V stredu minulý týždeň, niekedy vo večerných hodinách, opustil medzinárodné letisko v cyperskej Larnake starostlivo strážený kamiónový konvoj. Sprevádzali ho muži v nepriestrelných vestách, vyzbrojení samopalmi, kým zo vzduchu transport zaisťovala vrtuľníková jednotka. Cieľom konvoja bola Cyperská národná banka v hlavnom meste Nikózia. Až päť miliárd eur v hotovosti poskytla ostrovnej krajine Európska centrálna banka (ECB). Tieto peniaze boli následne rozdistribuované do jednotlivých bankových pobočiek, aby sa ľudia vo štvrtok po ich otvorení dostali k časti svojich peňazí.
Voľný pohyb kapitálu je skloňovaný ako jeden z najdôležitejších výdobytkov európskej integrácie. Je preto iróniou, že keď vo štvrtok Cyprus po takmer dvoch týždňoch konečne otvoril brány bánk, na transakcie spočiatku ministerstvo financií uvalilo tvrdé reštrikcie. V čase našej uzávierky bolo známe, že občania si môžu vybrať v hotovosti maximálne 300 eur na deň a osobu. Termínované vklady nemožno predčasne zrušiť. Cyperčania, ktorí by chceli opustiť ostrov, u seba môžu mať maximálne hotovosť tritisíc eur. Ďalšie obmedzenia sa týkajú platobného styku so zahraničím či predaja nehnuteľností. Rozsiahlejšie transfery podliehajú schváleniu národnou bankou. Cieľom je zabrániť masívnemu odlivu peňazí z ostrova. Opatrenia mali platiť len niekoľko dní, s tým, že úrady ich budú každý deň prehodnocovať. Lenže neisté vyhliadky ostrovnej ekonomiky môžu skôr byť podnetom na predlžovanie obmedzení peňažného pohybu naneurčito. Ich prípadné uvoľňovanie teda ukáže až tento týždeň.
.problémy mali firmy
Oliver Bystrický v júni oslávi už deviaty rok, čo žije na Cypre. Pochádza z obce Imeľ v okrese Komárno. So ženou opustili Slovensko, lebo chceli vidieť svet, spoznať inú kultúru a svoju úlohu vo výbere Cypru nepochybne zohrávalo aj príjemné stredomorské podnebie či blízkosť mora. Na ostrove vlastnia manželia Slovakshop, v ktorom predávajú rôzne slovenské a české výrobky pre tunajších krajanov. Bystrický osobne pozná veľa ďalších Slovákov i Čechov, ktorí tu žijú a pracujú po celom ostrove. No podnikanie je len vedľajšia aktivita popri riadnom zamestnaní oboch manželov. V cyperskej firme navrhujú inžinierske siete do domov, bytoviek či hotelov.
Skúsenosť 42-ročného Slováka na Cypre so zavretými bankami je poučná: „Čo sa týka bežných nákupov, nikdy nehrozilo, že Cyperčania pomrú od hladu. Každý má doma nejakú hotovosť,“ hovorí. Okrem toho, peniaze sa dali vyberať aj z bankomatov, hoci len sto eur na deň a osobu. „Problémom neboli nákupy spotrebiteľov, ale transfery firiem, ktoré idú cez banky.“ Bystrický opisuje skúsenosť spoločností, s ktorými spolupracuje jeho zamestnávateľ: „Firmy, ktoré robia inžinierske siete, potrebujú nakúpiť materiál. Musíte napríklad kúpiť vzduchotechniku do bytovky alebo hotela, čo stojí desiatky tisícov eur. Tieto transakcie išli vždy cez banky. Firmy pri zavretých bankách teda sedia doma a nevedia nakúpiť tovar ani pokračovať v práci.“
