Keď sa miestnych ľudí opýtate, čo je najväčšou prekážkou rozvoja v ich regióne, väčšinou odpovedia, že korupcia. Potom spomenú zlé cesty a infraštruktúru, ale aj chamtivých politikov. Keby sa medzi ďalšími odpoveďami nevyskytovali slovné spojenia ako nedostatočné zásobovanie pitnou vodou, kriminalita, negramotnosť či kmeňové napätie, pokojne by ste si mohli myslieť, že ide o niektorý z východoeurópskych štátov. Po marcových voľbách by sa v Keni mohlo mnohé zmeniť k lepšiemu. Veľkou výzvou je v rámci novej ústavy pozemková reforma a decentralizácia moci – viac právomocí i zodpovednosti pre 47 samospráv, tzv. counties.
.séria pokračuje
Pre Railu Odingu zo strany Orange Democratic Movement bol toto už tretí, zjavne opäť neúspešný pokus o prezidentské kreslo. Tento opozičný politik sa v roku 2010 zasadzoval za novú kenskú ústavu, neskôr chcel v rámci nej presadiť reformu vlastníctva a využívania pôdy. Nabádal na to aj svojho protikandidáta Kenyattu, ktorý vlastní obrovské množstvo pôdy, ale bez odozvy. Odingov otec bol tvárou kenskej opozície takmer 40 rokov a tiež v minulosti kandidoval na prezidenta. Neúspešne.
Prelom rokov 2007 a 2008 sa do kenskej histórie zapísal ako tragické obdobie, poznačené tisíckou úmrtí a stovkami tisícov útekov, vnútorných presídlení. Odingovi stúpenci (väčšinou z komunít Luo a Kalenjin) totiž nedokázali akceptovať víťazstvo Mwaia Kibakiho z Kikuyu komunity. Po vyhlásení výsledkov viedli po celej krajine dvojmesačné útoky proti ľuďom z Kikuyu.
Proti Odingovi stál politický subjekt, nazvaný Jubilejná aliancia, v ktorej sa narýchlo a vypočítavo spojili bohatý syn prvého prezidenta nezávislej Kenskej republiky, prominent Uhuru Kenyatta a bývalý minister školstva William Ruto. Z obvinení za zločiny proti ľudskosti, práve počas povolebných nepokojov na prelome rokov 2007 a 2008, sa bude dvojica UhuRuto zodpovedať v Haagu pred Medzinárodným trestným súdom. Keďže si však masívnou kampaňou a obrovskými sľubmi (napríklad solárnou energiou poháňané laptopy pre žiactvo základných škôl) podchytili väčšinu etnických skupín, boli si istí víťazstvom už v prvom kole a až v 28 krajoch. Podľa novej ústavy stačí úspech v 24 samosprávach. A hoci osvietení ľudia dúfali vo víťazstvo Odingu, nakoniec uspela dvojica „UhuRuto“.
.výsledok stále nemáme
Uhuru Kenyatta získal 6 173 433 hlasov (50,07 percenta), jeho súper Raila Odinga
5 340 546 (43, 31 percenta). Vo veku 51 rokov sa teda Kenyatta junior, známy ako njamba (v jazyku Kikuyu hrdina), stane pravdepodobne štvrtým kenským prezidentom od nezávislosti, ktorú Keňa získala roku 1963. No výsledok nie je stopercentne potvrdený ani tri týždne po voľbách. Hoci guvernéri v jednotlivých samosprávach už boli oficiálne uvedení do úradov, na zasadnutie nového kenského prezidenta do kresla krajina stále čaká.
Odinga totiž v druhej polovici marca napadol výsledky volieb pred Najvyšším súdom. Nespokojné domáce občiansko-spoločenské skupiny, združené do African Centre for Open Governance (Africog), spísali petíciu, na základe ktorej súd nariadil prerátanie hlasov v desiatkach volebných okrskov. Komentáre z afrického kontinentu sú zmiešané. Lídri zvažujú, v akom duchu koncom marca pogratulujú novému kenskému prezidentovi.
Bežní ľudia vkladali dôveru do novej podoby biometrického registrovania a elektronického sčítavania hlasov. Zároveň sa báli, že politickí kandidáti a ich agenti budú s hlasmi manipulovať a ustanovená Nezávislá volebná komisia (IEBC) bude mať problémy so sčítaním hlasov. Mali pravdu.
.čísla, percentá, platy
V počítačovom programe sa objavila chyba, ktorá násobila neplatné hlasy. Tak sa napokon počet zmarených hlasov vyšplhal na 330 000. Netreba za tým hľadať žiadny osobný vzdor či organizovaný protest nejakej skupiny. Len chybu v systéme.
