Existuje pritom jednoduché riešenie – spoplatniť vysokoškolské štúdium a odpustiť školné študentom, ktorí sa zaviažu pracovať na miestach, ktoré sú vo verejnom záujme, napríklad zubárom v odľahlých regiónoch či učiteľom jazykov. Lenže toto riešenie je politicky takmer nepriechodné, a tak sa hľadajú iné modely, ako získať nové zdroje pre vysoké školy, nestrácať potrebných absolventov a zároveň usmerniť študentov na potrebné odbory.
V Maďarsku bolo doteraz na vysokých školách len asi 20 percent samoplatcov, ostatní študenti boli na takzvaných štátom platených miestach. Na tie sa vyberalo podľa toho, ako študent zvládol záverečné skúšky po strednej škole. Veľký záujem bol aj tu o štúdium humanitných a spoločenských vied. Orbánova vláda sa rozhodla radikálne znížiť počet štátom platených miest a presunúť ich najmä na prírodné a technické vedy. „Plánuje však obmedziť aj počet samoplatiacich študentov,“ pripomína analytička Spoločnosti pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková, ktorá je v Maďarsku na dlhodobom študijnom pobyte. Dôvodom je aj prirodzený úbytok študentov vinou demografického vývoja a väčšie možnosti maďarských študentov študovať v zahraničí. „Celková filozofia vlády sú malé a efektívne vysoké školy,“ hovorí Králiková.
Vzhľadom na nové podmienky štúdia sa musela meniť aj maďarská ústava. Tá pripustila možnosť zaviazať študenta, ktorý študuje zadarmo na štátom platenom mieste, kontraktom s vládou. Študent si musí odpracovať dvojnásobok rokov, ktoré strávil na vysokej škole, alebo si toto štúdium zaplatiť. Ústava nehovorí o povinnosti pracovať v Maďarsku, absolvent si štúdium musí odpracovať tak, aby podliehal maďarskej justícii.
Študenti boli zmenami, pochopiteľne, pobúrení a štrajkovali. Asi 46-tisíc študentov si už bude musieť časť nákladov platiť a k bezplatnému štúdiu bude mať prístup len
10 480 študentov. A tí budú musieť podpísať so štátom spomínaný kontrakt. Samozrejme, že študenti vidia najmä svoje záujmy. No nemohli hnať tento spor na hranu, pretože Viktor Orbán dokázal presvedčiť daňových poplatníkov, že nie je v ich záujme, aby platili štúdium podľa vlastného výberu každému uchádzačovi, navyše keď časť absolventov opúšťa Maďarsko.
Študenti sa rozhodli kontrakty s vládou na štátom platené miesta napokon podpísať. Uvedomujú si totiž, že realizácia kontraktov môže byť problematická. „To, ako zaplatenie štúdia po odchode do zahraničia bude vyzerať, nie je vôbec jasné,“ pripomína Králiková. „Teoreticky to môže fungovať ako pôžička od štátu na školné s odloženou splatnosťou. Nie je jasné ani to, ako vláda bude naháňať študentov po skončení školy, aby zaplatili štúdium.“
Maďarský model sleduje aj poslanec Miroslav Beblávy (SDKÚ). Považuje ho za nešťastný hybrid, ktorý obsahuje veľa populistických hlúpostí. Špeciálne sa mu nepozdáva urobiť zákonom z absolventov otrokov štátu. Zároveň však považuje za legitímne diskutovať aj na Slovensku o tom, či si môžeme dovoliť luxus financovať extrémne drahé študijné odbory, ako sú medicína, farmácia, veterina či umelecké odbory, bez akejkoľvek protihodnoty zo strany absolventov. „Všetci sa im z daní skladáme na tie náklady navyše, oproti spoločenskovedným odborom ide o 3-4-krát drahšie štúdium, neberúc navyše do úvahy jeho dĺžku,“ pripomína Beblavý.
V Maďarsku bolo doteraz na vysokých školách len asi 20 percent samoplatcov, ostatní študenti boli na takzvaných štátom platených miestach. Na tie sa vyberalo podľa toho, ako študent zvládol záverečné skúšky po strednej škole. Veľký záujem bol aj tu o štúdium humanitných a spoločenských vied. Orbánova vláda sa rozhodla radikálne znížiť počet štátom platených miest a presunúť ich najmä na prírodné a technické vedy. „Plánuje však obmedziť aj počet samoplatiacich študentov,“ pripomína analytička Spoločnosti pre dobre spravovanú spoločnosť Renáta Králiková, ktorá je v Maďarsku na dlhodobom študijnom pobyte. Dôvodom je aj prirodzený úbytok študentov vinou demografického vývoja a väčšie možnosti maďarských študentov študovať v zahraničí. „Celková filozofia vlády sú malé a efektívne vysoké školy,“ hovorí Králiková.
Vzhľadom na nové podmienky štúdia sa musela meniť aj maďarská ústava. Tá pripustila možnosť zaviazať študenta, ktorý študuje zadarmo na štátom platenom mieste, kontraktom s vládou. Študent si musí odpracovať dvojnásobok rokov, ktoré strávil na vysokej škole, alebo si toto štúdium zaplatiť. Ústava nehovorí o povinnosti pracovať v Maďarsku, absolvent si štúdium musí odpracovať tak, aby podliehal maďarskej justícii.
Študenti boli zmenami, pochopiteľne, pobúrení a štrajkovali. Asi 46-tisíc študentov si už bude musieť časť nákladov platiť a k bezplatnému štúdiu bude mať prístup len
10 480 študentov. A tí budú musieť podpísať so štátom spomínaný kontrakt. Samozrejme, že študenti vidia najmä svoje záujmy. No nemohli hnať tento spor na hranu, pretože Viktor Orbán dokázal presvedčiť daňových poplatníkov, že nie je v ich záujme, aby platili štúdium podľa vlastného výberu každému uchádzačovi, navyše keď časť absolventov opúšťa Maďarsko.
Študenti sa rozhodli kontrakty s vládou na štátom platené miesta napokon podpísať. Uvedomujú si totiž, že realizácia kontraktov môže byť problematická. „To, ako zaplatenie štúdia po odchode do zahraničia bude vyzerať, nie je vôbec jasné,“ pripomína Králiková. „Teoreticky to môže fungovať ako pôžička od štátu na školné s odloženou splatnosťou. Nie je jasné ani to, ako vláda bude naháňať študentov po skončení školy, aby zaplatili štúdium.“
Maďarský model sleduje aj poslanec Miroslav Beblávy (SDKÚ). Považuje ho za nešťastný hybrid, ktorý obsahuje veľa populistických hlúpostí. Špeciálne sa mu nepozdáva urobiť zákonom z absolventov otrokov štátu. Zároveň však považuje za legitímne diskutovať aj na Slovensku o tom, či si môžeme dovoliť luxus financovať extrémne drahé študijné odbory, ako sú medicína, farmácia, veterina či umelecké odbory, bez akejkoľvek protihodnoty zo strany absolventov. „Všetci sa im z daní skladáme na tie náklady navyše, oproti spoločenskovedným odborom ide o 3-4-krát drahšie štúdium, neberúc navyše do úvahy jeho dĺžku,“ pripomína Beblavý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.