Bystrický riešil podobný problém aj vo vlastnom biznise. Hoci s komplikáciami, ponechal svoj Slovakshop otvorený aj počas bankových prázdnin: „Ešte jeden týždeň navyše by som hádam dokázal prežiť, ale potom by som už mal bez prístupu k banke vážne problémy.“ Dôvod je ten, že zo Slovenska každý týždeň dováža čerstvý chladený tovar. Kvôli tomu sám potrebuje výrobcom a prepravcom zaplatiť faktúry: „Peniaze mám, ale dva týždne som nedokázal zaplatiť ani cent pre nefungujúce banky.“ Bystrický si pochvaľuje, že slovenskí dodávatelia mali pre jeho situáciu pochopenie: „Všetkých som obvolal, aby som im vysvetlil, čo sa tu deje. Sú veľmi ústretoví a situáciu na Cypre sledujú. Obchodujeme už takmer tri roky. Nikdy sme nemali vo vzájomných vzťahoch žiadne problémy.“
.run sa nekonal
V čase našej uzávierky sa zdalo, že štvrtkové otvorenie bánk prebehlo relatívne pokojne a usporiadane. Rady klientov sa postupne skracovali. Cyperský prezident Nikos Anastasiadis poďakoval občanom za zmysel pre zodpovednosť a zo solidarity s nimi si znížil plat o štvrtinu. Oliver Bystrický ani nepredpokladal nejaké panické výbery: „Poznám viacero ľudí ako ja, ktorí potrebovali peniaze zo svojich obratov do banky vložiť, a nie z nej životné úspory vyberať.“
Rodák zo Slovenska má všetky účty v Bank of Cyprus, najväčšej banke krajiny. Jej šéf Giannis Kypri musel z čela banky odísť pod tlakom Trojky (teda ECB, Európskej únie a Medzinárodného menového fondu). Bank of Cyprus má podľa novej dohody prevziať „dobrú časť“ druhej najväčšej banky v krajine, Laiki. Jej „zlý“ zvyšok bude postupne likvidovaný. Naproti tomu Bank of Cyprus prejde výraznou reštrukturalizáciou. Drobní bankoví klienti s vkladmi do 100-tisíc eur by na zmeny cyperského bankového sektora nemali doplatiť. Avšak veľkí klienti Laiki prídu zrejme o 80 percent vkladov nad sto tisíc eur, kým veľkí klienti Bank of Cyprus môžu podľa odhadu britského týždenníka Economist rátať s 35-percentnými stratami. Reálne je však možné, že veľkí klienti budú musieť zaplatiť viac, keďže z cyperských bánk unikali peniaze, aj keď boli oficiálne zavreté. A to najmä cez ich zahraničné pobočky, na ktoré sa obmedzenia nevzťahovali. Zatiaľ nie sú známe presné sumy, no nie je vylúčené, že sa týmto spôsobom aspoň čiastočne vyvliekli zo slučky najmä ruskí vkladatelia, ktorí mali na ostrove uložených spolu asi 30 miliárd eur.
V každom prípade, bolesť bude sústredená na veľkých klientov dvoch najväčších bánk namiesto pôvodného návrhu, podľa ktorého mali byť jednorazovo zdanené vklady do 100-tisíc eur 6,75 percentami a nad touto hranicou 9,9 percentami. Práve tento plán vyvolal na ostrove paniku a európski lídri ním stúpili poriadne vedľa. Niekoľko rokov sa totiž snažia presvedčiť verejnosť v členských štátoch, že vklady malých klientov bánk sú absolútne bezpečné. Je to len ďalší príklad zmätočných protirečivých signálov, ktoré ľudia zhora dostávajú. Na jednej strane majú banky pochopiteľný záujem, aby ľudia využívali ich služby, dôverovali im a nenechávali hotovosť doma, zašitú v matracoch. Politici sa zase snažia vzhľadom na daňové úniky obmedzovať väčšie hotovostné transakcie a presviedčajú občanov, že bankové vklady do zákonom stanovenej výšky sú chránené štátom. Potom, keď ľudia peniaze majú uložené v bankách, sú od ich riadneho fungovania bytostne závislí a nemajú kam uhnúť, zrazu politici začnú vymýšľať, ako tieto vklady mimoriadne zdaniť. Následne sa stane, že banky zostanú zavreté a ľudia majú problém k svojim peniazom sa dostať. A ekonomika, ktorá sa dá opísať aj ako komplex dodávateľsko-odberateľských vzťahov, začína trpieť všeobecnou platobnou neschopnosťou...
