.verejná mienka vám bola spočiatku naklonená priaznivo, potom sa to otočilo. Prečo?
Źiaľ, verejná mienka sa vytvarovala na základe nepravdivých alebo nepresných informácií, ktoré šíria naši oponenti. Od prvého momentu, keď sme začali vzorkovanie a prieskumné vrty, naše kroky viedli za starostami v Podpoľaní.
.aké boli ich prvé reakcie?
Pozitívne, boli radi, že sa niečo deje. My sme sami vtedy nevedeli povedať, ako sa to vyvinie. Dokonca sme v roku 2007 zorganizovali v Detve konferenciu, kde bola prevažná väčšina starostov Podpoľania.
.mali starostovia proti ťažbe zlata potom zásadné námietky?
Nie, bolo to komunikované spôsobom, že sami ešte nepoznáme detaily, tie prídu až s procesom skúmania dopadov na životné prostredie EIA. Myslím si, že starostovia sa zľakli až veľkého odporu občanov, ktorý prekvapil aj mňa.
.vážne obavy z ťažby zlata v ich blízkosti majú aj Podpolianske strojárne (PPS).
Jedna priemyselná hala leží asi 70 metrov od potenciálneho lomu. Uzavreli sme zmluvu o budúcej zmluve s majiteľom o tom, že v prípade ťažby im na vlastné náklady postavíme novú halu v regióne a my budeme používať ich halu. PPS sa boja zvýšeného rizika vibrácií pri odstreloch a znemožnenia výroby v závode, keďže používajú CNC sústruhy, kde je potrebná presnosť. Ale na to, aby sme riziko vyvrátili, potrebujeme urobiť seizmické testy. Panika sa mi zdá predčasná. Pretože ak by sa potvrdilo, že trhacie práce narušia výrobu v PPS, tak sa zastaví investícia a projekt je nerealizovateľný. Niekoľkokrát sme vyhlásili, že kvôli našej činnosti sa nestratí ani jedno z 1 800 pracovných miest v areáli PPS.
.ako sa vyvíjala vaša komunikácia s občianskymi aktivistami?
Nijako. Ich odpor vznikol, až keď sme podali žiadosť o dobývací priestor, čo bol z našej strany iba ďalší prirodzený legislatívny krok. Požiadali sme ich aj o osobné stretnutie, ale vždy ho odmietli s tým, že ich naše argumenty nezaujímajú.
.silný občiansky odpor vás zaskočil?
Žiaľ, v poslednom čase je to skôr o emóciách ako o racionálnych argumentoch. Predpokladali sme, že starostovia budú informácie dávať ďalej – čo sa nestalo a vznikla panika. Otvorili sme informačné centrum, lenže jeho návštevnosť je slabá, ľudia počúvajú skôr reči typu „z kyanidu tu všetci pomriete na rakovinu“. Predstavitelia združenia Podpoľanie nad zlato dokonca na pojednávaní k dobývaciemu priestoru povedali, že s nami nebudú komunikovať. Na to je pekné anglické príslovie, že strach sa lepšie predáva ako poznanie.
.začiatkom decembra bol pred banským úradom asi tisícčlenný protestný pochod, zrejme sa starostovia zľakli, sú to aj ich voliči.
Asi áno. Som však presvedčený, že ľudia sú zavádzaní nepravdivými informáciami.
.akými?
Napríklad, že sa tu vinou kyanidu zvýši výskyt rakovinotvorných ochorení. Holý nezmysel. Kyanid nie je biokumulatívny, nie je karcinogénny. Áno, v prípade ťažby s najväčšou pravdepodobnosťou použijeme kyanidovú metódu, je to najlepšie dostupná metóda. Kyanid však nespôsobuje trvalé následky.
.niektoré krajiny EÚ však kyanid v banskom priemysle zakázali.
Ide iba o Maďarsko a Česko. Česká republika zakázala v 90. rokoch kyanid v banskom priemysle, pričom, paradoxne, ja tam fabrika na jeho výrobu. Maďarsko nemá žiadne zlaté ložiská. To sú dve krajiny EÚ, kde je kyanid pri spracovaní zlata zakázaný. No napríklad v Škandinávii či v Španielsku sa používa. Najbližší etalón toho, čo sme my objavili na Bielom vrchu, je Turecko, ktoré ani nie je v EÚ. Zobrali sme tam oficiálne na poznávacie cesty viacero ľudí, aj novinárov. Všetci priamo na mieste videli, že realita vôbec nie je katastrofická. Pozývali sme všetkých starostov z Podpoľania, no išli iba dvaja, primátor Detvy a starosta Korytárok.