Keďže elektronický systém zlyhal, museli sa hlasy zrátať ručne podľa papierových zoznamov. A tak sa vyhlásenie výsledkov oddialilo o celý týždeň. Účasť bola 86 percent, čo je pri vyše 14 miliónoch registrovaných voličov a voličiek obrovské číslo.
Za mimoriadnu pozornosť stojí iné číslo: pred niekoľkými týždňami upravila plat nového prezidenta novozriadená Komisia pre platy a obmeny (áno, aj také existuje, čo však v Keni, ktorá má 42 ministerstiev a 52 pomocných ministerstiev, nikoho nezaskočí). Nástupca dosluhujúceho prezidenta Kibakiho bude zarábať už „len“ 14 465 dolárov mesačne (z pôvodných 23 331 dolárov). Poslancov v parlamente čaká zníženie platu o 3 700 dolárov na 6 257 mesačne. V Keni je pritom priemerná mzda okolo 50 dolárov mesačne.
Niektorí poslanci opúšťajú kreslá nedobrovoľne po desiatich rokoch, nastupujú nové osoby a osobnosti. Profesionálny bežec na dlhé trate Wesley Korir, ktorý vyhral vlani maratón v Bostone aj v Los Angeles, si vybojoval vysoký post ako nezávislý kandidát v Rift Valley. Atletiky sa však nechce vzdať – vraj skĺbi šport s politikou. V skorých ranných hodinách bude zaiste dostatok času na tréning, keďže kenský parlament otvára svoje brány až o 11:00.
K úspechom tohtoročných kenských volieb patrí cesta prvej masajskej zástupkyne Peris Pesi Tobiko do parlamentu. Táto politička púta pozornosť najmä tým, že si dokázala získať podporu v patriarchálnom spoločenstve, kde pre ženu nie je vždy jednoduché presadiť sa.
V národnom zhromaždení sa objaví minimálne 47 poslankýň, lebo podľa novej ústavy sa popri prezidentovi, poslancoch a guvernéroch volili aj ženské zástupkyne v každej z novovytvorených samospráv.
Každé voľby musia mať maskota a istú dávku bulváru okolo neho. Tentoraz sa úlohy nedobrovoľne zhostil Malik Obama, nevlastný brat Baracka Obamu, kandidujúci na guvernéra v západnom kraji Siaya. Hotelier vstúpil do politiky s typickým cieľom: odstrániť chudobu, rozvinúť infraštruktúru a industrializáciu. Podcenil však kampaň – finančne i z hľadiska propagácie na sociálnych sieťach. Niektoré médiá zverejnili informáciu, že v čase volieb mala jeho stránka na Facebooku iba osem „lajkov“.
.len nech nie sú nepokoje
Keňu od začiatku marca sleduje celý svet. Krajina bola vraj na zverejnenie výsledkov pripravená. Výrazné nepokoje sa doteraz nevyskytli (až na dva prípady v Kilifi a Mombase), väčšina ľudí sa modlí, aby sa ani neobjavili. Republika si nemôže dovoliť násilie, aké sa strhlo po vyhlásení víťaza prezidentského súboja koncom roka 2007. Treba si však uvedomiť, že nikdy nejde len o emocionálne davové vyrovnávanie si účtov medzi dominantnými kmeňmi – Luo verzus Kikuyu či Kalenjin, aj keď to takto verejnosť prijíma.
Ako vysvetlenie povolebných nepokojov naozaj nestačí stereotypná nálepka v štýle: tribalizmus či reakcia afrického primitívneho „národa“. Ide o viac. Treba hľadať pôvod problémov v kenskej histórii – tej koloniálnej, aj tej po vyhlásení nezávislosti. A treba prstom ukázať aj na priveľkú moc tých pár politikov (zväčša potomkov predošlých správcov krajiny), majiteľov obrovských majetkov a pôdy. Ale to nepôjde len tak „od stola“ – kdesi na európskom či severoamerickom kontinente.
Keňa sa totiž napriek prekvitajúcemu turizmu, ťažbe a spracovaniu prírodného bohatstva zmieta v ekonomických problémoch – dlh predstavuje 1,6 miliardy amerických dolárov. Kenyattova Jubilejná aliancia sľubovala výhodné úvery pre mladých na rozbehnutie malých podnikov, milión nových pracovných miest, vzostup ekonomického rastu o 10 percent a podobne. Kde na to však zadlžená krajina vezme, Kenyatta neuviedol. Azda mu ako budúcemu prezidentovi tieto sľuby pripomenú ľudia, ktorí ho volili.
