Súčasná elektronická scéna má mnoho podôb – od dídžejov, ktorí vďaka lacným trikom vypredávajú športové haly, až po hĺbavých samorastov, ktorí po nociach za počítačom lepia dokopy zvuky vesmíru. K tým druhým patrí aj Mexičan Murcof.
Pod týmto pseudonymom sa skrýva Edmundo Fernando Corona Murillo, ktorý sa narodil v roku 1970 v Tijuane. Práve o najväčšom meste mexickej časti Kalifornie spieva Manu Chao v populárnej pesničke: „Welcome to Tijuana, tequila, sexo, marihuana...“. Tretia najbohatšia mexická aglomerácia s viac ako miliónom obyvateľov je povestná nielen priemyselnými parkami, ale aj turistikou – mladí Američania zo susedného San Diega sem chodia cez víkendy nielen na pláže, ale hlavne za ľahšie prístupným alkoholom, lacnými drogami a prostitútkami.
Napriek tomu sa v Tijuane dejú aj vznejšenejšie veci. Z tohto mesta pochádzajú viacerí priekopníci mexickej elektronickej scény. Skupina hudobníkov a výtvarníkov, ktorá účinkuje pod kolektívnym menom Nortec Collective, už od roku 1996 experimentovala so zvukom i obrazom. O šesť rokov neskôr vyšla na prestížnom labeli Palm Pictures platňa s názvom The Tijuana Sessions vol. 1, kde členovia Nortecu odvážne mixovali mexickú ľudovú hudbu (hlavne štýl nazývaný norteňo) s aktuálnymi beatmi. Jeden z remixérov sa volal Terrestre a nebol to nik iný ako Fernando Corona.
Murcof sa síce narodil v Tijuane, ale vyrastal v neďalekom prístavnom meste Ensenada, veľkom asi ako pol Bratislavy. Strednú školu skončil v San Diegu a po absolvovaní univerzity v Ensenade mal byť odborníkom na počítačové systémy. Namiesto toho nejaký čas robil skladníka, ošetrovateľa ťažko chorých pacientov a po večeroch dídžeja v jednom z miestnych klubov. Z koníčka sa postupne stalo hlavné zamestnanie, a keď sa v polovici 90. rokov znovu objavil v Tijuane, stal sa členom Nortec Collective, producentom a autorom filmovej a divadelnej hudby.
To, že mexická elektronika prenikla do sveta práve z Tijuany, nie je náhoda. Ako vysvetľuje Murcof v jednom z internetových rozhovorov, blízkosť americkej hranice bola v tomto smere veľkou výhodou – chlapci z Tijuany boli vždy o krok vpred, lebo si mohli v secondhandoch kúpiť lacné počítače a rôzne elektronické mašinky, dovážané priamo z USA.
Fernando hudobne vyrastal na otcovej zbierke klasickej hudby i na elektronike typu Jean Michel Jarre či Kraftwerk. Neskôr sa zamiloval do vážnej hudby 20. storočia: Stravinského, Góreckého, Pärta, Feldmana či Kančeliho. Práve samplovanie krátkych úryvkov z diel týchto autorov v kombinácii so znepokojivým elektronickým pradivom sa stalo pre Murcofa najtypickejším vyjadrovacím prostriedkom. Po prvom sólovom albume Martes, ktorý vyšiel v roku 2002 na britskom labeli Leaf, sa z neho stala jedna z najvplyvnejších postáv súčasnej elektronickej hudby, ku ktorej sa ako k inšpirácii hlásia niektorí elektronici v Európe i v Mexiku. Nasledovali úspechy na festivaloch, dva ďalšie albumy – Utopia a Remembranza a presťahovanie sa do Barcelony. Murcofova hudba sa veľmi ťažko definuje, takže recenzenti si väčšinou pomáhajú jednoslovnými chválospevmi ako „výnimočné“, „ohurujúce“, či krkolomnými slovnými spojeniami „digi-Gothic-neo-Classical“. Tohto roku vydal Murcof nový album Cosmos, ktorý opäť žne veľkú úrodu recenzentských hviezdičiek. Dokonca aj časopis Metal Hammer ocenil Cosmos siedmimi hviezdičkami z desiatich s dôvetkom, že ide o „black metal bez metalu“. Pribudlo mu aj inej práce – čoraz častejšie komponuje hudbu k filmom, zložil špeciálne reinterpretácie barokovej hudby pre múzeum vo Versailles a jeho skladby často používajú súbory súčasného tanca.
Murcof pravidelne hráva „naživo“, aj keď v prípade laptopových umelcov to môže znieť čudne – ako však tvrdí autor, nikdy nehráva tie isté skladby úplne rovnako ako na platni a zakaždým si necháva trochu miesta na improvizáciu. Aj keď pred pár rokmi tvrdil, že si nevie predstaviť spoluprácu s inými muzikantami, v roku 2006 urobil zaujímavé jam-session s britským perkusionistom Talvinom Singhom a francúzskym trubkárom Ericom Truffazom na džezovom festivale v Montreaux. Namiesto klubov uprednostňuje tiché priestory, kde sa môžu poslucháči viac sústrediť na zvuky i pauzy medzi nimi.
