Jeho vôňa je veľmi špecifická a nie každý ju má rád. Kardamóm ľudí rozdeľuje skoro ako kôpor. Niektorí sa pri ňom trasú blahom, iní od hnusu. V každom prípade patrí medzi tri najdrahšie korenia na svete (spolu so šafranom a vanilkou) a ľudstvo ho pozná už pekných pár rôčkov. Asi takých 4 000. Prvé zmienky sa nachádzajú v indických textoch, pretože práve odtiaľ táto čudná tobolka s množstvom čiernych, voňavých a na chuť pomerne štipľavých zrniečok pochádza. Už vtedy ho ľudia pchali do jedla a používali ako liek. Napokon z neho v tých končinách vznikla jedna z hlavných ingrediencií do slávnej zmesi korenia garam masala.
Pomerne rýchlo sa rozšíril ďalej, aj vďaka tomu, že s ním začali Indovia veľmi čulo obchodovať. Do kardamómu sa ako prví totálne zbláznili Egypťania. Však sa aj ako jedno z prvých korení spomína v slávnom Ebersovom papyruse. A dodnes ho niekde nájdete pod označením egyptské či maurské korenie. Egypťania s jeho pomocou veselo balzamovali svojich panovníkov, keďže má zázračné vonné účinky, ktoré tak trochu pripomínajú záhrobie. Popritom si však tmavé zrniečka pchali aj do úst, aby si nimi vyčistili zuby a osviežili dych. Táto móda sa uchytila aj u Grékov a Rimanov, hneď ako kardamóm so sebou priniesli zo svojich výprav vojaci Alexandra Veľkého. Zatiaľ čo my si drhneme zuby pastou obsahujúcou kardamóm, Rimania si drhli zuby rovno kardamómovým práškom. A nevyužívali ho znovu len na dentálnu hygienu. Bol hlavnou zložkou vonných olejov v kúpeľoch a takisto drahých voňaviek, určených pre módou posadnuté ženy patriciov. Kardamóm sa v tej dobe považoval aj za vynikajúci liek na nestriedmosť a obžerstvo. Hostiny Rimanov vtedy vyzerali naozaj povážlivo a konzumovalo sa na nich obrovské množstvo jedla. Antickí gurmáni dokonca, aby stihli ochutnať všetko, čo sa ponúkalo, nerobili si kvôli etikete ťažkú hlavu a po istom čase obsah svojho žalúdka jednoducho vyprázdnili a bez akýchkoľvek výčitiek, či sú bulimici, alebo nie, pokračovali v hodovaní. Na takto namáhaný žalúdok vždy pomohol kardamóm. Aj dnes, ak máte pálenie záhy, stačí požuť semiačka zo zopár toboliek a problém je preč.
Kardamóm je vnímaný predovšetkým ako typické orientálne korenie. Strednú aj západnú Európu príliš nefascinuje, hoci v stredoveku tu bol súčasťou mnohých zázračných medikamentov a alchymistických bačorín. Čo je však zvláštne, kardamóm je neuveriteľne populárne korenie v Škandinávii. A nie je to len nejaká posledná módna vlna, inšpirovaná návštevou blond turistov v Indii, Thajsku či v Tunisku. Kardamóm je totiž pevnou súčasťou škandinávskej kuchyne. Napríklad švédsky glogg sa bez neho ani neráta. Pátralo sa, čím to môže asi tak byť, a predstavte si, že ho tam doniesli zo svojich turistických ciest samotní Vikingovia. Vydali sa vraj na špacír do Konštantinopolu a popri niekoľkých štandardných úkonoch, ako je dobýjanie miest a plienenie, zobrali si so sebou domov aj zopár vriec kardamómu. A na rok už išli plieniť aj kvôli nemu. Škandinávci ho odvtedy dávajú všade – od kompótov, koláčov až po klobásy.
Kardamóm môžete zohnať trojaký. Najčastejšie sa stretávame so zelenými tobolkami, ktoré sú charakteristické pre Indiu a Blízky východ. Sušia sa pomaly na slnku, a tak si zachovávajú svoju pôvodnú farbu. V Ázii sa používa skôr kardamóm hnedý, ktorý sa suší v peciach. No a potom v Amerike môžete zohnať kardamóm bielený. Predáva sa aj mletý, no vždy sa viac oplatí kupovať ho prirodzene – v tobolkách. Jeho vôňa a chuť tak dlhšie vydrží.
Autor je scenárista.
Zaraďme kardamóm/
S kardamómom treba v kuchyni narábať veľmi opatrne. Jeho aróma je veľmi výrazná, a ak to s ním preženiete, môže sa vám ľahko stať, že váš úžasný puding, koláč, či zaváranina bude voňať ako lacné mydlo z blízkej drogérie. Keď chcete kardamómom ochutiť smotanu, ktorú neskôr využijete napríklad na výrobu zmrzliny, vajíčkového krému či panna cotty, na pol litra smotany vám stačí v mažiari jemne rozlúsknuť osem tobliek kardamómu. Nie viac. Všetko aj s tobolkami vhodíme do smotany, krátko povaríme, potom scedíme a vyvarené tobolky aj so zrniečkami vyhodíme. Kardamóm sa vynikajúco hodí všade tam, kde potrebujete trošku sladkastej chuti a závan orientu. Skvelo sa hodí k jahňacine a ťažším mäsám. Skúste ho prihodiť spolu s badiánom k mäsu, dusenému na víne, a uvidíte, že sa stane malý zázrak. Na večer si potom nezabudnite urobiť z neho skvelý čaj. Stačí ak zopár toboliek povaríte v horúcej vode zo dve tri minúty, a potom ich necháte ešte ďalších desať minút lúhovať.
