Lucia Luknárová, ktorá sa narodila vo februári 2004, nemala šťastie na milujúcu rodinu. Jej tridsaťšesťročná matka Alexandra mala už pred ňou osem detí, ani jedno však nebolo v jej starostlivosti. Žila v Košiciach, ale potom sa rozhodla presťahovať do Bratislavy. Tu stretla Milana, s ktorým začala žiť. Čoskoro otehotnela. Milan mal za sebou väzenie, drogy, ale tvrdí, že svoju partnerku aj dcérku Luciu ľúbil a snažil sa zabezpečiť ich.
Jedného dňa pozval Milan do svojho bytu kamaráta z ulice – Juraja Hrotáka, ktorý sa práve vrátil z väzenia. Zostal aj na noc. Milan ráno odišiel do práce, a keď sa večer vrátil domov, Alexandra s dcérkou boli preč. Odišla do chatrče v záhradkárskej kolónii za novým partnerom, o desať rokov mladším Jurajom. Biologický otec vraj svoju dcéru potom hľadal, aj ju podľa jeho slov od matky z chatrče vzal, ale polícia dieťa vrátila k matke a k Jurajovi Hrotákovi. Ten bol v Bratislave známa firma, mal už za sebou útok na verejného činiteľa, drogovú trestnú činnosť a poznali ho nielen feťáci, ale aj sociálne úrady. V ich evidencii sa objavoval od detstva. Pochádzal z rodiny alkoholičky a násilníka, kde polícia často zasahovala.
.zlom
Juraj Hroták, závislý od drog a alkoholu, svoju partnerku Alexandru brutálne mlátil. V roku 2007 ho za to udala. No Hroták dostal iba paragraf o nebezpečnom vyhrážaní sa a do väzenia išiel na dva roky. Z väzenia písal svojej partnerke aj nevlastnej dcére Lucke listy, časť z nich zverejnil Plus jeden deň. „Ahojte, srdiečka a pokladíky moje jediné a milované, posielam Tebe aj Lucinke nekonečne veľa lásky, nehy a sladučkých božtekov... “ Ale chodili aj listy s vyhrážkami: „Došiel mi list a veľmi ma potešil, ale si mi neposlala peniaze. Už ma s tým hneváš. Robíš si zo mňa srandu. Zas si mi sľúbila a vysrala si sa na mňa alebo čo?“ Ľudia v Ružinove žobrajúcu Alexandru stretávali často, jej učupená postava s dieťaťom v náručí, bola súčasťou koloritu miestneho kostola. Žobrala nielen pre deti, ale aj na cigarety pre muža.
Ani nie mesiac po návrate z väzby už Juraj zmlátil Alexandru tak, že skončila v nemocnici. Keď bola v nemocnici, zostala Lucka s otčimom doma sama. Alexandra vyšetrovateľom priznala, že po návrate z nemocnice mala jej dcéra modriny, zaschnutú krv na vnútornej strane pier, vytrhané vlasy a opuchy na tvári. Susedia často počuli z bytu Luckin krik a plač.
V polovici novembra 2009 si Lucia pýtala jesť. Nepríčetného Juraja to tak rozčúlilo, že dieťa zmlátil. Alexandra vraj až ráno zistila, že dcéra je mŕtva. Druh jej nedovolil zavolať policajtov, nechcel opäť do väzenia, a tak skriňou zabarikádoval dvere izby, v ktorej bolo mŕtve dieťa. Pár potom žil v byte, ktorý im ani nepatril, s mŕtvym dieťaťom a s ďalšou narodenou dcérou Saškou až do septembra 2012.
V tom čase sa majiteľovi bytu podarilo dostať Hrotákovcov z domu. Zavolal si partiu chlapov, aby zničený byt vypratala. V byte to vyzeralo ako na smetisku, smrad, špina, použité injekčné striekačky a v kúpeľni s nefungujúcim záchodom fľaše s močom. A v miestnosti za skriňou našli mŕtvu Lucku.
Juraja Hrotáka polícia ihneď po náleze telíčka zadržala, vinu priznal. Jeho tehotná družka sa týždne túlala po meste a objavila sa až v pôrodnici. „Jediné, čo chcem, je byť so svojimi deťmi,“ povedala matka, ktorá porodila jedenásť detí. „Vždy budem bojovať o to, aby sme boli aj so Saškou spolu. Nechcem, aby bola v cudzích rukách. Som presvedčená, že sa dokážem postarať o deti. Nepodpíšem žiadne papiere, aby bola Saška v náhradnej rodine alebo pri cudzích ľuďoch,“ povedala novinárom z Nového času. Tak sa o žene dozvedela aj polícia, a z pôrodnice ju odviedla do väzenia. Medzitým sa už o prípade vedelo viac. Vedelo sa, že Hrotáková dala dcéru, ktorá už bola zrejme mŕtva, aj prepoistiť do novej poisťovne a brala na ňu sociálne dávky. Dôvody na trestné stíhanie nezodpovednej matky sa tak konečne našli.