Murcof vystúpi 16. novembra v kostole Cirkvi bratskej v Bratislave.
Pod týmto pseudonymom sa skrýva Edmundo Fernando Corona Murillo, ktorý sa narodil v roku 1970 v Tijuane. Práve o najväčšom meste mexickej časti Kalifornie spieva Manu Chao v populárnej pesničke: „Welcome to Tijuana, tequila, sexo, marihuana...“. Tretia najbohatšia mexická aglomerácia s viac ako miliónom obyvateľov je povestná nielen priemyselnými parkami, ale aj turistikou – mladí Američania zo susedného San Diega sem chodia cez víkendy nielen na pláže, ale hlavne za ľahšie prístupným alkoholom, lacnými drogami a prostitútkami.
Napriek tomu sa v Tijuane dejú aj vznejšenejšie veci. Z tohto mesta pochádzajú viacerí priekopníci mexickej elektronickej scény. Skupina hudobníkov a výtvarníkov, ktorá účinkuje pod kolektívnym menom Nortec Collective, už od roku 1996 experimentovala so zvukom i obrazom. O šesť rokov neskôr vyšla na prestížnom labeli Palm Pictures platňa s názvom The Tijuana Sessions vol. 1, kde členovia Nortecu odvážne mixovali mexickú ľudovú hudbu (hlavne štýl nazývaný norteňo) s aktuálnymi beatmi. Jeden z remixérov sa volal Terrestre a nebol to nik iný ako Fernando Corona.
Murcof sa síce narodil v Tijuane, ale vyrastal v neďalekom prístavnom meste Ensenada, veľkom asi ako pol Bratislavy. Strednú školu skončil v San Diegu a po absolvovaní univerzity v Ensenade mal byť odborníkom na počítačové systémy. Namiesto toho nejaký čas robil skladníka, ošetrovateľa ťažko chorých pacientov a po večeroch dídžeja v jednom z miestnych klubov. Z koníčka sa postupne stalo hlavné zamestnanie, a keď sa v polovici 90. rokov znovu objavil v Tijuane, stal sa členom Nortec Collective, producentom a autorom filmovej a divadelnej hudby.
To, že mexická elektronika prenikla do sveta práve z Tijuany, nie je náhoda. Ako vysvetľuje Murcof v jednom z internetových rozhovorov, blízkosť americkej hranice bola v tomto smere veľkou výhodou – chlapci z Tijuany boli vždy o krok vpred, lebo si mohli v secondhandoch kúpiť lacné počítače a rôzne elektronické mašinky, dovážané priamo z USA.
Fernando hudobne vyrastal na otcovej zbierke klasickej hudby i na elektronike typu Jean Michel Jarre či Kraftwerk. Neskôr sa zamiloval do vážnej hudby 20. storočia: Stravinského, Góreckého, Pärta, Feldmana či Kančeliho. Práve samplovanie krátkych úryvkov z diel týchto autorov v kombinácii so znepokojivým elektronickým pradivom sa stalo pre Murcofa najtypickejším vyjadrovacím prostriedkom. Po prvom sólovom albume Martes, ktorý vyšiel v roku 2002 na britskom labeli Leaf, sa z neho stala jedna z najvplyvnejších postáv súčasnej elektronickej hudby, ku ktorej sa ako k inšpirácii hlásia niektorí elektronici v Európe i v Mexiku. Nasledovali úspechy na festivaloch, dva ďalšie albumy – Utopia a Remembranza a presťahovanie sa do Barcelony. Murcofova hudba sa veľmi ťažko definuje, takže recenzenti si väčšinou pomáhajú jednoslovnými chválospevmi ako „výnimočné“, „ohurujúce“, či krkolomnými slovnými spojeniami „digi-Gothic-neo-Classical“. Tohto roku vydal Murcof nový album Cosmos, ktorý opäť žne veľkú úrodu recenzentských hviezdičiek. Dokonca aj časopis Metal Hammer ocenil Cosmos siedmimi hviezdičkami z desiatich s dôvetkom, že ide o „black metal bez metalu“. Pribudlo mu aj inej práce – čoraz častejšie komponuje hudbu k filmom, zložil špeciálne reinterpretácie barokovej hudby pre múzeum vo Versailles a jeho skladby často používajú súbory súčasného tanca.
Murcof pravidelne hráva „naživo“, aj keď v prípade laptopových umelcov to môže znieť čudne – ako však tvrdí autor, nikdy nehráva tie isté skladby úplne rovnako ako na platni a zakaždým si necháva trochu miesta na improvizáciu. Aj keď pred pár rokmi tvrdil, že si nevie predstaviť spoluprácu s inými muzikantami, v roku 2006 urobil zaujímavé jam-session s britským perkusionistom Talvinom Singhom a francúzskym trubkárom Ericom Truffazom na džezovom festivale v Montreaux. Namiesto klubov uprednostňuje tiché priestory, kde sa môžu poslucháči viac sústrediť na zvuky i pauzy medzi nimi.
Murcof vystúpi 16. novembra v kostole Cirkvi bratskej v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.