Pomerne rýchlo sa rozšíril ďalej, aj vďaka tomu, že s ním začali Indovia veľmi čulo obchodovať. Do kardamómu sa ako prví totálne zbláznili Egypťania. Však sa aj ako jedno z prvých korení spomína v slávnom Ebersovom papyruse. A dodnes ho niekde nájdete pod označením egyptské či maurské korenie. Egypťania s jeho pomocou veselo balzamovali svojich panovníkov, keďže má zázračné vonné účinky, ktoré tak trochu pripomínajú záhrobie. Popritom si však tmavé zrniečka pchali aj do úst, aby si nimi vyčistili zuby a osviežili dych. Táto móda sa uchytila aj u Grékov a Rimanov, hneď ako kardamóm so sebou priniesli zo svojich výprav vojaci Alexandra Veľkého. Zatiaľ čo my si drhneme zuby pastou obsahujúcou kardamóm, Rimania si drhli zuby rovno kardamómovým práškom. A nevyužívali ho znovu len na dentálnu hygienu. Bol hlavnou zložkou vonných olejov v kúpeľoch a takisto drahých voňaviek, určených pre módou posadnuté ženy patriciov. Kardamóm sa v tej dobe považoval aj za vynikajúci liek na nestriedmosť a obžerstvo. Hostiny Rimanov vtedy vyzerali naozaj povážlivo a konzumovalo sa na nich obrovské množstvo jedla. Antickí gurmáni dokonca, aby stihli ochutnať všetko, čo sa ponúkalo, nerobili si kvôli etikete ťažkú hlavu a po istom čase obsah svojho žalúdka jednoducho vyprázdnili a bez akýchkoľvek výčitiek, či sú bulimici, alebo nie, pokračovali v hodovaní. Na takto namáhaný žalúdok vždy pomohol kardamóm. Aj dnes, ak máte pálenie záhy, stačí požuť semiačka zo zopár toboliek a problém je preč.
Kardamóm je vnímaný predovšetkým ako typické orientálne korenie. Strednú aj západnú Európu príliš nefascinuje, hoci v stredoveku tu bol súčasťou mnohých zázračných medikamentov a alchymistických bačorín. Čo je však zvláštne, kardamóm je neuveriteľne populárne korenie v Škandinávii. A nie je to len nejaká posledná módna vlna, inšpirovaná návštevou blond turistov v Indii, Thajsku či v Tunisku. Kardamóm je totiž pevnou súčasťou škandinávskej kuchyne. Napríklad švédsky glogg sa bez neho ani neráta. Pátralo sa, čím to môže asi tak byť, a predstavte si, že ho tam doniesli zo svojich turistických ciest samotní Vikingovia. Vydali sa vraj na špacír do Konštantinopolu a popri niekoľkých štandardných úkonoch, ako je dobýjanie miest a plienenie, zobrali si so sebou domov aj zopár vriec kardamómu. A na rok už išli plieniť aj kvôli nemu. Škandinávci ho odvtedy dávajú všade – od kompótov, koláčov až po klobásy.
Kardamóm môžete zohnať trojaký. Najčastejšie sa stretávame so zelenými tobolkami, ktoré sú charakteristické pre Indiu a Blízky východ. Sušia sa pomaly na slnku, a tak si zachovávajú svoju pôvodnú farbu. V Ázii sa používa skôr kardamóm hnedý, ktorý sa suší v peciach. No a potom v Amerike môžete zohnať kardamóm bielený. Predáva sa aj mletý, no vždy sa viac oplatí kupovať ho prirodzene – v tobolkách. Jeho vôňa a chuť tak dlhšie vydrží.
Autor je scenárista.
Zaraďme kardamóm/
S kardamómom treba v kuchyni narábať veľmi opatrne. Jeho aróma je veľmi výrazná, a ak to s ním preženiete, môže sa vám ľahko stať, že váš úžasný puding, koláč, či zaváranina bude voňať ako lacné mydlo z blízkej drogérie. Keď chcete kardamómom ochutiť smotanu, ktorú neskôr využijete napríklad na výrobu zmrzliny, vajíčkového krému či panna cotty, na pol litra smotany vám stačí v mažiari jemne rozlúsknuť osem tobliek kardamómu. Nie viac. Všetko aj s tobolkami vhodíme do smotany, krátko povaríme, potom scedíme a vyvarené tobolky aj so zrniečkami vyhodíme. Kardamóm sa vynikajúco hodí všade tam, kde potrebujete trošku sladkastej chuti a závan orientu. Skvelo sa hodí k jahňacine a ťažším mäsám. Skúste ho prihodiť spolu s badiánom k mäsu, dusenému na víne, a uvidíte, že sa stane malý zázrak. Na večer si potom nezabudnite urobiť z neho skvelý čaj. Stačí ak zopár toboliek povaríte v horúcej vode zo dve tri minúty, a potom ich necháte ešte ďalších desať minút lúhovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.