a MMF by stačil aj nižší cyperský príspevok, no Merkelovej vláda nechce pred nemeckými septembrovými voľbami riskovať obvinenie, že posiela peniaze do nezodpovednej krajiny, od ktorej nežiada vlastné obete. Keď Schäuble povedal, že celých sedem miliárd musia zohnať Cyperčania zdanením bankových vkladov, Anastasiades vraj ostal v šoku a povedal: „Pokúšate sa nás zničiť. Aj keby som s tým súhlasil, neprejde to cez parlament.“
Napínavých scén bolo viac. Šéfka MMF Christine Lagarde navrhla, aby boli vklady nad 100-tisíc eur zdanené vo výške 30 až 40 percent, čo by vo veľkej miere postihlo bohatých Rusov či Britov (ale určite aj pár majetných Slovákov). Lagardovej radikálny návrh by priniesol práve tých 7 miliárd eur, ktoré žiadal Schäuble – s týmto návrhom však okrem nemeckého ministra súhlasil len Fín, Holanďan a náš Peter Kažimír. Ich cyperský kolega Michael Sarris sa zhrozil a usiloval sa ostatných presvedčiť, že jeho vláda radšej príjme zvýšenie daní, pokles platov a získa ďalšie peniaze z privatizácie. Schäuble to však rezolútne odmietol a správne trval na tom, že k výslednej sume musia podstatne prispieť cyperské banky, ktoré sa nezodpovedne angažovali v Grécku a ktoré sú oázou pre bohatých špekulantov.
O jednej v noci, to už bola sobota, sa malo odohrať kľúčové stretnutie, na ktorom zástupca ECB Jörg Asmussen, mimochodom tiež Nemec, Sarrisovi povedal, že dvom najväčším cyperským bankám hrozí insolventnosť a pokiaľ nočné rozhovory stroskotajú, ECB im už neposkytne žiadnu likviditu a bude koniec.
Schäuble sa teda presadil – na jeho strane neboli len Fíni, Holanďania a Slováci, ale aj MMF. Európska komisia proti zdaňovaniu vkladov dlho protestovala, pretože sa bála honby na banky, no napokon ustúpila presile. V tej chvíli už bolo jasné, že Cyperčania musia zo zdanenia vkladov vyzbierať 5,8 miliardy eur, zvyšných 1,4 miliardy eur mali získať z privatizačných príjmov a vyššieho zdanenia firiem. Zástupcovia Cypru však na rokovaniach spolu s Komisiou presviedčali, že vklady nad 100-tisíc eur by sa nemali zdaniť viac než 10 percentami. Keďže nikto, ani Schäuble, nenamietal, nastúpila matematika: ak sa malo na vkladoch vyzbierať 5,8 miliardy eur, pričom na vklady nad 100-tisíc eur malo byť uvalených iba 9,9 percenta, vklady pod 100-tisíc eur museli byť zdanené 6,75 percentami. O tretej hodine v noci, po desaťhodinových rokovaniach, sa všetci rozišli. Netušiac, že ich dohoda onedlho stroskotá a bude nasledovať pekelný týždeň.
.nahnevaná kancelárka
Nedôvera však neprepukla iba medzi Cyperčanmi, odkiaľ by sa mohla šíriť aj do iných južných štátov eurozóny, ale aj v úrade nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tá sa minulý piatok stretla s vládnymi poslancami za CDU a FDP a jej nezvyklo nahnevané slová zo zákulisia sa dostali aj medzi nemeckých novinárov. Merkelová sa vraj sťažovala, že nové návrhy Cypru na získanie potrebných peňazí sú pre Nemcov neprijateľné. Takisto sa sťažovala, že s cyperskou vládou sa nedá celé dni skontaktovať. Kancelárka si síce želá, aby Cyprus ostal v eurozóne, pretože sa bojí dominového efektu, ale krajina situáciu tak vyhrocuje, „ako sme to ešte nevideli“. Merkelová tiež pred svojimi poslancami potvrdila, že Nemecko bude trvať na zdanení cyperských vkladov, ktoré dosiaľ profitovali z vysokých úrokov. Uznala však, že na vklady obyčajných ľudí sa nemalo siahnuť.
