Ľudia z Institute for Economic Affairs alebo Adam Smith Institute boli blízkymi spolupracovníkmi Margaret Thatcherovej nielen počas jej pôsobenia vo funkcii britskej premiérky, ale dávno predtým, prakticky počas celej jej politickej kariéry. Jeden z nich, John Blundell, dlhoročný šéf IEA, často dával k dobru nasledujúcu historku: pri návšteve výskumného centra Konzervatívnej strany, v tom čase výrazne ľavicovo orientovaného, hodila pred zhromaždených na stôl Hayekovu knihu Ústava slobody so slovami: „Toto je to, čomu veríme.“
Margaret Thatcherová bola tvrdou političkou, ktorá svoje postoje podľa niektorých komentátorov presadzovala niekedy až bezohľadne. Dôležitejšia než jej politický štýl však bola skutočnosť, že bola političkou pevného presvedčenia. Presadzovala trh, zníženie daní, prísnu kontrolu verejných výdavkov, privatizáciu štátneho vlastníctva, obmedzenie privilégií odborov.
Pre hospodársku politiku osemdesiatych rokov 20. storočia sa aj v učebniciach vžilo označenie „thatcherizmus“ a „reaganomika“. Ak ešte za vášho života dostane určitý typ politiky vaše meno, znamená to, že ste danú dobu ovplyvnili naozaj výrazne. A ak sa k vášmu menu pripája –izmus, znamená to, že ste asi naozaj presadzovali nejaké hodnoty.
Stovky komentárov, ktoré sa vyrojili po jej smrti, sa pokúšajú hodnotiť jej politickú kariéru sumarizovaním toho, v čom sa mýlila, v čom mala pravdu, čo urobila dobre a čo nie. To je iste zaujímavé, ale nie to najpodstatnejšie. Podstatné je, že ako konzervatívna politička bola pevne presvedčená o tom, že jej krajina sa môže vymaniť z problémov len návratom k trhovoliberálnym hodnotám. Toto presvedčenie si na seba nenavliekla pri vstupe do politiky ako nejaké marketingové mimikry, ona tieto hodnoty vyznávala a hlásila sa k nim po celý život. A keď dostala príležitosť ich realizovať, chopila sa jej so všetkou rozhodnosťou.
V porovnaní s ňou sú dnešní politici, až na vzácne výnimky, pragmatickí ustráchanci, pre ktorých je hlavným kompasom najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého kormidlujú svoje politické kroky. Sú to tí politici, ktorí tvrdia, že dnes už neexistujú pravicové alebo ľavicové riešenia, ale len dobré alebo zlé riešenia. Barónka Thatcherová by iste nemala problém označiť ich za zbabelcov bez chrbtovej kosti.
Pôsobenie Margaret Thatcherovej vo vrcholovej politike je dôkazom, že je možné nielen hlásiť sa k princípom slobody, ale aj odvážne a dôsledne presadzovať politiku na nich založenú. Dnešným politikom chýba jedno aj druhé. V tomto zmysle bola barónka Thatcherová nielen šľachtou medzi vtedajšími politickými plebejcami, ale aj pre súčasnosť zostáva akýmsi zrkadlom, pri pohľade do ktorého sa dnešným politikom ukáže veľmi nepríjemný obraz.
Toto je pre mňa jej najdôležitejší odkaz, z ktorého by sme sa mali dnes inšpirovať. Pretože práve dnešok trpí zúfalým nedostatkom politikov typu Margaret Thatcherovej, pričom ich potrebuje ako soľ.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Margaret Thatcherová bola tvrdou političkou, ktorá svoje postoje podľa niektorých komentátorov presadzovala niekedy až bezohľadne. Dôležitejšia než jej politický štýl však bola skutočnosť, že bola političkou pevného presvedčenia. Presadzovala trh, zníženie daní, prísnu kontrolu verejných výdavkov, privatizáciu štátneho vlastníctva, obmedzenie privilégií odborov.
Pre hospodársku politiku osemdesiatych rokov 20. storočia sa aj v učebniciach vžilo označenie „thatcherizmus“ a „reaganomika“. Ak ešte za vášho života dostane určitý typ politiky vaše meno, znamená to, že ste danú dobu ovplyvnili naozaj výrazne. A ak sa k vášmu menu pripája –izmus, znamená to, že ste asi naozaj presadzovali nejaké hodnoty.
Stovky komentárov, ktoré sa vyrojili po jej smrti, sa pokúšajú hodnotiť jej politickú kariéru sumarizovaním toho, v čom sa mýlila, v čom mala pravdu, čo urobila dobre a čo nie. To je iste zaujímavé, ale nie to najpodstatnejšie. Podstatné je, že ako konzervatívna politička bola pevne presvedčená o tom, že jej krajina sa môže vymaniť z problémov len návratom k trhovoliberálnym hodnotám. Toto presvedčenie si na seba nenavliekla pri vstupe do politiky ako nejaké marketingové mimikry, ona tieto hodnoty vyznávala a hlásila sa k nim po celý život. A keď dostala príležitosť ich realizovať, chopila sa jej so všetkou rozhodnosťou.
V porovnaní s ňou sú dnešní politici, až na vzácne výnimky, pragmatickí ustráchanci, pre ktorých je hlavným kompasom najnovší prieskum verejnej mienky, podľa ktorého kormidlujú svoje politické kroky. Sú to tí politici, ktorí tvrdia, že dnes už neexistujú pravicové alebo ľavicové riešenia, ale len dobré alebo zlé riešenia. Barónka Thatcherová by iste nemala problém označiť ich za zbabelcov bez chrbtovej kosti.
Pôsobenie Margaret Thatcherovej vo vrcholovej politike je dôkazom, že je možné nielen hlásiť sa k princípom slobody, ale aj odvážne a dôsledne presadzovať politiku na nich založenú. Dnešným politikom chýba jedno aj druhé. V tomto zmysle bola barónka Thatcherová nielen šľachtou medzi vtedajšími politickými plebejcami, ale aj pre súčasnosť zostáva akýmsi zrkadlom, pri pohľade do ktorého sa dnešným politikom ukáže veľmi nepríjemný obraz.
Toto je pre mňa jej najdôležitejší odkaz, z ktorého by sme sa mali dnes inšpirovať. Pretože práve dnešok trpí zúfalým nedostatkom politikov typu Margaret Thatcherovej, pričom ich potrebuje ako soľ.
Autor je prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.