V hovorovej reči tu prežívajú biblické obrazy, ako sa zachovajú ľudia, „keď príde na lámanie chleba“. Keď dobrého priateľa udáš, si Judáš. Ten titul ti ostane ako Kainovo znamenie na čele. Ak niekto zneužíva moc, márne si „umýva ruky ako Pilát“. Obetného baránka si vždy nájdu ľudia, ktorí chcú robiť poriadky za každú cenu. Meno Veronika je symbolom statočnej ženy, ktorá Odsúdeného nezachráni, ale prerazí kordón vojakov, podá svoju šatku a: „Utri sa!“ Súcitné ľudské gesto uprostred ukrutnosti. V nudzi poznáš priateľa. V ťažkej chvíli ťa všetci opustia a tí, ktorých prichytia, ťa zaprú ako Peter. Zranená ovečka v náručí dobrého pastiera ostáva stále symbolom ohrozeného človeka a blízkosti ľudí, ktorí nás v nešťastí zoberú do svojej láskavej opatery.
Ostal nám aj žart, zaručene slovenský. Bača sa musí starať o svoje ovce v lete, v zime, sviatok, piatok. Raz za rok, na Veľký piatok, sa vyumýval, vyparádil a zišieu dolu do kostola. S dojatím počúval, ako toho Ježiša zradili, bičovali, tŕním korunovali a nakoniec ukrižovali. O rok prišiel opäť a znova to isté. Keď vyšli z kostola, povedal: „A načo tam liezou, keď ho tam i vlani tak dokatovali?“
Ostal nám aj žart, zaručene slovenský. Bača sa musí starať o svoje ovce v lete, v zime, sviatok, piatok. Raz za rok, na Veľký piatok, sa vyumýval, vyparádil a zišieu dolu do kostola. S dojatím počúval, ako toho Ježiša zradili, bičovali, tŕním korunovali a nakoniec ukrižovali. O rok prišiel opäť a znova to isté. Keď vyšli z kostola, povedal: „A načo tam liezou, keď ho tam i vlani tak dokatovali?“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.