Na tento rozhovor som si spomenul dnes doobeda, keď som objavil správu Európskej centrálnej banky, ktorej na základe detailného prieskumu vyšlo, že zo všetkých eurokrajín má Nemecko úplne najchudobnejšie domácnosti zo všetkých vrátane tých slovenských. V slovenských novinách sa okamžite objavili analýzy, ktoré zohľadnili početnosť rodín a sociálnu štruktúru spoločnosti a podobne, a Slovensko bolo zase na svojom poslednom mieste (Estónsko sa ešte neskúmalo) a Nemci v rebríčkoch trochu poskočili. Ale rozhodne nie niekam úplne dopredu, stále zostali ďaleko za Francúzmi, Luxemburčanmi alebo Cyperčanmi.
Dôvod je jednoduchý. Kým v Rakúsku je luxus vlastniť víkendový dom, v Nemecku je luxus vlastniť byt či dom, v ktorom žijete. Za mnohé, samozrejme, môže druhá svetová vojna, ktorá väčšinu Nemecka, najmä veľké mestá, veľmi zničila, a tiež v neposlednom rade „presťahovala“ desať až dvadsať miliónov Nemcov. Z Poľska, z Česka, zo Slovenska, z Maďarska aj z bývalého východného Pruska, kde je dnes Kaliningradská oblasť. Nemecko sa o tretinu zmenšilo a na celej tejto tretine prišli Nemci o polia, domy, čiže v prepočte na peniaze o obrovské majetky.
My Česi a Slováci sme si, naopak, polepšili. Domy po troch miliónoch sudetských Nemcov, vy Slováci po Nemcoch karpatských a desiatkach tisíc „vymenených Maďaroch“. A potom tu bolo štyridsať rokov komunizmu, keď sa do ničoho iného ako do domov peniaze ukladať nedali.
A tak máme síce jedno vrecko prázdne a druhé vysypané, ale takmer každý vlastníme nejaký dom, chalupu, prinajhoršom aspoň byt na hypotéku. Máme v nich 90 percent toho nášho majetočku. Nemecký spôsob života, keď je normálne bývať v podnájme a užívať si za ušetrené peniaze život, k tomu sme ešte nedospeli. Sme možno relatívne bohatí, ale zároveň sme otrokmi tých našich domov, chát a chalúp. Neviem ako vám, ale mne ten nemecký spôsob pripadá trochu rozumnejší.
Dôvod je jednoduchý. Kým v Rakúsku je luxus vlastniť víkendový dom, v Nemecku je luxus vlastniť byt či dom, v ktorom žijete. Za mnohé, samozrejme, môže druhá svetová vojna, ktorá väčšinu Nemecka, najmä veľké mestá, veľmi zničila, a tiež v neposlednom rade „presťahovala“ desať až dvadsať miliónov Nemcov. Z Poľska, z Česka, zo Slovenska, z Maďarska aj z bývalého východného Pruska, kde je dnes Kaliningradská oblasť. Nemecko sa o tretinu zmenšilo a na celej tejto tretine prišli Nemci o polia, domy, čiže v prepočte na peniaze o obrovské majetky.
My Česi a Slováci sme si, naopak, polepšili. Domy po troch miliónoch sudetských Nemcov, vy Slováci po Nemcoch karpatských a desiatkach tisíc „vymenených Maďaroch“. A potom tu bolo štyridsať rokov komunizmu, keď sa do ničoho iného ako do domov peniaze ukladať nedali.
A tak máme síce jedno vrecko prázdne a druhé vysypané, ale takmer každý vlastníme nejaký dom, chalupu, prinajhoršom aspoň byt na hypotéku. Máme v nich 90 percent toho nášho majetočku. Nemecký spôsob života, keď je normálne bývať v podnájme a užívať si za ušetrené peniaze život, k tomu sme ešte nedospeli. Sme možno relatívne bohatí, ale zároveň sme otrokmi tých našich domov, chát a chalúp. Neviem ako vám, ale mne ten nemecký spôsob pripadá trochu rozumnejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.