Karin sa nadýchne a povie osudovo: „Jeden deň.“ Prichádzajú horory, také živé a reálne, až hrôza, dozviete sa v nich, že žiadne dieťa v skutočnosti nečakáte. „A čo si čakala?! Chacha!“ Zobudíte sa spotená a zaleje vás šťastie: Bol to len sen. Hneď, ako zaspíte ocitnete sa v Londýne, v ktorom ste v živote neboli, stojíte na kopci, ktorý pripomína Mont Martre a pozeráte sa na londýnsky Time Square, odkiaľ odlietajú lietadlá. „Ó, tí Angličania! Akí sú precízni!“ Dojímate sa, ako knieža Miškin, ktorému sa svet zlial do žiarivého okamihu krátko pred tým, ako sa zrúti. Potom sú tu sny – výlety: Cestujete s kapelou a dejú sa zvláštne veci. Vypukne láska medzi starými kamarátmi, Miro opaľuje Danku. Skočí kvôli nej v kabáte do bazéna. Danka sa smeje – funguje to. Zobudíte sa a musíte napísať Danke. Strašne jej túžite gratulovať, ale treba sa krotiť, samozrejme – bol to len sen. Ste v druhom stave. A čo je sen v druhom stave? Úplne všetko. Môžu vám premietať budúce dieťatko ako kozmonauta na stenu ordinácie a vysvetľovať, čo práve vidíte. Aj tak je to len sen. Vyjdete odtiaľ, objímate sa od radosti, aj tak to je len sen. Pozeráte na seba vytreštene. Len sa neprebudiť. Raz to vedci vyskúmajú a vysvetlia. Zistia, že ide len o to, aby tehotnú tak zaujal vlastný sen, že ju ani budík nezobudí. Jasné. Vedci. Kto sníva koho? Sen sníva sen.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.