Ak má MAD fungovať, vyžaduje si to, aby obe strany možného konfliktu boli duševne zdravé. Od úsvitu jadrového veku udržiavala doktrína vzájomne zaručeného zničenia mier. Kalkulácia, že nijaké racionálne politické vedenie by v konečnom dôsledku neriskovalo milióny mŕtvych vo svojej krajine, už preniesla svet cez viacero nebezpečných momentov – od kubánskej raketovej krízy až po pád Berlínskeho múru.
Najhrozivejším aspektom súčasnej krízy s jadrovo vyzbrojenou Severnou Kóreou je fakt, že tamojší režim možno patrí k tým zriedkavým odchýlkam, na ktoré sa normálna logika jadrového zastrašovania nevzťahuje.
.podľa Maovho príkladu
Z času na čas sa počas studenej vojny objavil náznak, že niektorý politický líder je ochotný uvažovať o tom, čo bolo údajne nemysliteľné. Koncom päťdesiatych rokov šokoval Mao aj tých najtvrdších stalinistov v Sovietskom zväze, keď počas návštevy Moskvy naznačil, že jadrová vojna predsa len nemusí byť taká zlá. Hostiteľom vtedy povedal: „Ak by došlo k najhoršiemu a polovica ľudstva by zahynula, zostala by ešte tá druhá polovica. Imperializmus by bol zničený a celý svet by bol socialistický.“
V mnohých ohľadoch ukazuje Severná Kórea niektoré najhoršie črty maoistickej Číny: izoláciu od vonkajšieho sveta, pracovné tábory, kult osobnosti a ochotu tolerovať doma hlad v masovom meradle. Najmä z tej poslednej črty človeka mrazí, lebo jadrové zastrašovanie ráta s podmienkou, že líder nechce pripustiť smrť miliónov svojich ľudí.
Na Západe stále pretrváva nešťastná tendencia nebrať Severnú Kóreu celkom vážne. Internet je plný kvázivtipných fotoshopových obrázkov bucľatého mladého lídra Severnej Kórey, Kima Čong-una. V skutočnosti pchjongjanský režim už ani nemôže byť menej smiešny. Je to totalitná nočná mora, ktorá zničila životy miliónom ľudí – a teraz sa otvorene vyhráža zvyšku sveta jadrovými zbraňami.
.vodca surfuje po internete
Odhadnúť, čo si Severokórejčania naozaj myslia, je ťažká, ale zásadná úloha. Občas sa objavili náznaky, že vedenie tejto krajiny chápe vonkajší svet lepšie, ako svet predpokladá. Raz som vysokopostavenému čínskemu diplomatovi, ktorý sa často stretával s Kim Čong-ilom, otcom súčasného lídra, položil otázku, koľko toho vie severokórejský diktátor o Západe. „Samozrejme, že veľa,“ prišla odpoveď. „Celú noc trávi na internete.“ Preto panovala nádej, že jeho syn otvorí okno svetu ešte širšie. Hádam ho v tej švajčiarskej škole niečo naučili?
Momentálne však mladší Kim dotiahol severokórejské jadrové pózy k novým a čoraz nebezpečnejším extrémom. Jeho vláda oznámila, že je vo vojne s Južnou Kóreou, a hovorí o jadrovom útoku na USA.
Američania a Južná Kórea reagujú ako podľa klasického scenára MAD. Vyslanie jadrových bombardérov na skúšobný let ponad Južnú Kóreu, to je americká reakcia podľa teoretikov jadrového zastrašovania: „Nedajte najavo slabosť. Nedajte sa zastrašiť. Druhá strana radšej cúvne, ako by riskovala jadrové zničenie.“ Soul dokonca povedal, že jeho armáda bude okamžite reagovať na akúkoľvek vojenskú provokáciu, bez ohľadu na širšie politické dôsledky.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že takáto politika predpokladá racionálneho protivníka. A poprední americkí experti na Severnú Kóreu, tak ako bývalý veľvyslanec Chris Hill, ďalej argumentujú, že Severná Kórea nemá v skutočnosti v úmysle vyprovokovať konflikt s USA. Skutočné nebezpečenstvo, hovoria, spočíva v tom, že neskúsené vedenie v Pchjongjangu vyprovokuje takýto konflikt nechtiac. Aj v tom prípade prevláda predpoklad, že akákoľvek paľba by bola krátka – a zastavila by sa skôr, ako by došlo na použitie jadrových zbraní.
