Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Letmé stavby svetlom

.mária Topolčanská .časopis .architektúra

Jednými z najzaujímavejších prejavov architektonického rozmýšľania na Slovensku sú už pár rokov sa objavujúce, krehké a málo hodín trvajúce intervencie svetlom, ktoré v Prešove, Košiciach a Bratislave realizuje mexicko-slovenská dvojica architektov Laura Murguía a Pavol Sabol.

Zatiaľ čo Laura Murguía Sánchez je absolventkou Fakulty architektúry na UNAM v Mexiku, Pavol Sabol je z prvej generácie absolventov Fakulty architektúry STU v Bratislave po roku 1990. Obaja sa stretli na postgraduálnych štúdiách v Barcelone. Laura Murguía je s doktorátom z univerzity UPC v Barcelone v súčasnosti, paradoxne, architektkou a urbanistkou s najprestížnejším vzdelaním na Slovensku. Patrí do komunity tridsiatnikov a štyridsiatnikov, dokonale pripravených pre potreby nášho univerzitného školstva, ktoré o túto generáciu so vzdelaním v zahraničí javí, paradoxne, malý záujem. Jej výskum biodynamiky umelého osvetlenia budov je v európskom chápaní disciplína silno architektonická až urbanistická.
Murguía a Sabol sa usadili v Prešove a v roku 2010 založili štúdio Haz lighting, v ktorom sa venujú svetlu ako technickému a konceptuálnemu prvku prostredia. Realizácie ich projektov zahŕňajú veľké intervencie vo verejnom priestore rovnako ako subtílne návrhy, ktoré redefinujú existujúce interiéry.
V lete 2011 sa ich koncept svetelno-hudobného zásahu Violinist on the Roof presadil v prestížnej konkurencii na medzinárodnom architektonickom festivale eme3, čo znamenalo jeho realizáciu v centre Barcelony. Námestie Placa Nova v gotickej časti mesta na štyri dni ovládla ich svetelná kompozícia, ktorú v čase odmeriavalo živé vystúpenie huslistu na streche objektu výškovej administratívnej budovy.
Architekti Haz lighting veria, že svetlo je hodnotný nástroj, ktorým architekt dokáže vyvolať dojmy, prenášať pocity a pozornosť pozorovateľov na materiál, textúru a povrchy. Dôležitými povrchmi pre ich videnie priestoru nie sú len prvoplánové fasády budov. Najostrejšie vykresľujú tie záhyby verejného priestoru, ktoré za denného svetla za hlavnými fasádami nevnímame ako podstatné a ich estetiku či priestorovú kvalitu denne pri ich vnímaní podceňujeme. Kontúry sídliskových zákutí, v podchodoch pod premosteniami, v industriálnej krajine komínov či jednoducho na otvorených plochách popri cestách, ktoré málokto považuje za verejný priestor.
Spontánnosť, s akou vznikali prvé realizácie štúdia Haz lighting na Slovensku, súvisí s ľahkosťou a zároveň peripetiou, ktorú si ako metódu práce zvolili na svoje ‚guerilla´ zásahy. Po nociach sa rodičia dvoch malých detí, žijúci na prešovskom sídlisku, vydali osídľovať slepú krajinu, vybavení len generátorom elektriny a niekoľkými reflektormi v kufri auta. Precíznosť vyhľadávania správnych urbánnych situácií pre svoje projekty pritom dokazuje, že nejde o prejav náhodných inšpirácií, ale o jasne stanovený program prehlbovania autentického zážitku z mesta. Realizácia osvetlenia navždy nedokončeného pešieho mosta na sídlisku Ťahanovce v severnej časti Košíc sa uskutočnila v rámci projektu City Lights. Dostavba svetlom sa stala dočasným obrazom toho, čo všetko je náš verejný priestor, ktorý nedokážeme vidieť v celej jeho bohatosti a zložitosti, aj keď je len torzom slepých mestských vízií z minulosti. Aj v krátkych momentoch realizácie osvetlenia týchto zvyškov našej periférie sa dá pochopiť, že pojmy mesto a mestský priestor sa samy realizujú aj cez obrazy, ktoré v nich hľadáme za tými oficiálnymi. Miznúce stavby, ktoré po letmej realizácii svetlom ostávajú len v pamäti.

Autorka je teoretička architektúry.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite