Doma v idyle

Bývam v drevenom dome uprostred lesa. Naša dedina sa rozkladá asi na rozlohe 10 km2 na križovatke štyroch vodstiev. V dedine žije okolo 300 obyvateľov vrátane detí a starých ľudí. Horný koniec sa volá Tarvaala, dolný koniec sa volá Laukkavirta.  V centre dediny je škola, dvojtriedka, a ešte to, čo sa nájde v máloktorej fínskej obci  – krčma, ktorá nesie honosný názov Korppi saluuna, čiže Salón Havran. Tam sa cez víkend stretávajú ľudia a konajú sa tam rôzne akcie – od karaoke až po volejbalové zápasy či kultúrne prednášky a umelecké výstavy. V lete býva Havran plný, sedí sa na terase a na dvore. Tarvaala je známa tým, že sa tu nachádzajú najstaršie fínske pamiatky z kamennej  doby spred 5 000 rokov a zachovali sa tu aj najstaršie maľby na skale v celej Feno-Škandinávii. Odhaduje sa, že majú až 8 000 rokov! Malá dedina s bohatou históriou. Dokonca máme aj svoj kostol – uprostred lesa sa k vrcholcom vysokých smrekov týči drevený kríž a zvon. V roku 1593 tu stál prvý kostol veľkej farnosti. Kostol vyhorel a ostali po ňom len dva trámy. Na Štedrý deň sa celá dedina schádza na tomto historickom mieste na vianočnú pobožnosť, bez ohľadu na to, či je  mínus 10 alebo mínus 30 stupňov Celzia. Tradície sú dôležité.  
Každé ráno odchádzam autom do práce do najbližšieho mesta. Verejná doprava nepremáva. Stredofínske mesto Jyväskylä je univerzitným mestom, ktoré sa vďaka svojej výbornej univerzite nazýva aj Atény Fínska. Architektúra je dosť nenáročná – popri drevených domcoch, ktorých, žiaľ, stále ubúda, je tu typická urbánna výstavba. Jedna hlavná ulica plná obchodov (volá sa Obchodná ulica, Kauppakatu) a niekoľko menších uličiek. Dve tuctové nákupné centrá, dve banky a kostol.  Centrum však nie je to, čo stojí za pozornosť. Okrem Helsínk a Turku fínske mestá nemajú výraznejšie historické pamiatky. Tradične sa tu stavalo z dreva a zachovalo sa pomerne málo historických pamiatok. Všetko väčšinou vyhorelo.
V Jyväskylä je však výnimočný univerzitný kampus –  jeden z najkrajších a najkompaktnejších univerzitných areálov vo Fínsku. Rozkladá sa na oboch brehoch jazera Jyväsjärvi. Starý kampus sa pýši pôvodnými budovami z 19. storočia. Vtedy v Jyväskylä fungoval prvý dievčenský seminár, kde bola vyučovacím jazykom fínčina. K historickým budovám sa pridali známi fínski architekti Y. Blomstedt a S. Paulaharju, no a napokon pečať modernizmu zanechal na kampuse architekt Alvar Aalto. Tak vznikol celkom zaujímavý staronový komplex budov a parkov.
Fínsky kampus pripomína prírodnú rezerváciu. Po tráve behajú veveričky a zajace,  voľne tu rastú huby a iné lesné plody. Všade sa behá, bicykluje, alebo aspoň kráča s nordickými palicami. Ruch mesta tu človek nepociťuje. A predsa, keď sa večer vraciam do našej dediny, mám pocit, že unikám „ďaleko od hlučného davu“. Po hlavnej ceste nasleduje menšia cesta, potom ešte menšia. Čím menšia cesta, tým v horšom stave, až napokon idem po lesnej cestičke, ktorá ma privedie domov. Do idyly.

Anna Kyppö/
pôsobí vo Fínsku vyše 30 rokov ako lektorka slovenského jazyka a kultúry. Lektorát slovenčiny na Univerzite v Jyväskylä je jediný slovenský lektorát v severských krajinách.