.málo prešpekulovaný Holanďan
Marcové dianie na Cypre vo zvyšku eurozóny predovšetkým oslabí dôveru verejnosti v oficiálny bankový systém a v schopnosť politikov odhadovať dôsledky ich činov. Lenže je vôbec možné eurozónu z jedného či niekoľkých centier efektívne riadiť? Niektorí liberálni ekonómovia o eure a eurozóne hovoria kriticky ako o nadnárodnej menovej obdobe centrálneho plánovania. Ich perspektívu možno dobre ilustrovať na debate posledných dní o podiele Jeroena Dijsselbloema na cyperskom chaose.
Ide o holandského ministra financií, ktorý predsedá zasadnutiam svojich európskych rezortných kolegov – takzvanej Euroskupine. Keď v polovici marca európski ministri financií pod jeho vedením odobrili plán, na základe ktorého mali byť zdanené vklady drobných klientov cyperských bánk, vyčítalo sa mu, že neodhadol výbušný potenciál návrhu. Neskôr, po druhom návrhu, bol kritizovaný zase v súvislosti s rozhovorom pre britský denník Financial Times, v ktorom naznačoval, že nový plán pre Cyprus by banky a veľkí investori mali zobrať ako výstražný signál. Už to vraj nebude tak, že im ministri financií zakaždým pribehnú na pomoc. No už vzápätí musel Dijsselbloem vlastné slová dementovať. Cyprus je vraj osobitný prípad, a nie model riešenia problémov v ďalších krajinách eurozóny.
Werner Mussler, bruselský dopisovateľ nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, sa počínanie Dijsselbloema pokúsil vysvetliť napätím medzi jeho pozíciou holandského ministra financií a šéfa Euroskupiny. Pred holandskými voličmi, ktorým sa solidarita s nezodpovedne hospodáriacimi krajinami veľmi nepozdáva, musí vystupovať nekompromisne. Ale v Euroskupine je nútený zložito manévrovať medzi záujmami veľkých a malých, severných a južných či zdravých a chorých štátov. Toto vysvetlenie dáva zmysel. No natíska sa otázka, či práve táto komplexnosť a neprehľadnosť menovej únie neohrozuje jej dlhodobé prežitie. A nejde len o politikov, ktorých desia dopady vlastných slov a činov na najrôznejšie záujmové skupiny, o ktorých je ťažké čo i len zachovať si prehľad – nieto ešte vziať do úvahy ich záujmy. Cyprus je malý rozdelený ostrov na okraji eurozóny. Napriek tomu jeho problémy vydesili menovú úniu a priniesli so sebou otázku, či podobná situácia nehrozí napríklad na Malte, v Luxembursku, alebo v Slovinsku. Všetky tieto štáty spája jedna spoločná vec: ide o malé ekonomiky s nafúknutým finančným sektorom.
Bohatému Luxembursku hrozia problémy iba v prípade vážneho prehĺbenia európskej dlhovej krízy. Tamojšie banky sú považované za bezpečné a spoľahlivé. Malte sa v minulosti niekoľko rokov nedarilo, ale vlani sa jej dokonca podarilo rozpočtový schodok znížiť pod tri percentá. Horšie je to so Slovinskom. Tamojšie banky majú veľa zlyhaných úverov a krajina je už druhý rok v recesii. To, či zažije rovnaký osud ako Cyprus, napokon bude závisieť od akcieschopnosti vlády v Ľubľane.
.nový Cyprus
Michal Mandula má 34 rokov a pochádza zo Svidníka. Na Cypre žije už ôsmy rok. Pracuje ako robotník v podniku, ktorý vyrába plastové rúrky. Zaujímavosťou je, že túto firmu vlastní cirkev. Sem-tam si privyrobí aj drobnými remeselníckymi prácami pre krajanov. Zavretie bánk bolo pre neho šokom: „Myslím, že nikto nepočítal s tým, že sa tu niečo také môže stať.“ Našťastie doma mal dostatok hotovosti, aby tie necelé dva týždne nejako prečkal. Čo si o celej situácii myslia jeho cyperskí kolegovia v práci? „Jedni dávajú vinu Nemecku a hovoria o ekonomickej vojne, kým ďalší kladú zodpovednosť na Grécko. Je to tu dosť rozhádané. Mám pocit, že nikto si teraz nevie dať dohromady celý obraz a jednoznačne určiť, kde sa stala chyba.“ No zatrpknutosť voči cudzincom, o ktorej informovali niektoré médiá, necíti, aj keď občas zaznie, že berú prácu domácim...
