Nesťažujem sa, lebo viem, že bez žien by sme si to mohli rovno hodiť. Vysedávali by sme v knižniciach či krčmách, písali by sme knihy, sochali sochy a viedli vojny. Ešteže ženský element je taký rozmarný a nezmarný! Každá šmrncovná žena musí mať v sebe výmyselníka i zloducha.
Tak si spomínam, nič nové pod slnkom, na výmysly našej mamy. Bol som otravné, hravé a nadmerne žravé dieťa. Stále som niečo chcel, neustále som niečo potreboval. Mama, učiteľka ostrieľaná bojmi s húfmi cudzích fafrnkov a vyzbrojená Komenského „Školou hrou“, vedela si so mnou raz-dva poradiť.
„Štefko,“ oslovila ma. „Pod balkónom je taký malý kocúr, úplne vychudnutý, vyhladovaný, choď mu dať salámu. Zachráň ho! Ale pozor je to plachý kocúr, radšej mu tú salámu zakop! On si ju potom vyhrabe...“ podala mi vidličku (kopací nástroj) a šibovala ma von.
Hrdinským krokom záchrancu som sa sunul po rozpálenej prázdninovej planine. Nikde ani živej duše, aj bojazlivý kocúr sa kdesi schoval. Nahováral som si, že cítim jeho pohľad. Vedel som, že mu zakopaná saláma dobre padne. Posilní ho! Tak som vidličkou celé leto hĺbil jamy a pochovával do nich mastný mäsový výrobok. Mal som poslanie. Číhal som na kocúra, no nikdy som ho nevyčíhal. Vždy ho videla iba mama a referovala mi, s akou chuťou salámu žral. Až po rokoch mi došlo, že to celé bol výmysel. Bola to finta, ktorou mama dostala na vzduch komótneho synka a pre seba získala chvíľu času.
Milí priatelia, je dobré, ak máme okolo seba ľudí, ktorí vedia usmerniť našu divokú energiu a dať našim námahám zmysel. Na záver to známe biblické: Ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly!
Tak si spomínam, nič nové pod slnkom, na výmysly našej mamy. Bol som otravné, hravé a nadmerne žravé dieťa. Stále som niečo chcel, neustále som niečo potreboval. Mama, učiteľka ostrieľaná bojmi s húfmi cudzích fafrnkov a vyzbrojená Komenského „Školou hrou“, vedela si so mnou raz-dva poradiť.
„Štefko,“ oslovila ma. „Pod balkónom je taký malý kocúr, úplne vychudnutý, vyhladovaný, choď mu dať salámu. Zachráň ho! Ale pozor je to plachý kocúr, radšej mu tú salámu zakop! On si ju potom vyhrabe...“ podala mi vidličku (kopací nástroj) a šibovala ma von.
Hrdinským krokom záchrancu som sa sunul po rozpálenej prázdninovej planine. Nikde ani živej duše, aj bojazlivý kocúr sa kdesi schoval. Nahováral som si, že cítim jeho pohľad. Vedel som, že mu zakopaná saláma dobre padne. Posilní ho! Tak som vidličkou celé leto hĺbil jamy a pochovával do nich mastný mäsový výrobok. Mal som poslanie. Číhal som na kocúra, no nikdy som ho nevyčíhal. Vždy ho videla iba mama a referovala mi, s akou chuťou salámu žral. Až po rokoch mi došlo, že to celé bol výmysel. Bola to finta, ktorou mama dostala na vzduch komótneho synka a pre seba získala chvíľu času.
Milí priatelia, je dobré, ak máme okolo seba ľudí, ktorí vedia usmerniť našu divokú energiu a dať našim námahám zmysel. Na záver to známe biblické: Ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.