Čo budem robiť

Po Hanekeho Láske a skvelom filme Môj pes Killer od Miry Fornay sa mi zdá, že som obrnený a pripravený na všetko, čo mi môže súčasný európsky film priniesť. Programy kín si zvyčajne nepozerám až tak dlho dopredu, ale ak bude tá možnosť, rád by som uvidel Hon od Thomasa Vinterberga.  Mimochodom, prvý film Miry Formay Líštičky predávajú v Gorile za necelé tri eurá. Už aby sa tu objavilo niečo ako európsky Netflix. Aj keď chodenie do kina má obrovské čaro. Sledovať Hanekeho ukrutnosti skrútený na stoličke v kine Lumiére, kde sa nohami zmestia pohodlne možno desaťročné deti, obohatí zážitok z filmu o fyzický rozmer, ktorý doma na gauči či na kresle neprecítite. Ale vážne, na filmy sa oplatí chodiť do kina. A v Lumiére majú skvelý obraz, výborný zvuk a žiadne pukance.
Zážitkom tohto týždňa bol pre mňa digitálny náhľad pripravovanej knihy fotografií Antona Podstraského. Knihu pripravil Aurel Hrabušický zo Slovenskej národnej galérie spolu s Filipom Vančom z Photoportu. Okrem tejto knihy pripravujú aj knihu fotografií Viliama Malíka, ktorého práce budú predstavené na výstave v SNG, otvorená bude v apríli tohto roku. Aj keď je iba marec a ani jar sa ešte poriadne nezačala, tipol by som si, že vydanie týchto dvoch kníh bude spolu s Malíkovou výstavou tohto roku v slovenskej fotografii tou najdôležitejšou udalosťou. V nasledujúcich dňoch by som sa chcel stretnúť s Aurelom Hrabušickým aj Filipom Vančom a urobiť s nimi rozhovor.  Ak všetko pôjde, ako má, výsledkom bude veľký článok v .týždni o tejto fotografickej udalosti roka.

Juraj Kováčik/
Fotografuje najmä krajinu a mesto, čoraz viac však aj ľudí. Má rád umenie, chodí na výstavy, píše o nich, v poslednom čase začal točiť videá. Spolu s Jurajom Kušnierikom sú súčasťou projektu Reykjavík Revisited.