Po čom túži premiér
Je možné, že Robert Fico nebude kandidovať za prezidenta, ja prehrám stávku a verejne si nasypem popol na hlavu, prečo som sa mýlil. Pre môj prípadný omyl však vopred uvádzam poľahčujúcu okolnosť: nech sa Fico rozhodne akokoľvek, som presvedčený, že po ničom netúži viacej ako po poste prezidenta. Ak do toho napokon nepôjde, tak nie preto, že som spolu s ďalšími naletel jeho mediálnej hre, ale preto, že ustúpi tlaku svojho straníckeho a biznisového zázemia.
Odkiaľ beriem presvedčenie, že to nie je len hra? Na základe rozhovorov so zasvätenými ľuďmi z prostredia Smeru viem, že vo vyľakanej strane nečakajú na nič iné než na to, ako sa Fico rozhodne na jeseň. Pre aký iný dôvod by Fico hovoril najbližším o svojom želaní, ísť na prezidenta, než pre ten, že to myslí naozaj vážne? Chcel by falošnou pozičnou hrou získať v Smere nejakú výhodu? To nepotrebuje, veď je nadovšetko jasným lídrom. Túži iba po tom, aby ho všetci prehovárali, aký je nenahraditeľný? Nepredpokladám, že Fico trpí takouto psychickou poruchou.
Áno, Ficova túžba nemá mocenskú logiku. Fico má 48 rokov, je populárnym premiérom a hoci časy sú ťažké, aj vzhľadom na nemohúcu opozíciu má dobrú perspektívu udržať sa na vrchole výkonnej moci. Keby boli v jeho koži predošlí premiéri Mečiar či Dzurinda, myšlienku vycúvať do závetria Prezidentského paláca by zavrhli ako číre bláznovstvo.
Takže, prečo túži mladý, populárny a mocný premiér po prezidentskom úrade? Odpoveď nehľadajme v mocenskej logike, ale v psychológii. Fico nie je mocibažný ako Mečiar. Uvedomuje si, že treba robiť aj nepopulárne opatrenia, no na rozdiel od Dzurindu v tom nevidí výzvu a nemá na to ani tím. Ale najmä, Fico je racionálny karierista. V politike vždy prahol po úspechu, ktorý meral popularitou medzi voličmi a zdolávaním najvyšších mét. Pred rokom sa stal druhýkrát premiérom, pričom samotné vládnutie ho zvlášť nenapĺňa. Zároveň sa desí krátkeho životného cyklu slovenských vrcholných politikov: premiér Mečiar skončil nadobro v roku 1998, premiér Dzurinda v roku 2006, odvtedy boli len svojimi karikatúrami.
Fico navyše vie, že ak teraz do prezidentských volieb vyšle Pavla Pašku, a ten zvíťazí, nebude môcť proti nemu kandidovať v ďalších voľbách. Na rad by sa tak dostal až v roku 2024 – ale nie je natoľko samoľúby, aby si myslel, že ešte o desať rokov bude na výslní. Prezidentský úrad ho preto láka už teraz. Psychologicky mu ponúka to, čo mu nemôže poskytnúť žiadny možný eurodžob v Bruseli, teda neustálu komunikáciu s jeho publikom, ktorého priazeň tak miluje. Teraz sa vžite do Roberta Fica: ak si s popularitou prezidenta spojíte status funkcie, materiálny luxus a politický vplyv, ktorým tromfne všetkých svojich prezidentských predchodcov, je to pokušenie, akému sa ani nedá odolať.
.martin Hanus
Prečo nebude kandidovať
Robert Fico nebude slovenským prezidentom. Nebude totiž na tento post kandidovať. Určite nie teraz a veľmi pravdepodobne ani v budúcnosti. Vysvetlenie je jednoduché: nebolo by to dobré pre Ficovu stranu ani Ficovu vládu. Navyše, môže ho lákať niečo celkom iné.
Rozoberme si to. Od začiatku mám pocit, že všetky tie reči o Ficovej kandidatúre sú úplne falošná umelá téma. Viem si predstaviť, že jej medializovanie môže premiérovi vyhovovať, určite však nesmeruje k jeho kandidatúre.