Túto výčitku budú cudzinci na Cypre zrejme počuť čoraz častejšie. Ako daňový raj a parkovisko pre ruský kapitál ostrov skončil. Odchod Rusov by mohol poznačiť aj turistický ruch. Cyprus čaká nárast nezamestnanosti a roky stagnácie. V každom prípade krajina bude musieť posilniť svoj exportný priemysel alebo oblasť služieb mimo tých finančných. Bankový sektor bol totiž umelo nafúknutý. Jeho podiel na HDP krajiny bol v súčasnosti dvojnásobný oproti roku 1995. Jednou z nádejí pre ostrovnú ekonomiku sú rozsiahle zásoby zemného plynu v okolitých vodách východného Stredomoria. Sotva sa však dajú lukratívnejšie príjmy z týchto nálezísk očakávať pred koncom tohto desaťročia.
Michal Mandula spomína, že Cyperčania sa napriek všetkému zvyknú na život pozerať z tej lepšej stránky: „Dnes som bol ráno v pekárni, mám tam kamaráta a hovoril, že neboj sa, dva-tri mesiace a bude všetko dobré. Sú veľkí optimisti. Ja si myslím, že to také ľahké nebude.“ Svidníčan zavše rozmýšľa, či to na Cypre nezabalí a nevráti sa na Slovensko.
Oliver Bystrický považuje otázku prípadného návratu za mimoriadne ťažkú: „Trochu sa už cítim ako domáci. Je to náš druhý domov. Naša dcérka sa tu narodila, má päť rokov a je na Cypre doma.“ Zatiaľ nad odchodom s manželkou neuvažovali. Na domácich nedá Bystrický dopustiť. Tvrdenia o zaháľajúcich Cyperčanoch sú podľa neho nepravdivé: „Osobne poznám dosť veľa Cyperčanov, čo pracujú dvanásť aj viac hodín denne vrátane víkendov. Ich pracovný prístup je však dosť rozdielny od toho, na čo sme boli zvyknutí doma na Slovensku. Cyperčania sú určite pracovitý národ, aj keď výnimky sa nepochybne nájdu všade.“ Napriek pochopiteľným obavám aj Bystrický hľadí do budúcnosti s kladnými očakávaniami: „Sme optimisti a veríme, že by sa sem mohol vrátiť ten krásny pokojný život, ktorý tu bol pred rokmi.“
Voľný pohyb kapitálu je skloňovaný ako jeden z najdôležitejších výdobytkov európskej integrácie. Je preto iróniou, že keď vo štvrtok Cyprus po takmer dvoch týždňoch konečne otvoril brány bánk, na transakcie spočiatku ministerstvo financií uvalilo tvrdé reštrikcie. V čase našej uzávierky bolo známe, že občania si môžu vybrať v hotovosti maximálne 300 eur na deň a osobu. Termínované vklady nemožno predčasne zrušiť. Cyperčania, ktorí by chceli opustiť ostrov, u seba môžu mať maximálne hotovosť tritisíc eur. Ďalšie obmedzenia sa týkajú platobného styku so zahraničím či predaja nehnuteľností. Rozsiahlejšie transfery podliehajú schváleniu národnou bankou. Cieľom je zabrániť masívnemu odlivu peňazí z ostrova. Opatrenia mali platiť len niekoľko dní, s tým, že úrady ich budú každý deň prehodnocovať. Lenže neisté vyhliadky ostrovnej ekonomiky môžu skôr byť podnetom na predlžovanie obmedzení peňažného pohybu naneurčito. Ich prípadné uvoľňovanie teda ukáže až tento týždeň.
.problémy mali firmy
Oliver Bystrický v júni oslávi už deviaty rok, čo žije na Cypre. Pochádza z obce Imeľ v okrese Komárno. So ženou opustili Slovensko, lebo chceli vidieť svet, spoznať inú kultúru a svoju úlohu vo výbere Cypru nepochybne zohrávalo aj príjemné stredomorské podnebie či blízkosť mora. Na ostrove vlastnia manželia Slovakshop, v ktorom predávajú rôzne slovenské a české výrobky pre tunajších krajanov. Bystrický osobne pozná veľa ďalších Slovákov i Čechov, ktorí tu žijú a pracujú po celom ostrove. No podnikanie je len vedľajšia aktivita popri riadnom zamestnaní oboch manželov. V cyperskej firme navrhujú inžinierske siete do domov, bytoviek či hotelov.
