Brehy rieky lemujú cyklotrasy, takže ak sa nechcete predierať ulicami plnými áut, môžete cestovať popri rieke, ako to robím od apríla do októbra ja. Cesta je príjemnejšia a v jazde vám budú prekážať iba miestne divé husi loonies, ktoré sa pri rieke pasú vo veľkých kŕdľoch.
Rieka je tu aj hranicou – oddeľuje provinciu Ontario od Quebecu, ale tiež anglicky hovoriace mestské časti Ottawy od francúzskych. Tie francúzske sú zjednotené pod menom Gatineau, hoci sú to v podstate tri mestečká. Ja bývam v Hulle, čo neznelo dostatočne francúzsky, takže ako spoločný názov sa ujal Gatineau, aspoň tak mi to miestni vysvetlili. Kto by však čakal vo francúzskej časti nádych francúzskej atmosféry s kaviarňami, bude sklamaný ako ja. Aj Gatineau je typické kanadské mesto, kde dominujú fastfoody a shopping centrá, i keď sem-tam nájdete francúzsku pekáreň či cukráreň.
Mesto žije s riekou a okolo nej. Rieka nie je od neho odrezaná prílišnou reguláciou či múrmi ako v Bratislave. Niektorí síce tvrdia, že brehy rieky by mali lemovať obchody a reštaurácie, ale tu ich lemuje len green belt, teda pás zelene s cyklistickými trasami. Mne osobne to vyhovuje. Keď chcem drink či nakupovať, idem do centra. Aj parlament stojí pri rieke. Hoci Ottawa nemá ani dnes nádych veľkomesta, pohľad z quebeckého brehu na majestátny komplex parlamentných budov, najmä pred západom slnka, je ohromujúci. Ottawa naozaj nie je typická metropola. Hlavným mestom sa stala v roku 1857 aj napriek veľkým rivalom Torontu a Montrealu. Vtedy bola Ottawa len rybárskou osadou na brehu rovnomennej rieky, kým Toronto a Montreal už boli veľkomesta. Kráľovnú Viktóriu však presvedčilo to, že Ottawa stála na hranici anglicky hovoriacej Kanady a jej francúzskej časti, čiže dnešného Quebecu. Navyše nebola blízko americkej hranice, s ktorou mala Kanada v roku 1812 vojenský konflikt.
Dnes je Ottawa ukážkou oficiálnej dvojjazyčnosti, ktorá by mala platiť v celej Kanade, ale realita je iná. V Gatineau je angličtina na nápisoch v obchodoch zriedkavá, hoci ľudia zvyčajne po anglicky vedia. Aj preto, že väčšina z nich robí v štátnej správe na ontárijskej strane Ottawy, kde je dvojjazyčnosť povinná. V Ottawe sú nápisy vzorne dvojjazyčné, ale znalosť francúzštiny je horšia. Moja francúzština je biedna, ale keď sa po francúzsky ospravedlním, že nehovorím dobre, a poprosím, či môžeme debatovať po anglicky, je to v pohode. Jediné, čo mi tu prekáža, sú dlhé a tuhé zimy. Táto sa ešte neskončila, stromy tu pučia a kvitnú až v máji. Nenadarmo sa hovorí, že Ottawa je druhé najchladnejšie hlavné mesto na svete. Prvé je mongolský Ulanbátar.
Jozef Ryník je novinár. Žil v Austráli, potom na Slovensku, kde pracoval aj v redakcii .týždňa. Dnes pôsobí ako zahraničný korešpondent WBP Online v Ottawe. Býva tam už vyše roka s rodinou, a tak mesto vníma najmä cez optiku rodinného života.
Rieka je tu aj hranicou – oddeľuje provinciu Ontario od Quebecu, ale tiež anglicky hovoriace mestské časti Ottawy od francúzskych. Tie francúzske sú zjednotené pod menom Gatineau, hoci sú to v podstate tri mestečká. Ja bývam v Hulle, čo neznelo dostatočne francúzsky, takže ako spoločný názov sa ujal Gatineau, aspoň tak mi to miestni vysvetlili. Kto by však čakal vo francúzskej časti nádych francúzskej atmosféry s kaviarňami, bude sklamaný ako ja. Aj Gatineau je typické kanadské mesto, kde dominujú fastfoody a shopping centrá, i keď sem-tam nájdete francúzsku pekáreň či cukráreň.
Mesto žije s riekou a okolo nej. Rieka nie je od neho odrezaná prílišnou reguláciou či múrmi ako v Bratislave. Niektorí síce tvrdia, že brehy rieky by mali lemovať obchody a reštaurácie, ale tu ich lemuje len green belt, teda pás zelene s cyklistickými trasami. Mne osobne to vyhovuje. Keď chcem drink či nakupovať, idem do centra. Aj parlament stojí pri rieke. Hoci Ottawa nemá ani dnes nádych veľkomesta, pohľad z quebeckého brehu na majestátny komplex parlamentných budov, najmä pred západom slnka, je ohromujúci. Ottawa naozaj nie je typická metropola. Hlavným mestom sa stala v roku 1857 aj napriek veľkým rivalom Torontu a Montrealu. Vtedy bola Ottawa len rybárskou osadou na brehu rovnomennej rieky, kým Toronto a Montreal už boli veľkomesta. Kráľovnú Viktóriu však presvedčilo to, že Ottawa stála na hranici anglicky hovoriacej Kanady a jej francúzskej časti, čiže dnešného Quebecu. Navyše nebola blízko americkej hranice, s ktorou mala Kanada v roku 1812 vojenský konflikt.
Dnes je Ottawa ukážkou oficiálnej dvojjazyčnosti, ktorá by mala platiť v celej Kanade, ale realita je iná. V Gatineau je angličtina na nápisoch v obchodoch zriedkavá, hoci ľudia zvyčajne po anglicky vedia. Aj preto, že väčšina z nich robí v štátnej správe na ontárijskej strane Ottawy, kde je dvojjazyčnosť povinná. V Ottawe sú nápisy vzorne dvojjazyčné, ale znalosť francúzštiny je horšia. Moja francúzština je biedna, ale keď sa po francúzsky ospravedlním, že nehovorím dobre, a poprosím, či môžeme debatovať po anglicky, je to v pohode. Jediné, čo mi tu prekáža, sú dlhé a tuhé zimy. Táto sa ešte neskončila, stromy tu pučia a kvitnú až v máji. Nenadarmo sa hovorí, že Ottawa je druhé najchladnejšie hlavné mesto na svete. Prvé je mongolský Ulanbátar.
Jozef Ryník je novinár. Žil v Austráli, potom na Slovensku, kde pracoval aj v redakcii .týždňa. Dnes pôsobí ako zahraničný korešpondent WBP Online v Ottawe. Býva tam už vyše roka s rodinou, a tak mesto vníma najmä cez optiku rodinného života.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.