V celom príbehu je podstatné to, že štátne úrady, ktoré majú chrániť deti pred tyranmi, dostali dosť signálov. Týranie nahlásili susedia, v byte zasahovali policajti a podozrivé malo byť aj to, že Lucia nepatrila k nijakému lekárovi a ani nenastúpila do školy. O tom, že ide o nezodpovedné osoby, už kompetentní dávno vedeli. Lucka nebola sofistikovane týraná, naopak týrali a zanedbávali ju veľmi primitívnym spôsobom, ktorý sa dal ľahko odhaliť. Stačilo, aby kompetentní mali rodinu pod dohľadom. A to zjavne nemali.
.pohreb
Asociálne typy, akými sú obaja manželia, žijú v každej spoločnosti. Verejnosť, zdesená Luckiným utrpením a smrťou, sa však oprávnene pýtala: kde bol štátni zamestnanci, ktorých si platíme z daní, aby chránili deti pred tyranmi? Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hlásilo, že ide preverovať, či tieto podnety boli spracúvané v súlade s internými predpismi. Keď sa .týždeň rozprával s ľuďmi, ktorí poznajú systém na sociálnych úradoch, skepticky tvrdili, že formálne mohlo byť všetko v poriadku. Úradníci si dávajú pozor, aby im „papierovo“ prípady sedeli.
Na smutný prípad by sa pomaly aj zabudlo, keby TV JOJ nezistila, že Lucku Luknárovú nemá kto pochovať. Nikto z rodiny si jej pozostatky z patológie nebol vyzdvihnúť. A tak mala Lucke zariadiť takzvaný sociálny pohreb mestská časť. Keď túto správu TV JOJ odvysielala, ozvali sa diváci, ktorí boli ochotní pohreb zaplatiť. TV JOJ získala od biologického otca právo pripraviť takýto pohreb a za účasti divákov pripravila veľkolepý cirkevný pohreb, ktorý viedol Robert Bezák. Prišlo naň veľa ľudí, ktorých Luckin príbeh dojal. Pohreb bol krásny. Biela truhlička, šaty, obrovské kytice kvetov, populárni speváci...
Zdá sa, že v tejto spoločnosti nechýba súcit, ale chýba tu schopnosť vybudovať funkčný systém, ktorý by účinne chránil deti pred tyranmi.
Jedného dňa pozval Milan do svojho bytu kamaráta z ulice – Juraja Hrotáka, ktorý sa práve vrátil z väzenia. Zostal aj na noc. Milan ráno odišiel do práce, a keď sa večer vrátil domov, Alexandra s dcérkou boli preč. Odišla do chatrče v záhradkárskej kolónii za novým partnerom, o desať rokov mladším Jurajom. Biologický otec vraj svoju dcéru potom hľadal, aj ju podľa jeho slov od matky z chatrče vzal, ale polícia dieťa vrátila k matke a k Jurajovi Hrotákovi. Ten bol v Bratislave známa firma, mal už za sebou útok na verejného činiteľa, drogovú trestnú činnosť a poznali ho nielen feťáci, ale aj sociálne úrady. V ich evidencii sa objavoval od detstva. Pochádzal z rodiny alkoholičky a násilníka, kde polícia často zasahovala.
.zlom
Juraj Hroták, závislý od drog a alkoholu, svoju partnerku Alexandru brutálne mlátil. V roku 2007 ho za to udala. No Hroták dostal iba paragraf o nebezpečnom vyhrážaní sa a do väzenia išiel na dva roky. Z väzenia písal svojej partnerke aj nevlastnej dcére Lucke listy, časť z nich zverejnil Plus jeden deň. „Ahojte, srdiečka a pokladíky moje jediné a milované, posielam Tebe aj Lucinke nekonečne veľa lásky, nehy a sladučkých božtekov... “ Ale chodili aj listy s vyhrážkami: „Došiel mi list a veľmi ma potešil, ale si mi neposlala peniaze. Už ma s tým hneváš. Robíš si zo mňa srandu. Zas si mi sľúbila a vysrala si sa na mňa alebo čo?“ Ľudia v Ružinove žobrajúcu Alexandru stretávali často, jej učupená postava s dieťaťom v náručí, bola súčasťou koloritu miestneho kostola. Žobrala nielen pre deti, ale aj na cigarety pre muža.