Len si to predstavme. Keby sa Fico stal prezidentom, novým predsedom vlády by sa zrejme stal Robert Kaliňák. Je druhý najpopulárnejší politik Smeru, nikto nedokáže získať toľko preferenčných hlasov vo voľbách ako on. Ale oproti Ficovi je aj Kaliňák nižšia liga. Priveľmi má rád peniaze a luxus, správa sa ako príslušník zlatej mládeže, ten, čo si vie veci vybaviť, nie si ich odpracovať, a celkom určite nie je reprezentant chudobného Slovenska. Navyše, Kaliňák síce dokáže vystupovať v televízii, pestovať si dobré osobné vzťahy s novinármi a podnikateľmi, aj zabávať voličov na mítingoch, na premiéra však nemá. Radšej reční ako koná. Od škandálu s Hedvigou síce nerobí vyslovené lapsusy, ale povedať, čo vlastne dosiahol, je dosť ťažké. Kaliňákova hypotetická vláda by po roku čelila tvrdej kritike zľava a strácala by pozície aj v politickom strede. Kaliňák nemá takú autoritu ako Fico a bývalí SDĽ-kári nad ním ohŕňajú nos. Smer by sa čoskoro začal členiť a hádať. Nikto to nevie lepšie, ako Fico. Prečo by potom niečo podobné sám podnecoval?
Ficova prezidentská kandidatúra by nebola dobrá ani pre krajinu. Nie preto, že by nebol Robert Fico dobrým prezidentom. Je dosť možné, že by bol lepším prezidentom, než doterajší prezidenti. Jeho odchod zo straníckej politiky by však rozbil politické spektrum. Pravica vládnuť stále nedokáže a Kaliňákov Smer s ľubovoľným koaličným kandidátom by viedol k zbytočným sporom. Ak už aj pominieme, že odchádzať z mocensky silnejšej funkcie na slabšiu nemá logiku, Fico je skrátka momentálne pre slovenskú stranícku politiku príliš dôležitý, než aby ju opustil. Najmä ak má v talóne dvoch kandidátov, ktorí prezidentské voľby môžu vyhrať.
Nech už sa to čitateľom tohto časopisu akokoľvek ťažko číta, dôležitý je aj širší kontext: Je dosť dobre možné, že Robert Fico smeruje niekam vyššie, než je Grassalkovičov palác. Fico má totiž značný kapitál pre európsku politiku. Eurosocialisti ho vítajú s potleskom, žiadny ľavicový premiér nemá vo funkcii také preferencie ako on. Fico navyše drží líniu Nemecka a nedráždi Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Cena takéhoto politika, Východoeurópana a ľavičiara, ochotného robiť škrty a dodržiavať dohody s Nemeckom, môže byť v rozdelenej Európe veľká. Lepšie povedané, veľmi veľká.
.jaroslav Daniška
Je možné, že Robert Fico nebude kandidovať za prezidenta, ja prehrám stávku a verejne si nasypem popol na hlavu, prečo som sa mýlil. Pre môj prípadný omyl však vopred uvádzam poľahčujúcu okolnosť: nech sa Fico rozhodne akokoľvek, som presvedčený, že po ničom netúži viacej ako po poste prezidenta. Ak do toho napokon nepôjde, tak nie preto, že som spolu s ďalšími naletel jeho mediálnej hre, ale preto, že ustúpi tlaku svojho straníckeho a biznisového zázemia.
Odkiaľ beriem presvedčenie, že to nie je len hra? Na základe rozhovorov so zasvätenými ľuďmi z prostredia Smeru viem, že vo vyľakanej strane nečakajú na nič iné než na to, ako sa Fico rozhodne na jeseň. Pre aký iný dôvod by Fico hovoril najbližším o svojom želaní, ísť na prezidenta, než pre ten, že to myslí naozaj vážne? Chcel by falošnou pozičnou hrou získať v Smere nejakú výhodu? To nepotrebuje, veď je nadovšetko jasným lídrom. Túži iba po tom, aby ho všetci prehovárali, aký je nenahraditeľný? Nepredpokladám, že Fico trpí takouto psychickou poruchou.
Áno, Ficova túžba nemá mocenskú logiku. Fico má 48 rokov, je populárnym premiérom a hoci časy sú ťažké, aj vzhľadom na nemohúcu opozíciu má dobrú perspektívu udržať sa na vrchole výkonnej moci. Keby boli v jeho koži predošlí premiéri Mečiar či Dzurinda, myšlienku vycúvať do závetria Prezidentského paláca by zavrhli ako číre bláznovstvo.
Takže, prečo túži mladý, populárny a mocný premiér po prezidentskom úrade? Odpoveď nehľadajme v mocenskej logike, ale v psychológii. Fico nie je mocibažný ako Mečiar. Uvedomuje si, že treba robiť aj nepopulárne opatrenia, no na rozdiel od Dzurindu v tom nevidí výzvu a nemá na to ani tím. Ale najmä, Fico je racionálny karierista. V politike vždy prahol po úspechu, ktorý meral popularitou medzi voličmi a zdolávaním najvyšších mét. Pred rokom sa stal druhýkrát premiérom, pričom samotné vládnutie ho zvlášť nenapĺňa. Zároveň sa desí krátkeho životného cyklu slovenských vrcholných politikov: premiér Mečiar skončil nadobro v roku 1998, premiér Dzurinda v roku 2006, odvtedy boli len svojimi karikatúrami.