.treba zmeniť doktrínu?
Je to pravdepodobne tak. Znepokojivé však je, že si tým nemôžeme byť istí. Ak existuje niekde režim, ktorý môže konať navzdory normálnej logike jadrového zastrašovania, tak je to Severná Kórea. To naznačuje, že súčasná politika USA a Južnej Kórey – založená na pokoji a neochvejnom odmietaní ustúpiť „jadrovému vydieraniu“ – by sa možno mala trochu stlmiť. Najdôležitejšie je sústrediť sa na upokojenie momentálnej situácie. A to si možno vyžaduje skôr menej ako viac spoločných vojenských cvičení USA a Južnej Kórey.
Z dlhodobého hľadiska je pre mier na Kórejskom polostrove najlepšou nádejou vnútorná zmena na Severe. Pretože pravda je taká, že Severná Kórea sa pod povrchom mení. Obchoduje so svetom omnoho viac ako pred desiatimi rokmi. Od roku 2005 majú obidve Kórey spoločnú priemyselnú zónu na území Severu. Je tam zamestnaných vyše 50-tisíc Severokórejčanov, ktorí pracujú pre firmy z Juhu. Rozmach zaznamenal aj cezhraničný obchod s Čínou a priestor na osobné bohatstvo a slobodu sa mierne rozšíril, keď do krajiny prenikajú produkty a správy zo sveta.
Vzhľadom na tieto ekonomické posuny môže byť dôraz, ktorý kladie Čína na potrebu obchodu a dialógu so Severnou Kóreou, aj niečím viac než chabou výhovorkou, ako sa o ňom často nelichotivo hovorí na Západe. Ak by sa dalo severokórejské vedenie prehovoriť, aby vyšlo zo svojho jadrového bunkra, a aby sa obchodne stýkalo s okolitým svetom, vyhliadky na mierovú zmenu by sa mimoriadne posilnili.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times
Článok uverejňujeme v spolupráci s Financial Times
Najhrozivejším aspektom súčasnej krízy s jadrovo vyzbrojenou Severnou Kóreou je fakt, že tamojší režim možno patrí k tým zriedkavým odchýlkam, na ktoré sa normálna logika jadrového zastrašovania nevzťahuje.
.podľa Maovho príkladu
Z času na čas sa počas studenej vojny objavil náznak, že niektorý politický líder je ochotný uvažovať o tom, čo bolo údajne nemysliteľné. Koncom päťdesiatych rokov šokoval Mao aj tých najtvrdších stalinistov v Sovietskom zväze, keď počas návštevy Moskvy naznačil, že jadrová vojna predsa len nemusí byť taká zlá. Hostiteľom vtedy povedal: „Ak by došlo k najhoršiemu a polovica ľudstva by zahynula, zostala by ešte tá druhá polovica. Imperializmus by bol zničený a celý svet by bol socialistický.“
V mnohých ohľadoch ukazuje Severná Kórea niektoré najhoršie črty maoistickej Číny: izoláciu od vonkajšieho sveta, pracovné tábory, kult osobnosti a ochotu tolerovať doma hlad v masovom meradle. Najmä z tej poslednej črty človeka mrazí, lebo jadrové zastrašovanie ráta s podmienkou, že líder nechce pripustiť smrť miliónov svojich ľudí.
Na Západe stále pretrváva nešťastná tendencia nebrať Severnú Kóreu celkom vážne. Internet je plný kvázivtipných fotoshopových obrázkov bucľatého mladého lídra Severnej Kórey, Kima Čong-una. V skutočnosti pchjongjanský režim už ani nemôže byť menej smiešny. Je to totalitná nočná mora, ktorá zničila životy miliónom ľudí – a teraz sa otvorene vyhráža zvyšku sveta jadrovými zbraňami.
