Už len to, že tu dnes podľa údajov slovenskej ambasády, ktorá nemá dôvod si vymýšľať, žije okolo päťtisíc Slovákov. To je strašne veľa, keby sa to meralo percentuálnym počtom, tak je to mnohonásobne viac, než koľko je tu Rusov, a o tých sa píše úplne všade.
K piatim tisíckam Slovákov môžete pripočítať už takmer tri tisícky vojakov slovenskej armády, čo sa tu vystriedali na misii OSN, ktorá stráži Zelenú čiaru prímeria medzi gréckou a cyperskou stranou ostrova. Slováci dnes majú na starosti celý východný sektor ostrova, čo predstavuje takmer sedemdesiat kilometrov hranice. A zrejme prvý raz v dejinách tu nastal historický okamih, že v rámci mnohonárodnostnej jednotky tohto sektora Slováci tu na Cypre velia Maďarom.
Slovensko, hoci sa o tom veľa nehovorí, hrá aj veľmi dôležitú rolu v nekonečnom procese zmierovania tureckých a gréckych Cyperčanov. A podľa výsledkov je to rola úspešná. Bol som tu v Nikózii pred vyše desiatimi rokmi. Hranica bola zadrôtovaná, nedalo sa cez ňu prejsť. Gréckocyperské a tureckocyperské ozbrojené sily sa doslova mali na muške.
Dnes je to úplne iné. Hranica je priechodná asi tak, ako bola hranica Slovenska pred vstupom do Schengenu, v gréckej časti ostrova pracujú desiatky tisícov tureckých Cyperčanov, najmä mladí grécki Cyperčania trávia na lacnejšom severe víkendy pri mori, a ešte si popri tom lacno nakúpia. Aj ja som si dnes večer zobral pas a šiel som na večeru z gréckej časti Nikózie do tej tureckej. Vo výbornej talianskej reštaurácii pod gotickou katedrálou, z ktorej dva minarety spravili mešitu, som si dal výborné jahňacie kotletky a zapil som to tureckým vínom. Druhú fľašku – omnoho lepšieho gréckocyperského vína – sme si s kolegom fotografom dali o hodinu a pol v študentskej kaviarni v gréckej časti starej Nikózie.
Spomenul som si pritom na Most Márie-Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, kde sa dá urobiť niečo podobné. Len s tým rozdielom, že v ostrihomských reštauráciách od vás, na rozdiel od severného Cypru, bohvieprečo chcú maďarské forinty, a nie slovenské eurá.
A pokiaľ ide o cyperskú krízu, niet sa čoho báť. Slováci a Česi na rozdiel od hrdých Cyperčanov všetky svoje banky predali, tie najväčšie Rakúšanom. A Rakúsko nezbankrotuje, pretože to by potom v tej našej Európe muselo asi zbankrotovať všetko.
Autor je redaktor Lidových novín a MF Dnes.
K piatim tisíckam Slovákov môžete pripočítať už takmer tri tisícky vojakov slovenskej armády, čo sa tu vystriedali na misii OSN, ktorá stráži Zelenú čiaru prímeria medzi gréckou a cyperskou stranou ostrova. Slováci dnes majú na starosti celý východný sektor ostrova, čo predstavuje takmer sedemdesiat kilometrov hranice. A zrejme prvý raz v dejinách tu nastal historický okamih, že v rámci mnohonárodnostnej jednotky tohto sektora Slováci tu na Cypre velia Maďarom.
Slovensko, hoci sa o tom veľa nehovorí, hrá aj veľmi dôležitú rolu v nekonečnom procese zmierovania tureckých a gréckych Cyperčanov. A podľa výsledkov je to rola úspešná. Bol som tu v Nikózii pred vyše desiatimi rokmi. Hranica bola zadrôtovaná, nedalo sa cez ňu prejsť. Gréckocyperské a tureckocyperské ozbrojené sily sa doslova mali na muške.
Dnes je to úplne iné. Hranica je priechodná asi tak, ako bola hranica Slovenska pred vstupom do Schengenu, v gréckej časti ostrova pracujú desiatky tisícov tureckých Cyperčanov, najmä mladí grécki Cyperčania trávia na lacnejšom severe víkendy pri mori, a ešte si popri tom lacno nakúpia. Aj ja som si dnes večer zobral pas a šiel som na večeru z gréckej časti Nikózie do tej tureckej. Vo výbornej talianskej reštaurácii pod gotickou katedrálou, z ktorej dva minarety spravili mešitu, som si dal výborné jahňacie kotletky a zapil som to tureckým vínom. Druhú fľašku – omnoho lepšieho gréckocyperského vína – sme si s kolegom fotografom dali o hodinu a pol v študentskej kaviarni v gréckej časti starej Nikózie.
Spomenul som si pritom na Most Márie-Valérie medzi Štúrovom a Ostrihomom, kde sa dá urobiť niečo podobné. Len s tým rozdielom, že v ostrihomských reštauráciách od vás, na rozdiel od severného Cypru, bohvieprečo chcú maďarské forinty, a nie slovenské eurá.
A pokiaľ ide o cyperskú krízu, niet sa čoho báť. Slováci a Česi na rozdiel od hrdých Cyperčanov všetky svoje banky predali, tie najväčšie Rakúšanom. A Rakúsko nezbankrotuje, pretože to by potom v tej našej Európe muselo asi zbankrotovať všetko.
Autor je redaktor Lidových novín a MF Dnes.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.