Autorka je novinárka, pedagogička a terénna pracovníčka, v Keni spolukoordinuje rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na sociálno-zdravotnú starostlivosť o podvyživené deti do 5 rokov a ich matky v regióne Kwale.
.séria pokračuje
Pre Railu Odingu zo strany Orange Democratic Movement bol toto už tretí, zjavne opäť neúspešný pokus o prezidentské kreslo. Tento opozičný politik sa v roku 2010 zasadzoval za novú kenskú ústavu, neskôr chcel v rámci nej presadiť reformu vlastníctva a využívania pôdy. Nabádal na to aj svojho protikandidáta Kenyattu, ktorý vlastní obrovské množstvo pôdy, ale bez odozvy. Odingov otec bol tvárou kenskej opozície takmer 40 rokov a tiež v minulosti kandidoval na prezidenta. Neúspešne.
Prelom rokov 2007 a 2008 sa do kenskej histórie zapísal ako tragické obdobie, poznačené tisíckou úmrtí a stovkami tisícov útekov, vnútorných presídlení. Odingovi stúpenci (väčšinou z komunít Luo a Kalenjin) totiž nedokázali akceptovať víťazstvo Mwaia Kibakiho z Kikuyu komunity. Po vyhlásení výsledkov viedli po celej krajine dvojmesačné útoky proti ľuďom z Kikuyu.
Proti Odingovi stál politický subjekt, nazvaný Jubilejná aliancia, v ktorej sa narýchlo a vypočítavo spojili bohatý syn prvého prezidenta nezávislej Kenskej republiky, prominent Uhuru Kenyatta a bývalý minister školstva William Ruto. Z obvinení za zločiny proti ľudskosti, práve počas povolebných nepokojov na prelome rokov 2007 a 2008, sa bude dvojica UhuRuto zodpovedať v Haagu pred Medzinárodným trestným súdom. Keďže si však masívnou kampaňou a obrovskými sľubmi (napríklad solárnou energiou poháňané laptopy pre žiactvo základných škôl) podchytili väčšinu etnických skupín, boli si istí víťazstvom už v prvom kole a až v 28 krajoch. Podľa novej ústavy stačí úspech v 24 samosprávach. A hoci osvietení ľudia dúfali vo víťazstvo Odingu, nakoniec uspela dvojica „UhuRuto“.
.výsledok stále nemáme
Uhuru Kenyatta získal 6 173 433 hlasov (50,07 percenta), jeho súper Raila Odinga
5 340 546 (43, 31 percenta). Vo veku 51 rokov sa teda Kenyatta junior, známy ako njamba (v jazyku Kikuyu hrdina), stane pravdepodobne štvrtým kenským prezidentom od nezávislosti, ktorú Keňa získala roku 1963. No výsledok nie je stopercentne potvrdený ani tri týždne po voľbách. Hoci guvernéri v jednotlivých samosprávach už boli oficiálne uvedení do úradov, na zasadnutie nového kenského prezidenta do kresla krajina stále čaká.
Odinga totiž v druhej polovici marca napadol výsledky volieb pred Najvyšším súdom. Nespokojné domáce občiansko-spoločenské skupiny, združené do African Centre for Open Governance (Africog), spísali petíciu, na základe ktorej súd nariadil prerátanie hlasov v desiatkach volebných okrskov. Komentáre z afrického kontinentu sú zmiešané. Lídri zvažujú, v akom duchu koncom marca pogratulujú novému kenskému prezidentovi.
Bežní ľudia vkladali dôveru do novej podoby biometrického registrovania a elektronického sčítavania hlasov. Zároveň sa báli, že politickí kandidáti a ich agenti budú s hlasmi manipulovať a ustanovená Nezávislá volebná komisia (IEBC) bude mať problémy so sčítaním hlasov. Mali pravdu.
.čísla, percentá, platy
V počítačovom programe sa objavila chyba, ktorá násobila neplatné hlasy. Tak sa napokon počet zmarených hlasov vyšplhal na 330 000. Netreba za tým hľadať žiadny osobný vzdor či organizovaný protest nejakej skupiny. Len chybu v systéme.
Keďže elektronický systém zlyhal, museli sa hlasy zrátať ručne podľa papierových zoznamov. A tak sa vyhlásenie výsledkov oddialilo o celý týždeň. Účasť bola 86 percent, čo je pri vyše 14 miliónoch registrovaných voličov a voličiek obrovské číslo.