Ani nie mesiac po návrate z väzby už Juraj zmlátil Alexandru tak, že skončila v nemocnici. Keď bola v nemocnici, zostala Lucka s otčimom doma sama. Alexandra vyšetrovateľom priznala, že po návrate z nemocnice mala jej dcéra modriny, zaschnutú krv na vnútornej strane pier, vytrhané vlasy a opuchy na tvári. Susedia často počuli z bytu Luckin krik a plač.
V polovici novembra 2009 si Lucia pýtala jesť. Nepríčetného Juraja to tak rozčúlilo, že dieťa zmlátil. Alexandra vraj až ráno zistila, že dcéra je mŕtva. Druh jej nedovolil zavolať policajtov, nechcel opäť do väzenia, a tak skriňou zabarikádoval dvere izby, v ktorej bolo mŕtve dieťa. Pár potom žil v byte, ktorý im ani nepatril, s mŕtvym dieťaťom a s ďalšou narodenou dcérou Saškou až do septembra 2012.
V tom čase sa majiteľovi bytu podarilo dostať Hrotákovcov z domu. Zavolal si partiu chlapov, aby zničený byt vypratala. V byte to vyzeralo ako na smetisku, smrad, špina, použité injekčné striekačky a v kúpeľni s nefungujúcim záchodom fľaše s močom. A v miestnosti za skriňou našli mŕtvu Lucku.
Juraja Hrotáka polícia ihneď po náleze telíčka zadržala, vinu priznal. Jeho tehotná družka sa týždne túlala po meste a objavila sa až v pôrodnici. „Jediné, čo chcem, je byť so svojimi deťmi,“ povedala matka, ktorá porodila jedenásť detí. „Vždy budem bojovať o to, aby sme boli aj so Saškou spolu. Nechcem, aby bola v cudzích rukách. Som presvedčená, že sa dokážem postarať o deti. Nepodpíšem žiadne papiere, aby bola Saška v náhradnej rodine alebo pri cudzích ľuďoch,“ povedala novinárom z Nového času. Tak sa o žene dozvedela aj polícia, a z pôrodnice ju odviedla do väzenia. Medzitým sa už o prípade vedelo viac. Vedelo sa, že Hrotáková dala dcéru, ktorá už bola zrejme mŕtva, aj prepoistiť do novej poisťovne a brala na ňu sociálne dávky. Dôvody na trestné stíhanie nezodpovednej matky sa tak konečne našli.
V celom príbehu je podstatné to, že štátne úrady, ktoré majú chrániť deti pred tyranmi, dostali dosť signálov. Týranie nahlásili susedia, v byte zasahovali policajti a podozrivé malo byť aj to, že Lucia nepatrila k nijakému lekárovi a ani nenastúpila do školy. O tom, že ide o nezodpovedné osoby, už kompetentní dávno vedeli. Lucka nebola sofistikovane týraná, naopak týrali a zanedbávali ju veľmi primitívnym spôsobom, ktorý sa dal ľahko odhaliť. Stačilo, aby kompetentní mali rodinu pod dohľadom. A to zjavne nemali.
.pohreb
Asociálne typy, akými sú obaja manželia, žijú v každej spoločnosti. Verejnosť, zdesená Luckiným utrpením a smrťou, sa však oprávnene pýtala: kde bol štátni zamestnanci, ktorých si platíme z daní, aby chránili deti pred tyranmi? Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny hlásilo, že ide preverovať, či tieto podnety boli spracúvané v súlade s internými predpismi. Keď sa .týždeň rozprával s ľuďmi, ktorí poznajú systém na sociálnych úradoch, skepticky tvrdili, že formálne mohlo byť všetko v poriadku. Úradníci si dávajú pozor, aby im „papierovo“ prípady sedeli.
Na smutný prípad by sa pomaly aj zabudlo, keby TV JOJ nezistila, že Lucku Luknárovú nemá kto pochovať. Nikto z rodiny si jej pozostatky z patológie nebol vyzdvihnúť. A tak mala Lucke zariadiť takzvaný sociálny pohreb mestská časť. Keď túto správu TV JOJ odvysielala, ozvali sa diváci, ktorí boli ochotní pohreb zaplatiť. TV JOJ získala od biologického otca právo pripraviť takýto pohreb a za účasti divákov pripravila veľkolepý cirkevný pohreb, ktorý viedol Robert Bezák. Prišlo naň veľa ľudí, ktorých Luckin príbeh dojal. Pohreb bol krásny. Biela truhlička, šaty, obrovské kytice kvetov, populárni speváci...
Zdá sa, že v tejto spoločnosti nechýba súcit, ale chýba tu schopnosť vybudovať funkčný systém, ktorý by účinne chránil deti pred tyranmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.