Najjemnejším spôsobom „zbavenia sa nepriateľa“ bolo teda vyhnanstvo. Mohli by sme povedať: v zlých rodinách sa zabíja a mrzačí, v lepších sa posiela do vyhnanstva. Môžeš žiť, ale nie tu.
Dejiny sú plné zabíjania, mrzačenia, a aj vyhnanstva. „Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo,“ hovorili si medzi sebou Jozefovi bratia. Cisár Traján posiela pápeža Klimenta do vyhnanstva na Krym. Cár Mikuláš I. posiela Dostojevského na Sibír. Poznáme avignonské vyhnanstvo pápežov, vyhnanstvo celých národov v Sovietskom zväze za Stalina, vyhnanie Nemcov z Československa po roku 1945. Poznáme „vyhnanie“ českých a slovenských intelektuálov v čase normalizácie. A poznáme „dobrovoľné“ vyhnanstvo arcibiskupa Róberta Bezáka na Slovensku, a nevieme, či naňho nečaká nakoniec i tá cudzina.
V Izaiášovi čítame: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôt nedohasí.“ Svätý Pavol v liste Solúnčanom píše: „Ducha neuhášajte.“ Ale najviac sa dočítame v podobenstvách o zrnách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli,“ alebo: „Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“ V podobenstve o kúkoli medzi pšenicou na otázku sluhov, či majú vyzbierať kúkoľ, hospodár odpovedá: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.“
Vyhnanstvo je vytŕhaním pšenice spolu s kúkoľom. Je zhasnutím knôtu, je uhášaním Ducha. A bráni tomu, aby zrno prinieslo úrodu.
Napísané pri príležitosti výstavy Evy a Alexandra Trizuljakovcov Františkánsky kostol, kaplnka.
Dejiny sú plné zabíjania, mrzačenia, a aj vyhnanstva. „Predajme ho radšej Izmaelitom a nevzťahujme naň svoje ruky! Veď je to náš brat a naše vlastné telo,“ hovorili si medzi sebou Jozefovi bratia. Cisár Traján posiela pápeža Klimenta do vyhnanstva na Krym. Cár Mikuláš I. posiela Dostojevského na Sibír. Poznáme avignonské vyhnanstvo pápežov, vyhnanstvo celých národov v Sovietskom zväze za Stalina, vyhnanie Nemcov z Československa po roku 1945. Poznáme „vyhnanie“ českých a slovenských intelektuálov v čase normalizácie. A poznáme „dobrovoľné“ vyhnanstvo arcibiskupa Róberta Bezáka na Slovensku, a nevieme, či naňho nečaká nakoniec i tá cudzina.
V Izaiášovi čítame: „Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôt nedohasí.“ Svätý Pavol v liste Solúnčanom píše: „Ducha neuhášajte.“ Ale najviac sa dočítame v podobenstvách o zrnách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli,“ alebo: „Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“ V podobenstve o kúkoli medzi pšenicou na otázku sluhov, či majú vyzbierať kúkoľ, hospodár odpovedá: „Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.“
Vyhnanstvo je vytŕhaním pšenice spolu s kúkoľom. Je zhasnutím knôtu, je uhášaním Ducha. A bráni tomu, aby zrno prinieslo úrodu.
Napísané pri príležitosti výstavy Evy a Alexandra Trizuljakovcov Františkánsky kostol, kaplnka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.