.o vedcoch a výskumníkoch sa povráva, že hoci vyvíjajú skvelé novinky, sú často nepraktickí. Zakladatelia Softecu sú z iného cesta. Pre biznis sa rozhodli práve preto, aby mohli pokračovať vo svojej práci aj po roku 1989. Vlani získali ocenenie IT firma roka 2012.
Firma nikdy nerástla rýchlo a nezdá sa, že by to jej majiteľov zvlášť deprimovalo. „Náš rast je skôr monotónny, za celé obdobie sme nemali žiadne výkyvy a nikdy sme neboli v červených číslach,“ vraví Anton Scheber, jeden z dvojice pôvodných zakladateľov firmy. Stabilným disciplinovaným výkonom, ako by povedal športový komentátor, sa napokon prepracovali k pevnej štruktúre úspešnej firmy. „Nikdy sme si nemuseli požičať. Mali sme axiómu, že musíme vedieť rásť len za naše peniaze.“ Tieto pravidlá sú pre IT firmy, často náchylné na agresívne ambície a nebezpečný rast, nezvyklé. No hovoria čosi o stavbe úspechu a o tom, kam sa môže „monotónnym“ tempom prebudovať firma za 23 rokov.
Prvú väčšiu zákazku získali v roku 1990 na tvorbu ekonomického systému pre firmu zahraničného obchodu. Dostali zaň 300-tisíc korún (10-tisíc eur). „Uživilo nás to všetkých šesť ľudí počas pol roka.“ Minulý rok mal Softec obrat vyše 15 miliónov eur a zamestnával takmer tri stovky najmä vysokokvalifikovaných informatikov.
.firma ako záchrana
Softec začínal krátko po revolúcii, no jeho ambíciou nebola cesta za veľkými peniazmi. V období zrodu zbohatlíkov na dovoze počítačového „železa“ s vysokou maržou (pozri Jozef Majský), sa pustili do náročnejších a menej istých úloh. „Pracovali sme dvadsať rokov vo výskume,“ vraví Scheber. „Keď došlo k jeho kolapsu, hľadali sme spôsob, ako si zabezpečiť kontinuitu nášho kolektívu v práci na ťažkých softvérových riešeniach, a tak sa udržať v kreatívnom prostredí.“
Súčasný operatívny šéf firmy Aleš Mičovský, ktorý bol nominovaný na IT osobnosť roka 2012, sa pripojil o pár rokov neskôr. Mladý výskumník z Ústavu technickej kybernetiky si tiež hľadal miesto v novom svete. Rok pred pádom režimu sa dostal na štúdium do Turína, kde mal neobmedzený prístup k literatúre. „Doniesol som si vtedy za kufor zaujímavých článkov zo softvérovej oblasti a myslel som si, že z toho budem doma v izolácii žiť desať rokov.“ Keď režim padol, Mičovský zakotvil v Softecu.
Do firmy prišiel v roku 1992 a stal sa šéfom vývoja informačného systému pre zdravotnú poisťovňu. V týchto prvopočiatkoch zdravotného poistenia Softec získal zriedkavú odbornosť, aká sa dostáva len pionierom. Vyvíjali aj pre rakúsku Wiener Städtische a následne aj pre jej dcéry, keď rakúska poisťovňa postupne obsadzovala „čerstvý“ východoeurópsky trh. Rakúšania chceli dokonca kúpiť väčšinový podiel Softecu za peknú sumu, no odišli s dlhým nosom. „Nechceli sme sa pripraviť o svoju slobodu,“ vraví Mičovský.
.sitzfleisch, bitte
Firma si tak postupne budovala cenné know-how na tvorbu komplexných informačných systémov pre finančné inštitúcie. „Ako výskumníci sme na to mali dobré predpoklady, lebo práca na náročných riešeniach šľachtí autora, vedie ho k systematickosti. Na vytvorenie takéhoto systému musíte udržať partiu ľudí relatívne dlho. Nesmú byť netrpezliví, musia vydržať, kým sa nedostaví výsledok. Nemci tomu hovoria sitzfleisch,“ vysvetľuje Scheber. Výskumná duša však prahla aj po iných úlohách, ako bol napríklad vývoj systému na riadenie práce v podzemí v Hornonitrianskych baniach.