Škoda, že si to takto jasne nesformulovala aj s ministrom Schäublem o niečo skôr.
.je po dôvere
Po odpoveď sa treba vrátiť k predminulému víkendu, keď sa počas nočného rokovania (z piatka na sobotu) ministrov financií eurozóny, Medzinárodného menového fondu (MMF) a predstaviteľov Cypru udialo niečo šokujúce: cyperský prezident Nikos Anastasiades odišiel z rokovaní s tým, že doma presadí daň aj na bankové vklady drobných sporiteľov, ktorí mali jednorazovo prísť o 6,75 percenta peňazí na účtoch. Účastníci tohto nočného zasadania v Bruseli si naozaj mysleli, že následne v pondelok, na ktorý pripadal na Cypre štátny sviatok, tento ich návrh schváli cyperský parlament a štát takto z vkladov chudobných aj bohatých majiteľov účtov skreše 5,8 miliardy eur. Keď sa mal teda minulý utorok začať na Cypre pracovný týždeň, banky mali opäť otvoriť svoje pobočky a život mal normálne fungovať ďalej – eurozóna s MMF mala potom poslať Cypru dohodnutých 10 miliárd eur, potrebných na záchranu bankového sektora. A nepríjemný problém s malým ostrovčekom a jeho nafúknutými bankami mal byť – ako vlastne všetky problémy v eurozóne – aspoň na niekoľko mesiacov zažehnaný.
Technokraticky to bolo vymyslené dobre, čísla naozaj sedeli, ale táto predstava bola utópiou. Účastníci nočného zasadania sa ukázali ako politickí diletanti. Po oznámení ich dohody vypukla totiž na Cypre panika a v parlamente sa, pochopiteľne, nenašiel ani jeden poslanec, ktorý by dohodu z Bruselu podporil. Realita bola katastrofálna: dohoda padla, tým aj záchranný balík pre ostrov, banky na Cypre sú už týždeň zatvorené, obyvatelia sú zúfalí a vydesení – z bankomatov môžu zatiaľ vyberať len maximálne 400 eur denne. Ale čo je najdôležitejšie, eurozóna na čele s Nemcami touto stroskotanou dohodou prelomila tabu, podľa ktorého mali byť vklady v bankách do istej výšky nedotknuteľné. Po vypuknutí krízy si najmä Gréci v obavách o bezpečnosť úspor začali vyberať peniaze z bánk. Ak tak teraz začnú robiť aj obyvatelia ďalších krajín ohrozeného juhu, napríklad Taliani či Španieli, eurozóna to v tejto podobe neprežije.
.pikantné zákulisie
Po tom, čo Cyperčania odmietli nočnú dohodu, všetci sa začali navzájom obviňovať. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pre televíziu ARD vyhlásil, že s nápadom zdaniť vklady Cyperčanov do 100-tisíc eur nič nemá, zodpovednosť vraj za to nesie cyperská vláda, Európska komisia a ECB. Všetci menovaní to odmietli. Prezident Anastasiades tvrdí, že k súhlasu s návrhom zdaniť vklady drobných sporiteľov ho donútili partneri z EÚ. Z ECB sa ozvali hlasy, že ich zástupca počas rokovaní radil, aby vklady pod 100-tisíc eur ostali nedotknuté. Ako to teda bolo?