Skúsenosť 42-ročného Slováka na Cypre so zavretými bankami je poučná: „Čo sa týka bežných nákupov, nikdy nehrozilo, že Cyperčania pomrú od hladu. Každý má doma nejakú hotovosť,“ hovorí. Okrem toho, peniaze sa dali vyberať aj z bankomatov, hoci len sto eur na deň a osobu. „Problémom neboli nákupy spotrebiteľov, ale transfery firiem, ktoré idú cez banky.“ Bystrický opisuje skúsenosť spoločností, s ktorými spolupracuje jeho zamestnávateľ: „Firmy, ktoré robia inžinierske siete, potrebujú nakúpiť materiál. Musíte napríklad kúpiť vzduchotechniku do bytovky alebo hotela, čo stojí desiatky tisícov eur. Tieto transakcie išli vždy cez banky. Firmy pri zavretých bankách teda sedia doma a nevedia nakúpiť tovar ani pokračovať v práci.“
Bystrický riešil podobný problém aj vo vlastnom biznise. Hoci s komplikáciami, ponechal svoj Slovakshop otvorený aj počas bankových prázdnin: „Ešte jeden týždeň navyše by som hádam dokázal prežiť, ale potom by som už mal bez prístupu k banke vážne problémy.“ Dôvod je ten, že zo Slovenska každý týždeň dováža čerstvý chladený tovar. Kvôli tomu sám potrebuje výrobcom a prepravcom zaplatiť faktúry: „Peniaze mám, ale dva týždne som nedokázal zaplatiť ani cent pre nefungujúce banky.“ Bystrický si pochvaľuje, že slovenskí dodávatelia mali pre jeho situáciu pochopenie: „Všetkých som obvolal, aby som im vysvetlil, čo sa tu deje. Sú veľmi ústretoví a situáciu na Cypre sledujú. Obchodujeme už takmer tri roky. Nikdy sme nemali vo vzájomných vzťahoch žiadne problémy.“
.run sa nekonal
V čase našej uzávierky sa zdalo, že štvrtkové otvorenie bánk prebehlo relatívne pokojne a usporiadane. Rady klientov sa postupne skracovali. Cyperský prezident Nikos Anastasiadis poďakoval občanom za zmysel pre zodpovednosť a zo solidarity s nimi si znížil plat o štvrtinu. Oliver Bystrický ani nepredpokladal nejaké panické výbery: „Poznám viacero ľudí ako ja, ktorí potrebovali peniaze zo svojich obratov do banky vložiť, a nie z nej životné úspory vyberať.“
Rodák zo Slovenska má všetky účty v Bank of Cyprus, najväčšej banke krajiny. Jej šéf Giannis Kypri musel z čela banky odísť pod tlakom Trojky (teda ECB, Európskej únie a Medzinárodného menového fondu). Bank of Cyprus má podľa novej dohody prevziať „dobrú časť“ druhej najväčšej banky v krajine, Laiki. Jej „zlý“ zvyšok bude postupne likvidovaný. Naproti tomu Bank of Cyprus prejde výraznou reštrukturalizáciou. Drobní bankoví klienti s vkladmi do 100-tisíc eur by na zmeny cyperského bankového sektora nemali doplatiť. Avšak veľkí klienti Laiki prídu zrejme o 80 percent vkladov nad sto tisíc eur, kým veľkí klienti Bank of Cyprus môžu podľa odhadu britského týždenníka Economist rátať s 35-percentnými stratami. Reálne je však možné, že veľkí klienti budú musieť zaplatiť viac, keďže z cyperských bánk unikali peniaze, aj keď boli oficiálne zavreté. A to najmä cez ich zahraničné pobočky, na ktoré sa obmedzenia nevzťahovali. Zatiaľ nie sú známe presné sumy, no nie je vylúčené, že sa týmto spôsobom aspoň čiastočne vyvliekli zo slučky najmä ruskí vkladatelia, ktorí mali na ostrove uložených spolu asi 30 miliárd eur.