Za mimoriadnu pozornosť stojí iné číslo: pred niekoľkými týždňami upravila plat nového prezidenta novozriadená Komisia pre platy a obmeny (áno, aj také existuje, čo však v Keni, ktorá má 42 ministerstiev a 52 pomocných ministerstiev, nikoho nezaskočí). Nástupca dosluhujúceho prezidenta Kibakiho bude zarábať už „len“ 14 465 dolárov mesačne (z pôvodných 23 331 dolárov). Poslancov v parlamente čaká zníženie platu o 3 700 dolárov na 6 257 mesačne. V Keni je pritom priemerná mzda okolo 50 dolárov mesačne.
Niektorí poslanci opúšťajú kreslá nedobrovoľne po desiatich rokoch, nastupujú nové osoby a osobnosti. Profesionálny bežec na dlhé trate Wesley Korir, ktorý vyhral vlani maratón v Bostone aj v Los Angeles, si vybojoval vysoký post ako nezávislý kandidát v Rift Valley. Atletiky sa však nechce vzdať – vraj skĺbi šport s politikou. V skorých ranných hodinách bude zaiste dostatok času na tréning, keďže kenský parlament otvára svoje brány až o 11:00.
K úspechom tohtoročných kenských volieb patrí cesta prvej masajskej zástupkyne Peris Pesi Tobiko do parlamentu. Táto politička púta pozornosť najmä tým, že si dokázala získať podporu v patriarchálnom spoločenstve, kde pre ženu nie je vždy jednoduché presadiť sa.
V národnom zhromaždení sa objaví minimálne 47 poslankýň, lebo podľa novej ústavy sa popri prezidentovi, poslancoch a guvernéroch volili aj ženské zástupkyne v každej z novovytvorených samospráv.
Každé voľby musia mať maskota a istú dávku bulváru okolo neho. Tentoraz sa úlohy nedobrovoľne zhostil Malik Obama, nevlastný brat Baracka Obamu, kandidujúci na guvernéra v západnom kraji Siaya. Hotelier vstúpil do politiky s typickým cieľom: odstrániť chudobu, rozvinúť infraštruktúru a industrializáciu. Podcenil však kampaň – finančne i z hľadiska propagácie na sociálnych sieťach. Niektoré médiá zverejnili informáciu, že v čase volieb mala jeho stránka na Facebooku iba osem „lajkov“.
.len nech nie sú nepokoje
Keňu od začiatku marca sleduje celý svet. Krajina bola vraj na zverejnenie výsledkov pripravená. Výrazné nepokoje sa doteraz nevyskytli (až na dva prípady v Kilifi a Mombase), väčšina ľudí sa modlí, aby sa ani neobjavili. Republika si nemôže dovoliť násilie, aké sa strhlo po vyhlásení víťaza prezidentského súboja koncom roka 2007. Treba si však uvedomiť, že nikdy nejde len o emocionálne davové vyrovnávanie si účtov medzi dominantnými kmeňmi – Luo verzus Kikuyu či Kalenjin, aj keď to takto verejnosť prijíma.
Ako vysvetlenie povolebných nepokojov naozaj nestačí stereotypná nálepka v štýle: tribalizmus či reakcia afrického primitívneho „národa“. Ide o viac. Treba hľadať pôvod problémov v kenskej histórii – tej koloniálnej, aj tej po vyhlásení nezávislosti. A treba prstom ukázať aj na priveľkú moc tých pár politikov (zväčša potomkov predošlých správcov krajiny), majiteľov obrovských majetkov a pôdy. Ale to nepôjde len tak „od stola“ – kdesi na európskom či severoamerickom kontinente.
Keňa sa totiž napriek prekvitajúcemu turizmu, ťažbe a spracovaniu prírodného bohatstva zmieta v ekonomických problémoch – dlh predstavuje 1,6 miliardy amerických dolárov. Kenyattova Jubilejná aliancia sľubovala výhodné úvery pre mladých na rozbehnutie malých podnikov, milión nových pracovných miest, vzostup ekonomického rastu o 10 percent a podobne. Kde na to však zadlžená krajina vezme, Kenyatta neuviedol. Azda mu ako budúcemu prezidentovi tieto sľuby pripomenú ľudia, ktorí ho volili.
Autorka je novinárka, pedagogička a terénna pracovníčka, v Keni spolukoordinuje rozvojový projekt Trnavskej univerzity, zameraný na sociálno-zdravotnú starostlivosť o podvyživené deti do 5 rokov a ich matky v regióne Kwale.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.