Literárnu kritiku raz ktosi prirovnal k mrchožrútom. Hyeny. Supy. Šakaly. Živia sa zdochlinami a tým sú užitoční. Likvidujú odpad. Pekná predstava, ale obávam sa, že tie časy už sú dávno preč. Modelový literárny kritik pripomína skôr dravca, ktorý si zo stáda vyberá síce oslabenú obeť, ale ešte živú. Zatúlané mláďa, zraneného jedinca, chorého, prestarnutého, ľahšiu korisť. Zahryzne sa, oddelí ju od stáda, strhne k zemi a zahrdúsi. Mrchožrúti nastúpia potom a postarajú sa o zvyšok. Alebo nezahrdúsi, potenciálna obeť sa vzchopí a vyhrá boj o život.
Kým bola literatúra nekontrolovateľnou divočinou, v ktorej mali šancu iba tí životaschopní, mala literárna kritika skutočný zmysel. Dnes, keď koncept literatúry vystriedal koncept literárneho trhu, môžeme na pravidlá divočiny celkom zabudnúť. Sme v rezervácii, regulovanej, umelej, dôležité je, aby sa turisti cítili bezpečne a mohli si fotiť zvieratká.
Dielo nie je dôležité, obsah nikoho nezaujíma, to, čo predáva, sú okolnosti. Napríklad vek. Čím je autor mladší, tým je atraktívnejší, azda preto, že nás ešte celkom neopustila predstava o spisovateľovi, s ktorým bola spojená vážnosť a tú najspoľahlivejšie odrážal vek. Mladučký človek predsa nepíše knihy, ak sa taký nájde, už len preto je zaujímavý. Škoda. Ak by aj ono dieťa napísalo čosi fakt dôležité, zásadné, akože zväčša nenapíše, to, že ide o dieťa, by nemalo zohrávať žiadnu úlohu. Lenže zohráva. A kto si kúpi knižku iba kvôli veku autora, takto ten talent nerozvíja, ale zabíja.
Fantasy román trinásťročnej Vanessy Jóriovej Za múrom by si zaslúžil kritiku, poctivú, starosvetskú, nemilosrdnú. Kvôli piatim vetám, ktoré sú roztrúsené v slabučkom, nepôvodnom a predvídateľnom príbehu, ale sú fakt dobré. Lenže poctivej literárnej kritiky sa ten román nedočká, ľudia, ktorí by ju boli schopní erudovane napísať, po ňom nikdy nesiahnu. Nemajú dôvod. V rezervácii? Načo?
Kým bola literatúra nekontrolovateľnou divočinou, v ktorej mali šancu iba tí životaschopní, mala literárna kritika skutočný zmysel. Dnes, keď koncept literatúry vystriedal koncept literárneho trhu, môžeme na pravidlá divočiny celkom zabudnúť. Sme v rezervácii, regulovanej, umelej, dôležité je, aby sa turisti cítili bezpečne a mohli si fotiť zvieratká.
Dielo nie je dôležité, obsah nikoho nezaujíma, to, čo predáva, sú okolnosti. Napríklad vek. Čím je autor mladší, tým je atraktívnejší, azda preto, že nás ešte celkom neopustila predstava o spisovateľovi, s ktorým bola spojená vážnosť a tú najspoľahlivejšie odrážal vek. Mladučký človek predsa nepíše knihy, ak sa taký nájde, už len preto je zaujímavý. Škoda. Ak by aj ono dieťa napísalo čosi fakt dôležité, zásadné, akože zväčša nenapíše, to, že ide o dieťa, by nemalo zohrávať žiadnu úlohu. Lenže zohráva. A kto si kúpi knižku iba kvôli veku autora, takto ten talent nerozvíja, ale zabíja.
Fantasy román trinásťročnej Vanessy Jóriovej Za múrom by si zaslúžil kritiku, poctivú, starosvetskú, nemilosrdnú. Kvôli piatim vetám, ktoré sú roztrúsené v slabučkom, nepôvodnom a predvídateľnom príbehu, ale sú fakt dobré. Lenže poctivej literárnej kritiky sa ten román nedočká, ľudia, ktorí by ju boli schopní erudovane napísať, po ňom nikdy nesiahnu. Nemajú dôvod. V rezervácii? Načo?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.