V každom prípade, bolesť bude sústredená na veľkých klientov dvoch najväčších bánk namiesto pôvodného návrhu, podľa ktorého mali byť jednorazovo zdanené vklady do 100-tisíc eur 6,75 percentami a nad touto hranicou 9,9 percentami. Práve tento plán vyvolal na ostrove paniku a európski lídri ním stúpili poriadne vedľa. Niekoľko rokov sa totiž snažia presvedčiť verejnosť v členských štátoch, že vklady malých klientov bánk sú absolútne bezpečné. Je to len ďalší príklad zmätočných protirečivých signálov, ktoré ľudia zhora dostávajú. Na jednej strane majú banky pochopiteľný záujem, aby ľudia využívali ich služby, dôverovali im a nenechávali hotovosť doma, zašitú v matracoch. Politici sa zase snažia vzhľadom na daňové úniky obmedzovať väčšie hotovostné transakcie a presviedčajú občanov, že bankové vklady do zákonom stanovenej výšky sú chránené štátom. Potom, keď ľudia peniaze majú uložené v bankách, sú od ich riadneho fungovania bytostne závislí a nemajú kam uhnúť, zrazu politici začnú vymýšľať, ako tieto vklady mimoriadne zdaniť. Následne sa stane, že banky zostanú zavreté a ľudia majú problém k svojim peniazom sa dostať. A ekonomika, ktorá sa dá opísať aj ako komplex dodávateľsko-odberateľských vzťahov, začína trpieť všeobecnou platobnou neschopnosťou...
.málo prešpekulovaný Holanďan
Marcové dianie na Cypre vo zvyšku eurozóny predovšetkým oslabí dôveru verejnosti v oficiálny bankový systém a v schopnosť politikov odhadovať dôsledky ich činov. Lenže je vôbec možné eurozónu z jedného či niekoľkých centier efektívne riadiť? Niektorí liberálni ekonómovia o eure a eurozóne hovoria kriticky ako o nadnárodnej menovej obdobe centrálneho plánovania. Ich perspektívu možno dobre ilustrovať na debate posledných dní o podiele Jeroena Dijsselbloema na cyperskom chaose.
Ide o holandského ministra financií, ktorý predsedá zasadnutiam svojich európskych rezortných kolegov – takzvanej Euroskupine. Keď v polovici marca európski ministri financií pod jeho vedením odobrili plán, na základe ktorého mali byť zdanené vklady drobných klientov cyperských bánk, vyčítalo sa mu, že neodhadol výbušný potenciál návrhu. Neskôr, po druhom návrhu, bol kritizovaný zase v súvislosti s rozhovorom pre britský denník Financial Times, v ktorom naznačoval, že nový plán pre Cyprus by banky a veľkí investori mali zobrať ako výstražný signál. Už to vraj nebude tak, že im ministri financií zakaždým pribehnú na pomoc. No už vzápätí musel Dijsselbloem vlastné slová dementovať. Cyprus je vraj osobitný prípad, a nie model riešenia problémov v ďalších krajinách eurozóny.
Werner Mussler, bruselský dopisovateľ nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, sa počínanie Dijsselbloema pokúsil vysvetliť napätím medzi jeho pozíciou holandského ministra financií a šéfa Euroskupiny. Pred holandskými voličmi, ktorým sa solidarita s nezodpovedne hospodáriacimi krajinami veľmi nepozdáva, musí vystupovať nekompromisne. Ale v Euroskupine je nútený zložito manévrovať medzi záujmami veľkých a malých, severných a južných či zdravých a chorých štátov. Toto vysvetlenie dáva zmysel. No natíska sa otázka, či práve táto komplexnosť a neprehľadnosť menovej únie neohrozuje jej dlhodobé prežitie. A nejde len o politikov, ktorých desia dopady vlastných slov a činov na najrôznejšie záujmové skupiny, o ktorých je ťažké čo i len zachovať si prehľad – nieto ešte vziať do úvahy ich záujmy. Cyprus je malý rozdelený ostrov na okraji eurozóny. Napriek tomu jeho problémy vydesili menovú úniu a priniesli so sebou otázku, či podobná situácia nehrozí napríklad na Malte, v Luxembursku, alebo v Slovinsku. Všetky tieto štáty spája jedna spoločná vec: ide o malé ekonomiky s nafúknutým finančným sektorom.