Fico navyše vie, že ak teraz do prezidentských volieb vyšle Pavla Pašku, a ten zvíťazí, nebude môcť proti nemu kandidovať v ďalších voľbách. Na rad by sa tak dostal až v roku 2024 – ale nie je natoľko samoľúby, aby si myslel, že ešte o desať rokov bude na výslní. Prezidentský úrad ho preto láka už teraz. Psychologicky mu ponúka to, čo mu nemôže poskytnúť žiadny možný eurodžob v Bruseli, teda neustálu komunikáciu s jeho publikom, ktorého priazeň tak miluje. Teraz sa vžite do Roberta Fica: ak si s popularitou prezidenta spojíte status funkcie, materiálny luxus a politický vplyv, ktorým tromfne všetkých svojich prezidentských predchodcov, je to pokušenie, akému sa ani nedá odolať.
.martin Hanus
Prečo nebude kandidovať
Robert Fico nebude slovenským prezidentom. Nebude totiž na tento post kandidovať. Určite nie teraz a veľmi pravdepodobne ani v budúcnosti. Vysvetlenie je jednoduché: nebolo by to dobré pre Ficovu stranu ani Ficovu vládu. Navyše, môže ho lákať niečo celkom iné.
Rozoberme si to. Od začiatku mám pocit, že všetky tie reči o Ficovej kandidatúre sú úplne falošná umelá téma. Viem si predstaviť, že jej medializovanie môže premiérovi vyhovovať, určite však nesmeruje k jeho kandidatúre.
Len si to predstavme. Keby sa Fico stal prezidentom, novým predsedom vlády by sa zrejme stal Robert Kaliňák. Je druhý najpopulárnejší politik Smeru, nikto nedokáže získať toľko preferenčných hlasov vo voľbách ako on. Ale oproti Ficovi je aj Kaliňák nižšia liga. Priveľmi má rád peniaze a luxus, správa sa ako príslušník zlatej mládeže, ten, čo si vie veci vybaviť, nie si ich odpracovať, a celkom určite nie je reprezentant chudobného Slovenska. Navyše, Kaliňák síce dokáže vystupovať v televízii, pestovať si dobré osobné vzťahy s novinármi a podnikateľmi, aj zabávať voličov na mítingoch, na premiéra však nemá. Radšej reční ako koná. Od škandálu s Hedvigou síce nerobí vyslovené lapsusy, ale povedať, čo vlastne dosiahol, je dosť ťažké. Kaliňákova hypotetická vláda by po roku čelila tvrdej kritike zľava a strácala by pozície aj v politickom strede. Kaliňák nemá takú autoritu ako Fico a bývalí SDĽ-kári nad ním ohŕňajú nos. Smer by sa čoskoro začal členiť a hádať. Nikto to nevie lepšie, ako Fico. Prečo by potom niečo podobné sám podnecoval?
Ficova prezidentská kandidatúra by nebola dobrá ani pre krajinu. Nie preto, že by nebol Robert Fico dobrým prezidentom. Je dosť možné, že by bol lepším prezidentom, než doterajší prezidenti. Jeho odchod zo straníckej politiky by však rozbil politické spektrum. Pravica vládnuť stále nedokáže a Kaliňákov Smer s ľubovoľným koaličným kandidátom by viedol k zbytočným sporom. Ak už aj pominieme, že odchádzať z mocensky silnejšej funkcie na slabšiu nemá logiku, Fico je skrátka momentálne pre slovenskú stranícku politiku príliš dôležitý, než aby ju opustil. Najmä ak má v talóne dvoch kandidátov, ktorí prezidentské voľby môžu vyhrať.
Nech už sa to čitateľom tohto časopisu akokoľvek ťažko číta, dôležitý je aj širší kontext: Je dosť dobre možné, že Robert Fico smeruje niekam vyššie, než je Grassalkovičov palác. Fico má totiž značný kapitál pre európsku politiku. Eurosocialisti ho vítajú s potleskom, žiadny ľavicový premiér nemá vo funkcii také preferencie ako on. Fico navyše drží líniu Nemecka a nedráždi Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Cena takéhoto politika, Východoeurópana a ľavičiara, ochotného robiť škrty a dodržiavať dohody s Nemeckom, môže byť v rozdelenej Európe veľká. Lepšie povedané, veľmi veľká.
.jaroslav Daniška
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.