V niečom akoby na seba navzájom nadväzovali, prelínali sa, dopĺňali v tom dobrom, obohacujúcom sa zmysle slova. Neafektujú, nelyrizujú, putujú do hĺbky svojich postáv i prostredia.
V roku 2009 Mira Fornay (ktorá skončila réžiu na pražskej FAMU a študovala aj na britskej Národnej filmovej a televíznej škole v Beaconsfielde) debutovala snímkou Líštičky, emigrantským príbehom o dvoch slovenských sestrách v súčasnom Írsku, o smútku za domovom, životnej neistote, ľuďoch, čo ostražitým číhaním na príležitosť pripomínajú všadeprítomné dublinské líšky. Nebol to zlý film, ale ešte trpel chybami, napríklad istou dramaturgickou preťaženosťou rozprávania. V roku 2013 sa Mira Fornay predstavila nášmu publiku možno až nečakane – ale o to potešiteľnejšie – vyzretým filmom Môj pes Killer, ovenčeným jednou z troch hlavných cien rotterdamského medzinárodného filmového festivalu. Zvykne sa hovoriť, že na vlastných omyloch sa človek najlepšie podučí. Mira Fornay to svojím Killerom dokazuje na celej čiare – oslobodila príbeh takmer dospelého Mareka a jeho bojovného psa od všetkého zbytočného, od všetkých pritlačení na pero. Ostal jej – naozajstný filmový skvost.
Fornayovej Marek je mĺkvy chlapec, má vyholenú hlavu, na krku tetovanie, žije sám so zostarnutým otcom. Bez súrodencov, bez matky. Jeho kamaráti nie sú priateľmi v pravom význame slova, dá sa na nich spoľahnúť len po určitú hranicu. Tiež majú vyholené lebky, potetované svalnaté telá a chodia boxovať do telocvične. Vedia aj pomôcť, keď treba, ale vyžadujú za to poslušnosť. Majú idey a vyžadujú, aby ich mali rovnaké všetci členovia skupiny. Nie sú priveľmi prívetiví. Marek pomáha otcovi vo vinici, priam nežne sa stará o svojho psa Killera, mocné zviera bojového plemena, prítulného k vlastným, ale väčšmi než srdnatého, keď vidí zo stromu visieť trénovaciu povrazovú návnadu. Dokáže vyskočiť, zúrivo sa do nej zahryznúť tesákmi a... nepustiť. Marekov otec potrebuje peniaze, čiže potrebuje predať byt v paneláku. To však nemôže spraviť bez súhlasu (a vyplatenia) Marekovej matky, čo ich pred rokmi z neznámeho (spočiatku) dôvodu opustila. Marek sa podujme, že vec vybaví, že matke odnesie peniaze a prinesie od nej podpísaný súhlas s predajom bytu. Táto jeho misia tvorí os dramatického oblúka Fornayovej filmu.
Mira Fornay v istom zmysle akoby v hranom príbehu čiastočne pokračovala v téme Piussinej Krehkej identity. Nepevná, nedostatočne napájaná ľudská identita prináša zlé veci, zlé rozhodnutia, zlé činy. A keď sa do nej pripletie hanba, je to ešte horšie. Lebo, podľa slov režisérky, najmä o hanbe, okrem témy etnickej a národnostnej xenofóbie, je Môj pes Killer. Hanbe hlbokej, nespracovanej, ťaživej. Neznesiteľnej, prinášajúcej smútok, volajúcej po odplate.
Film je silný neprofesionálnymi hereckými kreáciami, jednoduchým (ale rafinovaným) obrazovým riešením, dlhými zábermi, nenásilným odkrývaním Marekových motivácií (pre ktoré ho na konci filmu nemožno nenávidieť, možno ho skôr ľutovať), je silný ohmatávaním priestoru pánubohu za chrbtom, pohraničného územia medzi Slovenskom a Moravou, kdesi pri Skalici, pri Hodoníne, v dialógoch je autentický použitím nespisovného, nárečového jazyka, presný v odkrývaní ľudskej stratenosti na viacero spôsobov. Lebo nielen Marek je vo filme Miry Fornay Môj pes Killer stratený sám v sebe, sám pre seba a aj pre ostatných.
Už celé mesiace je mi cťou byť pri vzostupe slovenskej kinematografie.
Môj pes Killer (Slovensko, Česko 2013). Scenár a réžia: Mira Fornay. Kamera: Tomáš Sysel. Strih: Hedvika Hansalová. Hrajú: Adam Mihál, Irena Bendová, Libor Filo, Marián Kurus a ďalší.