Bohatému Luxembursku hrozia problémy iba v prípade vážneho prehĺbenia európskej dlhovej krízy. Tamojšie banky sú považované za bezpečné a spoľahlivé. Malte sa v minulosti niekoľko rokov nedarilo, ale vlani sa jej dokonca podarilo rozpočtový schodok znížiť pod tri percentá. Horšie je to so Slovinskom. Tamojšie banky majú veľa zlyhaných úverov a krajina je už druhý rok v recesii. To, či zažije rovnaký osud ako Cyprus, napokon bude závisieť od akcieschopnosti vlády v Ľubľane.
.nový Cyprus
Michal Mandula má 34 rokov a pochádza zo Svidníka. Na Cypre žije už ôsmy rok. Pracuje ako robotník v podniku, ktorý vyrába plastové rúrky. Zaujímavosťou je, že túto firmu vlastní cirkev. Sem-tam si privyrobí aj drobnými remeselníckymi prácami pre krajanov. Zavretie bánk bolo pre neho šokom: „Myslím, že nikto nepočítal s tým, že sa tu niečo také môže stať.“ Našťastie doma mal dostatok hotovosti, aby tie necelé dva týždne nejako prečkal. Čo si o celej situácii myslia jeho cyperskí kolegovia v práci? „Jedni dávajú vinu Nemecku a hovoria o ekonomickej vojne, kým ďalší kladú zodpovednosť na Grécko. Je to tu dosť rozhádané. Mám pocit, že nikto si teraz nevie dať dohromady celý obraz a jednoznačne určiť, kde sa stala chyba.“ No zatrpknutosť voči cudzincom, o ktorej informovali niektoré médiá, necíti, aj keď občas zaznie, že berú prácu domácim...
Túto výčitku budú cudzinci na Cypre zrejme počuť čoraz častejšie. Ako daňový raj a parkovisko pre ruský kapitál ostrov skončil. Odchod Rusov by mohol poznačiť aj turistický ruch. Cyprus čaká nárast nezamestnanosti a roky stagnácie. V každom prípade krajina bude musieť posilniť svoj exportný priemysel alebo oblasť služieb mimo tých finančných. Bankový sektor bol totiž umelo nafúknutý. Jeho podiel na HDP krajiny bol v súčasnosti dvojnásobný oproti roku 1995. Jednou z nádejí pre ostrovnú ekonomiku sú rozsiahle zásoby zemného plynu v okolitých vodách východného Stredomoria. Sotva sa však dajú lukratívnejšie príjmy z týchto nálezísk očakávať pred koncom tohto desaťročia.
Michal Mandula spomína, že Cyperčania sa napriek všetkému zvyknú na život pozerať z tej lepšej stránky: „Dnes som bol ráno v pekárni, mám tam kamaráta a hovoril, že neboj sa, dva-tri mesiace a bude všetko dobré. Sú veľkí optimisti. Ja si myslím, že to také ľahké nebude.“ Svidníčan zavše rozmýšľa, či to na Cypre nezabalí a nevráti sa na Slovensko.
Oliver Bystrický považuje otázku prípadného návratu za mimoriadne ťažkú: „Trochu sa už cítim ako domáci. Je to náš druhý domov. Naša dcérka sa tu narodila, má päť rokov a je na Cypre doma.“ Zatiaľ nad odchodom s manželkou neuvažovali. Na domácich nedá Bystrický dopustiť. Tvrdenia o zaháľajúcich Cyperčanoch sú podľa neho nepravdivé: „Osobne poznám dosť veľa Cyperčanov, čo pracujú dvanásť aj viac hodín denne vrátane víkendov. Ich pracovný prístup je však dosť rozdielny od toho, na čo sme boli zvyknutí doma na Slovensku. Cyperčania sú určite pracovitý národ, aj keď výnimky sa nepochybne nájdu všade.“ Napriek pochopiteľným obavám aj Bystrický hľadí do budúcnosti s kladnými očakávaniami: „Sme optimisti a veríme, že by sa sem mohol vrátiť ten krásny pokojný život, ktorý tu bol pred rokmi.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.