.vodca surfuje po internete
Odhadnúť, čo si Severokórejčania naozaj myslia, je ťažká, ale zásadná úloha. Občas sa objavili náznaky, že vedenie tejto krajiny chápe vonkajší svet lepšie, ako svet predpokladá. Raz som vysokopostavenému čínskemu diplomatovi, ktorý sa často stretával s Kim Čong-ilom, otcom súčasného lídra, položil otázku, koľko toho vie severokórejský diktátor o Západe. „Samozrejme, že veľa,“ prišla odpoveď. „Celú noc trávi na internete.“ Preto panovala nádej, že jeho syn otvorí okno svetu ešte širšie. Hádam ho v tej švajčiarskej škole niečo naučili?
Momentálne však mladší Kim dotiahol severokórejské jadrové pózy k novým a čoraz nebezpečnejším extrémom. Jeho vláda oznámila, že je vo vojne s Južnou Kóreou, a hovorí o jadrovom útoku na USA.
Američania a Južná Kórea reagujú ako podľa klasického scenára MAD. Vyslanie jadrových bombardérov na skúšobný let ponad Južnú Kóreu, to je americká reakcia podľa teoretikov jadrového zastrašovania: „Nedajte najavo slabosť. Nedajte sa zastrašiť. Druhá strana radšej cúvne, ako by riskovala jadrové zničenie.“ Soul dokonca povedal, že jeho armáda bude okamžite reagovať na akúkoľvek vojenskú provokáciu, bez ohľadu na širšie politické dôsledky.
Nebezpečenstvo spočíva v tom, že takáto politika predpokladá racionálneho protivníka. A poprední americkí experti na Severnú Kóreu, tak ako bývalý veľvyslanec Chris Hill, ďalej argumentujú, že Severná Kórea nemá v skutočnosti v úmysle vyprovokovať konflikt s USA. Skutočné nebezpečenstvo, hovoria, spočíva v tom, že neskúsené vedenie v Pchjongjangu vyprovokuje takýto konflikt nechtiac. Aj v tom prípade prevláda predpoklad, že akákoľvek paľba by bola krátka – a zastavila by sa skôr, ako by došlo na použitie jadrových zbraní.
.treba zmeniť doktrínu?
Je to pravdepodobne tak. Znepokojivé však je, že si tým nemôžeme byť istí. Ak existuje niekde režim, ktorý môže konať navzdory normálnej logike jadrového zastrašovania, tak je to Severná Kórea. To naznačuje, že súčasná politika USA a Južnej Kórey – založená na pokoji a neochvejnom odmietaní ustúpiť „jadrovému vydieraniu“ – by sa možno mala trochu stlmiť. Najdôležitejšie je sústrediť sa na upokojenie momentálnej situácie. A to si možno vyžaduje skôr menej ako viac spoločných vojenských cvičení USA a Južnej Kórey.
Z dlhodobého hľadiska je pre mier na Kórejskom polostrove najlepšou nádejou vnútorná zmena na Severe. Pretože pravda je taká, že Severná Kórea sa pod povrchom mení. Obchoduje so svetom omnoho viac ako pred desiatimi rokmi. Od roku 2005 majú obidve Kórey spoločnú priemyselnú zónu na území Severu. Je tam zamestnaných vyše 50-tisíc Severokórejčanov, ktorí pracujú pre firmy z Juhu. Rozmach zaznamenal aj cezhraničný obchod s Čínou a priestor na osobné bohatstvo a slobodu sa mierne rozšíril, keď do krajiny prenikajú produkty a správy zo sveta.
Vzhľadom na tieto ekonomické posuny môže byť dôraz, ktorý kladie Čína na potrebu obchodu a dialógu so Severnou Kóreou, aj niečím viac než chabou výhovorkou, ako sa o ňom často nelichotivo hovorí na Západe. Ak by sa dalo severokórejské vedenie prehovoriť, aby vyšlo zo svojho jadrového bunkra, a aby sa obchodne stýkalo s okolitým svetom, vyhliadky na mierovú zmenu by sa mimoriadne posilnili.
Autor je hlavný zahraničný komentátor Financial Times
Článok uverejňujeme v spolupráci s Financial Times
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.