Hoci firma sa nedostala do straty ani v krízových rokoch 2008/9, Mičovský priznáva, že kríza zanechala stopy aj na nich. „Predtým sme získavali rozsiahle zákazky, kde jedna objednávka dokázala uživiť celú divíziu niekoľko rokov. Mali sme tak stabilnejší život.“ Dnes sa musia orientovať na veľa menších projektov. „Ale naučilo nás to lepšie komunikovať s biznisom, byť flexibilnejší a inovatívnejší.“ Konkurencia v IT sektore podľa Mičovského prináša neľútostný boj: „Mnohé firmy dnes pracujú za náklady alebo aj pod cenu. Veľké firmy majú vankúš, aby mohli robiť dumping a tak ovládnuť segment vyradením menších hráčov.“
Štátne zákazky tvoria síce len štvrtinu tržieb Softecu, firma tak nie je na verejný sektor odkázaná, no práve sem smeruje odpoveď Antona Schebera na otázku o najväčších úskaliach ich biznisu. „Keď sa vymení vláda, prejdú aj dva roky, kým nové vedenie inštitúcie zistí, že nie sme agentom predchádzajúcej vlády, a nás to blokuje. S tým sa v súkromnom sektore nestretávame.“
.ľudia nad zlato
V relaxačnej miestnosti v útrobách Softecu stojí vedľa pohovky skriňa plná stolových hier, pri ktorej môže zamestnanec pookriať. K dispozícii je šach, scrabble, karty, časopisy či dokonca niekoľko kníh od českého teológa Tomáša Halíka. V miestnosti si bez mobilu rád oddýchne aj sám šéf: „Nedokážem kreatívne rozmýšľať desať hodín denne, potrebujem vyfúknuť.“
Relaxačné centrum je novinka, ktorá vzišla z „inkubátora nápadov“, ktoré vo firme zriadili, aby svojim ľuďom ukázali záujem o ich kreativitu. „Chceli sme im dať na známosť, že tu nie je len ,múdre´ vedenie, ktoré jediné vie hľadať nový smer, ale každý nápad je cenný, treba sa mu venovať a dať autorovi spätnú väzbu.“ Firma za rok zaznamenala takmer 400 nápadov, z ktorých desatina sa už zrealizovala. Šlo o rôzne nové inovácie v biznise, ale týkali sa aj vylepšenia vnútorného chodu firmy. Z inkubátora vzišla aj mobilná verzia aplikácie „Odkaz pre starostu“, ktorý nedávno spustili s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť. Aplikácia pre smartfóny umožňuje samosprávu upozorniť na problémy, ktoré si občan všimne vo svojom okolí (napríklad výtlky či rozbité osvetlenie). Napokon, Softec bol porotou pasovaný za IT firmu roka nielen pre ekonomické výsledky, ale aj pre spôsob, akým pracuje s ľuďmi.
Autor je stály spolupracovník .týždňa.
Firma nikdy nerástla rýchlo a nezdá sa, že by to jej majiteľov zvlášť deprimovalo. „Náš rast je skôr monotónny, za celé obdobie sme nemali žiadne výkyvy a nikdy sme neboli v červených číslach,“ vraví Anton Scheber, jeden z dvojice pôvodných zakladateľov firmy. Stabilným disciplinovaným výkonom, ako by povedal športový komentátor, sa napokon prepracovali k pevnej štruktúre úspešnej firmy. „Nikdy sme si nemuseli požičať. Mali sme axiómu, že musíme vedieť rásť len za naše peniaze.“ Tieto pravidlá sú pre IT firmy, často náchylné na agresívne ambície a nebezpečný rast, nezvyklé. No hovoria čosi o stavbe úspechu a o tom, kam sa môže „monotónnym“ tempom prebudovať firma za 23 rokov.
Prvú väčšiu zákazku získali v roku 1990 na tvorbu ekonomického systému pre firmu zahraničného obchodu. Dostali zaň 300-tisíc korún (10-tisíc eur). „Uživilo nás to všetkých šesť ľudí počas pol roka.“ Minulý rok mal Softec obrat vyše 15 miliónov eur a zamestnával takmer tri stovky najmä vysokokvalifikovaných informatikov.
.firma ako záchrana
Softec začínal krátko po revolúcii, no jeho ambíciou nebola cesta za veľkými peniazmi. V období zrodu zbohatlíkov na dovoze počítačového „železa“ s vysokou maržou (pozri Jozef Majský), sa pustili do náročnejších a menej istých úloh. „Pracovali sme dvadsať rokov vo výskume,“ vraví Scheber. „Keď došlo k jeho kolapsu, hľadali sme spôsob, ako si zabezpečiť kontinuitu nášho kolektívu v práci na ťažkých softvérových riešeniach, a tak sa udržať v kreatívnom prostredí.“
Súčasný operatívny šéf firmy Aleš Mičovský, ktorý bol nominovaný na IT osobnosť roka 2012, sa pripojil o pár rokov neskôr. Mladý výskumník z Ústavu technickej kybernetiky si tiež hľadal miesto v novom svete. Rok pred pádom režimu sa dostal na štúdium do Turína, kde mal neobmedzený prístup k literatúre. „Doniesol som si vtedy za kufor zaujímavých článkov zo softvérovej oblasti a myslel som si, že z toho budem doma v izolácii žiť desať rokov.“ Keď režim padol, Mičovský zakotvil v Softecu.
