Chýba mi kolektív
Okrem civilky a krátkej brigády v obchode s obuvou som nikdy nechodil do klasickej práce a ani mi to nechýba, iba ak pracovný kolektív, kde aj nepríjemné povinnosti prinášajú veľa vtipných situácií. Kvôli kamošom som rád chodil aj do školy, nikdy som neblicoval. Keď som na gympli vynechal dva dni, už som nevedel, čo sa tam dialo. To ma štvalo viac, ako že by som mal trojku zo správania.
Hrám
Nikdy ma nelákalo hrať o peniaze, videl som, ako to urobí z ľudí trosky, moji kamaráti majú v rodinách gamblerov. Na počítači, na Xboxe však hrám rád a sú chvíle, že sa to blíži k závislosti, musím si dať ďalšiu hru a ešte, a ešte. Mám rád športové hry, FIFU, NHL-ku, a zo strieľačiek také, čo nie sú sci-fi, majú reálne zbrane a odohrávajú sa v aktuálnych vojnových konfliktoch. Tie sú presne zmapované a prenesené do hry. Často sa detaily, čo sa kde vo svete udialo, aký konflikt, dozviem práve z hry. Hry sú môj zemepis a moja politika.
Športujem zapálene
Kedysi som hrával stolný tenis, bol som aj na nejakých turnajoch, ale nebol som extra talent a v Moravciach nebol tréner, ktorý by nás viedol. Hrával som aj basketbal, posledné dva roky hrám dvakrát do týždňa futbal. Som zapálený amatér. Nemáme rozdelené pozície, to je malý sálový futbal, ale radšej hrám vzadu, som obranný typ, záloha.
Už nefajčím
Trávu nefajčím asi päť rokov. Možno to niekomu pomáha pri tvorbe, ale na druhej strane to má zlý dopad, ťažšie je dokopať sa do niečoho, človek sa stáva ležérnym. Najväčšie negatívum na fajčení marihuany je lenivosť, aspoň ja som to tak mal, a možno nerozhodnosť, začínal som pochybovať, či to, čo robím, robím správne. Tráva niekedy dokáže človeka rozvibrovať.
Škrabem
Najviac peňazí som kedysi míňal na vinylové platne. Dnes už nie sú také rozšírené a už nie sú ani nevyhnutné, aby som zahral párty alebo diskotéku. Netreba vinyl, stačí MP3. Teraz sa scratching robí cez špeciálne digitálne platne, hudba sa do nich púšťa z počítača. Že či si už nedoškrabávam platne? (Úsmev.) Nie, len empétrojku, potom z nej je empédvojka, jednotka, nulka až úplne zmizne.
Volám mame
V jedle som pôžitkár. Láka ma variť slovenské jedlá, úplné klasiky od mamy. Už mám od nej nejaké recepty, niekto to musí tradovať, uchovať. Volám jej zakaždým, aj keď robím jej plnenú papriku už pätnástykrát. Mami, zopakujem ti, ako to viem, toto si spravím, toto, toto... dobre to robím? A ona, nie, ešte si zabudol hento. Mohol by som si to zapísať, ale to je dobrý dôvod, prečo zavolať mame.
Návod nepotrebujem
Kresťanské myslenie je super, keby sa ním všetci riadili, je to tu skvelá hipisácka krajina, ale cirkev si z viery urobila živnosť. Iné viery ma nelákajú, to je hlúpa póza, odmalička som vyrastal s kresťanským Bohom, nepotrebujem mať v hlave nejakého Buddhu. Ak je Boh, tak je jeden. Nepotrebujem cudzí návod, ako myslieť a ako mám žiť, tvaruje ma prostredie, v ktorom žijem.
Okrem civilky a krátkej brigády v obchode s obuvou som nikdy nechodil do klasickej práce a ani mi to nechýba, iba ak pracovný kolektív, kde aj nepríjemné povinnosti prinášajú veľa vtipných situácií. Kvôli kamošom som rád chodil aj do školy, nikdy som neblicoval. Keď som na gympli vynechal dva dni, už som nevedel, čo sa tam dialo. To ma štvalo viac, ako že by som mal trojku zo správania.
Hrám
Nikdy ma nelákalo hrať o peniaze, videl som, ako to urobí z ľudí trosky, moji kamaráti majú v rodinách gamblerov. Na počítači, na Xboxe však hrám rád a sú chvíle, že sa to blíži k závislosti, musím si dať ďalšiu hru a ešte, a ešte. Mám rád športové hry, FIFU, NHL-ku, a zo strieľačiek také, čo nie sú sci-fi, majú reálne zbrane a odohrávajú sa v aktuálnych vojnových konfliktoch. Tie sú presne zmapované a prenesené do hry. Často sa detaily, čo sa kde vo svete udialo, aký konflikt, dozviem práve z hry. Hry sú môj zemepis a moja politika.
Športujem zapálene
Kedysi som hrával stolný tenis, bol som aj na nejakých turnajoch, ale nebol som extra talent a v Moravciach nebol tréner, ktorý by nás viedol. Hrával som aj basketbal, posledné dva roky hrám dvakrát do týždňa futbal. Som zapálený amatér. Nemáme rozdelené pozície, to je malý sálový futbal, ale radšej hrám vzadu, som obranný typ, záloha.
Už nefajčím
Trávu nefajčím asi päť rokov. Možno to niekomu pomáha pri tvorbe, ale na druhej strane to má zlý dopad, ťažšie je dokopať sa do niečoho, človek sa stáva ležérnym. Najväčšie negatívum na fajčení marihuany je lenivosť, aspoň ja som to tak mal, a možno nerozhodnosť, začínal som pochybovať, či to, čo robím, robím správne. Tráva niekedy dokáže človeka rozvibrovať.
Škrabem
Najviac peňazí som kedysi míňal na vinylové platne. Dnes už nie sú také rozšírené a už nie sú ani nevyhnutné, aby som zahral párty alebo diskotéku. Netreba vinyl, stačí MP3. Teraz sa scratching robí cez špeciálne digitálne platne, hudba sa do nich púšťa z počítača. Že či si už nedoškrabávam platne? (Úsmev.) Nie, len empétrojku, potom z nej je empédvojka, jednotka, nulka až úplne zmizne.
Volám mame
V jedle som pôžitkár. Láka ma variť slovenské jedlá, úplné klasiky od mamy. Už mám od nej nejaké recepty, niekto to musí tradovať, uchovať. Volám jej zakaždým, aj keď robím jej plnenú papriku už pätnástykrát. Mami, zopakujem ti, ako to viem, toto si spravím, toto, toto... dobre to robím? A ona, nie, ešte si zabudol hento. Mohol by som si to zapísať, ale to je dobrý dôvod, prečo zavolať mame.
Návod nepotrebujem
Kresťanské myslenie je super, keby sa ním všetci riadili, je to tu skvelá hipisácka krajina, ale cirkev si z viery urobila živnosť. Iné viery ma nelákajú, to je hlúpa póza, odmalička som vyrastal s kresťanským Bohom, nepotrebujem mať v hlave nejakého Buddhu. Ak je Boh, tak je jeden. Nepotrebujem cudzí návod, ako myslieť a ako mám žiť, tvaruje ma prostredie, v ktorom žijem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.