V roku 2009 Mira Fornay (ktorá skončila réžiu na pražskej FAMU a študovala aj na britskej Národnej filmovej a televíznej škole v Beaconsfielde) debutovala snímkou Líštičky, emigrantským príbehom o dvoch slovenských sestrách v súčasnom Írsku, o smútku za domovom, životnej neistote, ľuďoch, čo ostražitým číhaním na príležitosť pripomínajú všadeprítomné dublinské líšky. Nebol to zlý film, ale ešte trpel chybami, napríklad istou dramaturgickou preťaženosťou rozprávania. V roku 2013 sa Mira Fornay predstavila nášmu publiku možno až nečakane – ale o to potešiteľnejšie – vyzretým filmom Môj pes Killer, ovenčeným jednou z troch hlavných cien rotterdamského medzinárodného filmového festivalu. Zvykne sa hovoriť, že na vlastných omyloch sa človek najlepšie podučí. Mira Fornay to svojím Killerom dokazuje na celej čiare – oslobodila príbeh takmer dospelého Mareka a jeho bojovného psa od všetkého zbytočného, od všetkých pritlačení na pero. Ostal jej – naozajstný filmový skvost.
Fornayovej Marek je mĺkvy chlapec, má vyholenú hlavu, na krku tetovanie, žije sám so zostarnutým otcom. Bez súrodencov, bez matky. Jeho kamaráti nie sú priateľmi v pravom význame slova, dá sa na nich spoľahnúť len po určitú hranicu. Tiež majú vyholené lebky, potetované svalnaté telá a chodia boxovať do telocvične. Vedia aj pomôcť, keď treba, ale vyžadujú za to poslušnosť. Majú idey a vyžadujú, aby ich mali rovnaké všetci členovia skupiny. Nie sú priveľmi prívetiví. Marek pomáha otcovi vo vinici, priam nežne sa stará o svojho psa Killera, mocné zviera bojového plemena, prítulného k vlastným, ale väčšmi než srdnatého, keď vidí zo stromu visieť trénovaciu povrazovú návnadu. Dokáže vyskočiť, zúrivo sa do nej zahryznúť tesákmi a... nepustiť. Marekov otec potrebuje peniaze, čiže potrebuje predať byt v paneláku. To však nemôže spraviť bez súhlasu (a vyplatenia) Marekovej matky, čo ich pred rokmi z neznámeho (spočiatku) dôvodu opustila. Marek sa podujme, že vec vybaví, že matke odnesie peniaze a prinesie od nej podpísaný súhlas s predajom bytu. Táto jeho misia tvorí os dramatického oblúka Fornayovej filmu.
Mira Fornay v istom zmysle akoby v hranom príbehu čiastočne pokračovala v téme Piussinej Krehkej identity. Nepevná, nedostatočne napájaná ľudská identita prináša zlé veci, zlé rozhodnutia, zlé činy. A keď sa do nej pripletie hanba, je to ešte horšie. Lebo, podľa slov režisérky, najmä o hanbe, okrem témy etnickej a národnostnej xenofóbie, je Môj pes Killer. Hanbe hlbokej, nespracovanej, ťaživej. Neznesiteľnej, prinášajúcej smútok, volajúcej po odplate.
Film je silný neprofesionálnymi hereckými kreáciami, jednoduchým (ale rafinovaným) obrazovým riešením, dlhými zábermi, nenásilným odkrývaním Marekových motivácií (pre ktoré ho na konci filmu nemožno nenávidieť, možno ho skôr ľutovať), je silný ohmatávaním priestoru pánubohu za chrbtom, pohraničného územia medzi Slovenskom a Moravou, kdesi pri Skalici, pri Hodoníne, v dialógoch je autentický použitím nespisovného, nárečového jazyka, presný v odkrývaní ľudskej stratenosti na viacero spôsobov. Lebo nielen Marek je vo filme Miry Fornay Môj pes Killer stratený sám v sebe, sám pre seba a aj pre ostatných.
Už celé mesiace je mi cťou byť pri vzostupe slovenskej kinematografie.
Môj pes Killer (Slovensko, Česko 2013). Scenár a réžia: Mira Fornay. Kamera: Tomáš Sysel. Strih: Hedvika Hansalová. Hrajú: Adam Mihál, Irena Bendová, Libor Filo, Marián Kurus a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.