Źiaľ, verejná mienka sa vytvarovala na základe nepravdivých alebo nepresných informácií, ktoré šíria naši oponenti. Od prvého momentu, keď sme začali vzorkovanie a prieskumné vrty, naše kroky viedli za starostami v Podpoľaní.
.aké boli ich prvé reakcie?
Pozitívne, boli radi, že sa niečo deje. My sme sami vtedy nevedeli povedať, ako sa to vyvinie. Dokonca sme v roku 2007 zorganizovali v Detve konferenciu, kde bola prevažná väčšina starostov Podpoľania.
.mali starostovia proti ťažbe zlata potom zásadné námietky?
Nie, bolo to komunikované spôsobom, že sami ešte nepoznáme detaily, tie prídu až s procesom skúmania dopadov na životné prostredie EIA. Myslím si, že starostovia sa zľakli až veľkého odporu občanov, ktorý prekvapil aj mňa.
.vážne obavy z ťažby zlata v ich blízkosti majú aj Podpolianske strojárne (PPS).
Jedna priemyselná hala leží asi 70 metrov od potenciálneho lomu. Uzavreli sme zmluvu o budúcej zmluve s majiteľom o tom, že v prípade ťažby im na vlastné náklady postavíme novú halu v regióne a my budeme používať ich halu. PPS sa boja zvýšeného rizika vibrácií pri odstreloch a znemožnenia výroby v závode, keďže používajú CNC sústruhy, kde je potrebná presnosť. Ale na to, aby sme riziko vyvrátili, potrebujeme urobiť seizmické testy. Panika sa mi zdá predčasná. Pretože ak by sa potvrdilo, že trhacie práce narušia výrobu v PPS, tak sa zastaví investícia a projekt je nerealizovateľný. Niekoľkokrát sme vyhlásili, že kvôli našej činnosti sa nestratí ani jedno z 1 800 pracovných miest v areáli PPS.
.ako sa vyvíjala vaša komunikácia s občianskymi aktivistami?
Nijako. Ich odpor vznikol, až keď sme podali žiadosť o dobývací priestor, čo bol z našej strany iba ďalší prirodzený legislatívny krok. Požiadali sme ich aj o osobné stretnutie, ale vždy ho odmietli s tým, že ich naše argumenty nezaujímajú.
.silný občiansky odpor vás zaskočil?
Žiaľ, v poslednom čase je to skôr o emóciách ako o racionálnych argumentoch. Predpokladali sme, že starostovia budú informácie dávať ďalej – čo sa nestalo a vznikla panika. Otvorili sme informačné centrum, lenže jeho návštevnosť je slabá, ľudia počúvajú skôr reči typu „z kyanidu tu všetci pomriete na rakovinu“. Predstavitelia združenia Podpoľanie nad zlato dokonca na pojednávaní k dobývaciemu priestoru povedali, že s nami nebudú komunikovať. Na to je pekné anglické príslovie, že strach sa lepšie predáva ako poznanie.
.začiatkom decembra bol pred banským úradom asi tisícčlenný protestný pochod, zrejme sa starostovia zľakli, sú to aj ich voliči.
Asi áno. Som však presvedčený, že ľudia sú zavádzaní nepravdivými informáciami.
.akými?
Napríklad, že sa tu vinou kyanidu zvýši výskyt rakovinotvorných ochorení. Holý nezmysel. Kyanid nie je biokumulatívny, nie je karcinogénny. Áno, v prípade ťažby s najväčšou pravdepodobnosťou použijeme kyanidovú metódu, je to najlepšie dostupná metóda. Kyanid však nespôsobuje trvalé následky.
.niektoré krajiny EÚ však kyanid v banskom priemysle zakázali.
Ide iba o Maďarsko a Česko. Česká republika zakázala v 90. rokoch kyanid v banskom priemysle, pričom, paradoxne, ja tam fabrika na jeho výrobu. Maďarsko nemá žiadne zlaté ložiská. To sú dve krajiny EÚ, kde je kyanid pri spracovaní zlata zakázaný. No napríklad v Škandinávii či v Španielsku sa používa. Najbližší etalón toho, čo sme my objavili na Bielom vrchu, je Turecko, ktoré ani nie je v EÚ. Zobrali sme tam oficiálne na poznávacie cesty viacero ľudí, aj novinárov. Všetci priamo na mieste videli, že realita vôbec nie je katastrofická. Pozývali sme všetkých starostov z Podpoľania, no išli iba dvaja, primátor Detvy a starosta Korytárok.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.