Inscenácia sa začína veľkolepo. Štyria sudcovia Najvyššieho súdu sa zabávajú na bujarej párty, nasadzujú si slúchadlá proti hluku, aby nakoniec jeden z nich vytiahol nefunkčný samopal a začal ním okolo seba strieľať, imitujúc vraha z bratislavskej Devínskej Novej Vsi. Odvolávok na realitu je viac. V divadelnej hre vystupuje aj filmárka, ktorá nkrúca sudcov do svojho filmu, alebo novinárka, ktorá je na stope veľkého justičného škandálu.
Proces procesu procesom je vystavaný rovnako ako väčšina inscenácií divadla SkRAT – ide o prelínajúce sa epizódy rôznych „dejových“ línií. Je nositeľkou nielen metaforických významov, ale defilujú v nej aj absurdné motívy a priame odvolávky na román Proces od Franza Kafku.
Najsilnejšia je scéna zastrašovania sudkyne, ktorá nerozhodla tak, ako mala, v dôsledku čoho prišla nielen o byt, ale aj o duševné zdravie. Psychický teror, ktorý voči nej jej bývalí kolegovia vyvíjajú, sa končí zúfalým pokusom dovolať sa na políciu, ale telefonát je presmerovaný na jedného z útočníkov. Justícia a polícia sa predsa rýmujú...
V úlohe sudkyne podáva sugestívny výkon herečka Ingrid Hrubaničová, ktorá v jedinom zašeptaní obsiahne tragiku svojej postavy. Úspornosť prejavu a cielený dôraz na slová umožňujú Hrubaničovej pointovať skrytý význam situácií, ktorými táto jazykovedkyňa a spisovateľka prepláva s obdivuhodnou hereckou ľahkosťou. Výborná je aj hosťujúca herečka Jana Oľhová, ako i celé pánske osadenstvo na čele s Ľubomírom Burgrom, ktoré hrá – ako vždy – uvoľnene a s pasiou.
Inscenácii by pomohla ruka dramaturga či dramaturgičky, ktorí by opakujúce sa motívy zredukovali a niektoré situácie viac vypointovali. Bez dramatického konfliktu tak napríklad ostane kritická poznámka sudcu v smútočnej reči pre kolegu, ktorá môže do divadelnej situácie priniesť zvrat, ale neprinesie ho.
Inscenácia Proces procesu procesom otvára znepokojivé morálne a spoločenské témy a kladie mnohé otázky, ktorých odpovede sú často nejednoznačné. Jej uvedením sa divadlo SkRAT nepasuje za sudcu slovenskej justície, iba nám pripomína aj našu vlastnú zodpovednosť za chod tohto štátu!
Proces procesu procesom je vystavaný rovnako ako väčšina inscenácií divadla SkRAT – ide o prelínajúce sa epizódy rôznych „dejových“ línií. Je nositeľkou nielen metaforických významov, ale defilujú v nej aj absurdné motívy a priame odvolávky na román Proces od Franza Kafku.
Najsilnejšia je scéna zastrašovania sudkyne, ktorá nerozhodla tak, ako mala, v dôsledku čoho prišla nielen o byt, ale aj o duševné zdravie. Psychický teror, ktorý voči nej jej bývalí kolegovia vyvíjajú, sa končí zúfalým pokusom dovolať sa na políciu, ale telefonát je presmerovaný na jedného z útočníkov. Justícia a polícia sa predsa rýmujú...
V úlohe sudkyne podáva sugestívny výkon herečka Ingrid Hrubaničová, ktorá v jedinom zašeptaní obsiahne tragiku svojej postavy. Úspornosť prejavu a cielený dôraz na slová umožňujú Hrubaničovej pointovať skrytý význam situácií, ktorými táto jazykovedkyňa a spisovateľka prepláva s obdivuhodnou hereckou ľahkosťou. Výborná je aj hosťujúca herečka Jana Oľhová, ako i celé pánske osadenstvo na čele s Ľubomírom Burgrom, ktoré hrá – ako vždy – uvoľnene a s pasiou.
Inscenácii by pomohla ruka dramaturga či dramaturgičky, ktorí by opakujúce sa motívy zredukovali a niektoré situácie viac vypointovali. Bez dramatického konfliktu tak napríklad ostane kritická poznámka sudcu v smútočnej reči pre kolegu, ktorá môže do divadelnej situácie priniesť zvrat, ale neprinesie ho.
Inscenácia Proces procesu procesom otvára znepokojivé morálne a spoločenské témy a kladie mnohé otázky, ktorých odpovede sú často nejednoznačné. Jej uvedením sa divadlo SkRAT nepasuje za sudcu slovenskej justície, iba nám pripomína aj našu vlastnú zodpovednosť za chod tohto štátu!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.