To katastrofálne nočné rokovanie si treba bližšie zrekonštruovať, pretože veľa vypovedá o súčasnej európskej politike. Novinári z nemeckého Süddeutsche Zeitung a z britských Financial Times, ktorí sa veľa pohybovali v zákulisí, opísali jeho priebeh nasledovne: rokovania sa začali predminulý piatok o 17.00 a po siedmich hodinách bolo jasné, že Schäuble neustúpi a zotrvá na požiadavke, aby Cyperčania vyzbierali 7 miliárd eur. Len potom dostanú od EÚ a MMF záchranný balík 10 miliárd eur (Cyprus totiž spolu potreboval 17 miliárd eur). Ostatným kolegom ministrom, ako aj zástupcom Komisie, ECB a MMF by stačil aj nižší cyperský príspevok, no Merkelovej vláda nechce pred nemeckými septembrovými voľbami riskovať obvinenie, že posiela peniaze do nezodpovednej krajiny, od ktorej nežiada vlastné obete. Keď Schäuble povedal, že celých sedem miliárd musia zohnať Cyperčania zdanením bankových vkladov, Anastasiades vraj ostal v šoku a povedal: „Pokúšate sa nás zničiť. Aj keby som s tým súhlasil, neprejde to cez parlament.“
Napínavých scén bolo viac. Šéfka MMF Christine Lagarde navrhla, aby boli vklady nad 100-tisíc eur zdanené vo výške 30 až 40 percent, čo by vo veľkej miere postihlo bohatých Rusov či Britov (ale určite aj pár majetných Slovákov). Lagardovej radikálny návrh by priniesol práve tých 7 miliárd eur, ktoré žiadal Schäuble – s týmto návrhom však okrem nemeckého ministra súhlasil len Fín, Holanďan a náš Peter Kažimír. Ich cyperský kolega Michael Sarris sa zhrozil a usiloval sa ostatných presvedčiť, že jeho vláda radšej príjme zvýšenie daní, pokles platov a získa ďalšie peniaze z privatizácie. Schäuble to však rezolútne odmietol a správne trval na tom, že k výslednej sume musia podstatne prispieť cyperské banky, ktoré sa nezodpovedne angažovali v Grécku a ktoré sú oázou pre bohatých špekulantov.
O jednej v noci, to už bola sobota, sa malo odohrať kľúčové stretnutie, na ktorom zástupca ECB Jörg Asmussen, mimochodom tiež Nemec, Sarrisovi povedal, že dvom najväčším cyperským bankám hrozí insolventnosť a pokiaľ nočné rozhovory stroskotajú, ECB im už neposkytne žiadnu likviditu a bude koniec.
Schäuble sa teda presadil – na jeho strane neboli len Fíni, Holanďania a Slováci, ale aj MMF. Európska komisia proti zdaňovaniu vkladov dlho protestovala, pretože sa bála honby na banky, no napokon ustúpila presile. V tej chvíli už bolo jasné, že Cyperčania musia zo zdanenia vkladov vyzbierať 5,8 miliardy eur, zvyšných 1,4 miliardy eur mali získať z privatizačných príjmov a vyššieho zdanenia firiem. Zástupcovia Cypru však na rokovaniach spolu s Komisiou presviedčali, že vklady nad 100-tisíc eur by sa nemali zdaniť viac než 10 percentami. Keďže nikto, ani Schäuble, nenamietal, nastúpila matematika: ak sa malo na vkladoch vyzbierať 5,8 miliardy eur, pričom na vklady nad 100-tisíc eur malo byť uvalených iba 9,9 percenta, vklady pod 100-tisíc eur museli byť zdanené 6,75 percentami. O tretej hodine v noci, po desaťhodinových rokovaniach, sa všetci rozišli. Netušiac, že ich dohoda onedlho stroskotá a bude nasledovať pekelný týždeň.
.nahnevaná kancelárka
Nedôvera však neprepukla iba medzi Cyperčanmi, odkiaľ by sa mohla šíriť aj do iných južných štátov eurozóny, ale aj v úrade nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Tá sa minulý piatok stretla s vládnymi poslancami za CDU a FDP a jej nezvyklo nahnevané slová zo zákulisia sa dostali aj medzi nemeckých novinárov. Merkelová sa vraj sťažovala, že nové návrhy Cypru na získanie potrebných peňazí sú pre Nemcov neprijateľné. Takisto sa sťažovala, že s cyperskou vládou sa nedá celé dni skontaktovať. Kancelárka si síce želá, aby Cyprus ostal v eurozóne, pretože sa bojí dominového efektu, ale krajina situáciu tak vyhrocuje, „ako sme to ešte nevideli“. Merkelová tiež pred svojimi poslancami potvrdila, že Nemecko bude trvať na zdanení cyperských vkladov, ktoré dosiaľ profitovali z vysokých úrokov. Uznala však, že na vklady obyčajných ľudí sa nemalo siahnuť.
Škoda, že si to takto jasne nesformulovala aj s ministrom Schäublem o niečo skôr.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.