Do firmy prišiel v roku 1992 a stal sa šéfom vývoja informačného systému pre zdravotnú poisťovňu. V týchto prvopočiatkoch zdravotného poistenia Softec získal zriedkavú odbornosť, aká sa dostáva len pionierom. Vyvíjali aj pre rakúsku Wiener Städtische a následne aj pre jej dcéry, keď rakúska poisťovňa postupne obsadzovala „čerstvý“ východoeurópsky trh. Rakúšania chceli dokonca kúpiť väčšinový podiel Softecu za peknú sumu, no odišli s dlhým nosom. „Nechceli sme sa pripraviť o svoju slobodu,“ vraví Mičovský.
.sitzfleisch, bitte
Firma si tak postupne budovala cenné know-how na tvorbu komplexných informačných systémov pre finančné inštitúcie. „Ako výskumníci sme na to mali dobré predpoklady, lebo práca na náročných riešeniach šľachtí autora, vedie ho k systematickosti. Na vytvorenie takéhoto systému musíte udržať partiu ľudí relatívne dlho. Nesmú byť netrpezliví, musia vydržať, kým sa nedostaví výsledok. Nemci tomu hovoria sitzfleisch,“ vysvetľuje Scheber. Výskumná duša však prahla aj po iných úlohách, ako bol napríklad vývoj systému na riadenie práce v podzemí v Hornonitrianskych baniach.
Hoci firma sa nedostala do straty ani v krízových rokoch 2008/9, Mičovský priznáva, že kríza zanechala stopy aj na nich. „Predtým sme získavali rozsiahle zákazky, kde jedna objednávka dokázala uživiť celú divíziu niekoľko rokov. Mali sme tak stabilnejší život.“ Dnes sa musia orientovať na veľa menších projektov. „Ale naučilo nás to lepšie komunikovať s biznisom, byť flexibilnejší a inovatívnejší.“ Konkurencia v IT sektore podľa Mičovského prináša neľútostný boj: „Mnohé firmy dnes pracujú za náklady alebo aj pod cenu. Veľké firmy majú vankúš, aby mohli robiť dumping a tak ovládnuť segment vyradením menších hráčov.“
Štátne zákazky tvoria síce len štvrtinu tržieb Softecu, firma tak nie je na verejný sektor odkázaná, no práve sem smeruje odpoveď Antona Schebera na otázku o najväčších úskaliach ich biznisu. „Keď sa vymení vláda, prejdú aj dva roky, kým nové vedenie inštitúcie zistí, že nie sme agentom predchádzajúcej vlády, a nás to blokuje. S tým sa v súkromnom sektore nestretávame.“
.ľudia nad zlato
V relaxačnej miestnosti v útrobách Softecu stojí vedľa pohovky skriňa plná stolových hier, pri ktorej môže zamestnanec pookriať. K dispozícii je šach, scrabble, karty, časopisy či dokonca niekoľko kníh od českého teológa Tomáša Halíka. V miestnosti si bez mobilu rád oddýchne aj sám šéf: „Nedokážem kreatívne rozmýšľať desať hodín denne, potrebujem vyfúknuť.“
Relaxačné centrum je novinka, ktorá vzišla z „inkubátora nápadov“, ktoré vo firme zriadili, aby svojim ľuďom ukázali záujem o ich kreativitu. „Chceli sme im dať na známosť, že tu nie je len ,múdre´ vedenie, ktoré jediné vie hľadať nový smer, ale každý nápad je cenný, treba sa mu venovať a dať autorovi spätnú väzbu.“ Firma za rok zaznamenala takmer 400 nápadov, z ktorých desatina sa už zrealizovala. Šlo o rôzne nové inovácie v biznise, ale týkali sa aj vylepšenia vnútorného chodu firmy. Z inkubátora vzišla aj mobilná verzia aplikácie „Odkaz pre starostu“, ktorý nedávno spustili s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť. Aplikácia pre smartfóny umožňuje samosprávu upozorniť na problémy, ktoré si občan všimne vo svojom okolí (napríklad výtlky či rozbité osvetlenie). Napokon, Softec bol porotou pasovaný za IT firmu roka nielen pre ekonomické výsledky, ale aj pre spôsob, akým pracuje s ľuďmi.
Autor je stály spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.