Vidieť to bolo najmä v kombinácii s Ivanom Gašparovičom, ktorý ani v Zemanovej prítomnosti nevychádzal zo svojej typickej roly „protokolárneho prezidenta“. A jeho hmlisté slová vyznievali popri Zemanových jasne formulovaných plánoch na ďalšiu česko-slovenskú spoluprácu takmer nevhodne.
Zeman so sebou do lietadla vzal aj takmer päťdesiat českých podnikateľov, ktorí v bratislavskom Carltone so svojimi slovenskými náprotivkami narýchlo usporiadali Slovensko-české hospodárske fórum. Našli by sa medzi nimi nepochybne aj tí, ktorí si to „zaslúžili“ podporou Zemana v prezidentskej kampani, ale rozhodne takí neboli všetci. Aj keď mnoho myšlienok Zeman nepredniesol, jeho apel, aby českí a slovenskí podnikatelia prednostne investovali na území bývalého Československa, hlavu a pätu mal.
To, čo ma nielen ako novinára, ale aj ako občana Českej republiky vystrašilo, bol pohŕdavý a selektívny prístup k médiám. V lietadle so Zemanom leteli len Právo, ktoré sa zmenilo na prezidentský denník, a potom Parlamentné listy, ktoré slušní novinári považujú za odpad českej novinárčiny. A ešte Česká tlačová kancelária, aby sa nepovedalo.
S Václavom Klausom to novinári vrátane mňa nemali ľahké, ale nadradenosť, s ktorou Zeman a jeho okolie k médiám pristupujú, je zarážajúca. Chcel by som veriť, že je to len taký starecký vrtoch, odplata za to, že mnohí novinári vrátane mňa neboli predstavou Zemanovho zvolenia nadšení.
Pokiaľ by to totiž tak nebolo, tak by Zeman pripomínal Vladimíra Mečiara, ktorý svojho času nepohodlných novinárov tiež rôzne trestal. K Mečiarovi by sa Zeman iste nechcel dať prirovnávať. Preto ho takto na diaľku vyzývam na zmierenie s médiami. V Bratislave to vyzeralo len hlúpo, ale vo Viedni, kam zamieri o dva týždne, by si to už mohli všimnúť. A dať Zemanovi nálepku, na ktorú by nebol hrdý ani on, ani ja, občan Českej republiky, krajiny, za ktorej prezidenta bol Zeman zvolený. A ja sa nechcem za Zemana hanbiť. Už som sa dosť hanbil za Klausa.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
Zeman so sebou do lietadla vzal aj takmer päťdesiat českých podnikateľov, ktorí v bratislavskom Carltone so svojimi slovenskými náprotivkami narýchlo usporiadali Slovensko-české hospodárske fórum. Našli by sa medzi nimi nepochybne aj tí, ktorí si to „zaslúžili“ podporou Zemana v prezidentskej kampani, ale rozhodne takí neboli všetci. Aj keď mnoho myšlienok Zeman nepredniesol, jeho apel, aby českí a slovenskí podnikatelia prednostne investovali na území bývalého Československa, hlavu a pätu mal.
To, čo ma nielen ako novinára, ale aj ako občana Českej republiky vystrašilo, bol pohŕdavý a selektívny prístup k médiám. V lietadle so Zemanom leteli len Právo, ktoré sa zmenilo na prezidentský denník, a potom Parlamentné listy, ktoré slušní novinári považujú za odpad českej novinárčiny. A ešte Česká tlačová kancelária, aby sa nepovedalo.
S Václavom Klausom to novinári vrátane mňa nemali ľahké, ale nadradenosť, s ktorou Zeman a jeho okolie k médiám pristupujú, je zarážajúca. Chcel by som veriť, že je to len taký starecký vrtoch, odplata za to, že mnohí novinári vrátane mňa neboli predstavou Zemanovho zvolenia nadšení.
Pokiaľ by to totiž tak nebolo, tak by Zeman pripomínal Vladimíra Mečiara, ktorý svojho času nepohodlných novinárov tiež rôzne trestal. K Mečiarovi by sa Zeman iste nechcel dať prirovnávať. Preto ho takto na diaľku vyzývam na zmierenie s médiami. V Bratislave to vyzeralo len hlúpo, ale vo Viedni, kam zamieri o dva týždne, by si to už mohli všimnúť. A dať Zemanovi nálepku, na ktorú by nebol hrdý ani on, ani ja, občan Českej republiky, krajiny, za ktorej prezidenta bol Zeman zvolený. A ja sa nechcem za Zemana hanbiť. Už som sa dosť hanbil za Klausa.
Autor je redaktor Lidových novín a MF DNES
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.