Bola som pripravená vládnuť
Vyrastala som v rodine, ktorá nebola ani chudobná, ani bohatá. Museli sme šetriť každý deň, aby sme si mohli dopriať príležitostný luxus. Moja ekonomická filozofia sa často pripisuje pôvodu môjho otca, obchodníka s potravinami. Bolo to tak a stále je. Ale jeho originálna filozofia išla ďalej než len k zaisteniu toho, aby príjmy na konci týždňa boli trochu vyššie ako výdavky. Môj otec bol nielen mužom praxe, ale aj teórie. Rád spájal prosperitu nášho obchodíka na rohu ulice s romantikou medzinárodného obchodu, ktorý zamestnával ľudí na celom svete preto, aby rodina s Granthamu mohla mať na svojom stole ryžu z Indie, kávu z Kene, cukor zo Západnej Indie a korenie z piatich kontinentov. Dlho predtým, než som prečítala spisy veľkých liberálnych ekonómov, som vďaka svojmu otcovi vedela, že slobodný trh je niečo ako obrovský a citlivý nervový systém, reagujúci na udalosti a signály z celého sveta, ktorý má za cieľ uspokojiť všetky premenlivé potreby ľudí v rôznych krajinách a z rôznych tried, rôzneho náboženstva, s určitým druhom láskavej nevšímavosti k ich postaveniu. Ekonomické dejiny Británie nadchádzajúcich 40 rokov potvrdzovali takmer každý prvok ekonomiky môjho otca. Dôsledkom toho bolo, že som už od mladosti bola myšliekami aj analyticky dobre vybavená na znovuvybudovanie ekonomiky, spustošenej štátnym socializmom.
Ale bol tu ešte jeden, osobnejší faktor. Chatham, bývalý britský premiér v rokoch 1766 až 1768, kedysi predniesol slávne slová: „Viem, že túto krajinu môžem zachrániť a že to nemôže urobiť nikto iný.“ Bolo by odo mňa samoľúbe porovnávať sa s Chathamom. Ale ak mám byť úprimná, musím sa priznať, že môj elán pramenil z podobného vnútorného presvedčenia.
Moja minulosť a moje skúsenosti boli iné, ako to bolo u tradičných konzervatívnych predsedov vlády. Bola som menej ochotná na automatickú povoľnosť, ale tiež som azda mala menší strach z riskantnej zmeny. Moji starší kolegovia, ktorí dospievali k politickej zrelosti v kríze tridsiatych rokov, posudzovali politické možnosti omnoho rezignovanejšie a pesimistickejšie. Azda až príliš boli ochotní akceptovať labouristickú stranu a odbvorárskych vodcov ako skutočných tlmočníkov prianí ľudu. Necítila som potrebu mať tlmočníka na to, aby som oslovovala ľudí. Hovorili rovnakou rečou ako ja. A cítila som ako skutočnú výhodu, že sme prežili rovnaký život. Cítila som, že životné skúsenosti ma zvláštnym spôsobom dobre pripravili na nadchádzajúci boj.
Text a citáty v popiskoch k fotografiám sú z knihy Margaret Thatcherovej Roky na Downing Street
Vyrastala som v rodine, ktorá nebola ani chudobná, ani bohatá. Museli sme šetriť každý deň, aby sme si mohli dopriať príležitostný luxus. Moja ekonomická filozofia sa často pripisuje pôvodu môjho otca, obchodníka s potravinami. Bolo to tak a stále je. Ale jeho originálna filozofia išla ďalej než len k zaisteniu toho, aby príjmy na konci týždňa boli trochu vyššie ako výdavky. Môj otec bol nielen mužom praxe, ale aj teórie. Rád spájal prosperitu nášho obchodíka na rohu ulice s romantikou medzinárodného obchodu, ktorý zamestnával ľudí na celom svete preto, aby rodina s Granthamu mohla mať na svojom stole ryžu z Indie, kávu z Kene, cukor zo Západnej Indie a korenie z piatich kontinentov. Dlho predtým, než som prečítala spisy veľkých liberálnych ekonómov, som vďaka svojmu otcovi vedela, že slobodný trh je niečo ako obrovský a citlivý nervový systém, reagujúci na udalosti a signály z celého sveta, ktorý má za cieľ uspokojiť všetky premenlivé potreby ľudí v rôznych krajinách a z rôznych tried, rôzneho náboženstva, s určitým druhom láskavej nevšímavosti k ich postaveniu. Ekonomické dejiny Británie nadchádzajúcich 40 rokov potvrdzovali takmer každý prvok ekonomiky môjho otca. Dôsledkom toho bolo, že som už od mladosti bola myšliekami aj analyticky dobre vybavená na znovuvybudovanie ekonomiky, spustošenej štátnym socializmom.
Ale bol tu ešte jeden, osobnejší faktor. Chatham, bývalý britský premiér v rokoch 1766 až 1768, kedysi predniesol slávne slová: „Viem, že túto krajinu môžem zachrániť a že to nemôže urobiť nikto iný.“ Bolo by odo mňa samoľúbe porovnávať sa s Chathamom. Ale ak mám byť úprimná, musím sa priznať, že môj elán pramenil z podobného vnútorného presvedčenia.
Moja minulosť a moje skúsenosti boli iné, ako to bolo u tradičných konzervatívnych predsedov vlády. Bola som menej ochotná na automatickú povoľnosť, ale tiež som azda mala menší strach z riskantnej zmeny. Moji starší kolegovia, ktorí dospievali k politickej zrelosti v kríze tridsiatych rokov, posudzovali politické možnosti omnoho rezignovanejšie a pesimistickejšie. Azda až príliš boli ochotní akceptovať labouristickú stranu a odbvorárskych vodcov ako skutočných tlmočníkov prianí ľudu. Necítila som potrebu mať tlmočníka na to, aby som oslovovala ľudí. Hovorili rovnakou rečou ako ja. A cítila som ako skutočnú výhodu, že sme prežili rovnaký život. Cítila som, že životné skúsenosti ma zvláštnym spôsobom dobre pripravili na nadchádzajúci boj.
Text a citáty v popiskoch k fotografiám sú z knihy Margaret Thatcherovej Roky na Downing Street
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.