Štát s rozlohou menšou, ako je polovica Slovenska, prežil od svojho vzniku osem vojenských konfliktov, dve palestínske intifády, stovky teroristických útokov a do dnešných dní je sústavne spochybňované jeho právo na existenciu ako štátu židovského národa.
Fenomén delegitimizácie Izraela sa objavuje počas celej jeho histórie. K počiatočným protagonistom delegitimizácie patrili najmä členovia Ligy arabských štátov, neskôr Sovietsky zväz so svojimi satelitmi a početné teroristické organizácie rôzneho ideologického sfarbenia. Hoci títo aktéri presadzovali svoje záujmy najmä prostredníctvom ozbrojeného boja proti Izraelu, tak jedným z ich najznámejších delegitimizačných zásahov je nepochybne prijatie rezolúcie (neskôr zrušenej) Valného zhromaždenia OSN v roku 1975, ktorá prirovnávala sionizmus k rasizmu. Vtedajší izraelský veľvyslanec pri OSN Chaim Herzog zúčastneným delegátom pripomenul, že hlasovanie prebehlo práve v deň 37. výročia nacistického pogromu, tzv. krištáľovej noci.
.červeno-zelená koalícia
K významnej gradácií a intenzifikácii delegitimizačných snáh proti Izraelu prichádza po kolapse izraelsko-palestínskeho mierového procesu a vypuknutí násilnej intifády al-Aksá v roku 2000, odkedy sa k vyššie uvedeným aktérom začínajú pripájať aj početné mimovládne organizácie. Dôležitým medzníkom v tomto smere bolo usporiadanie prvej Svetovej konferencie proti rasizmu v Durbane roku 2001, konanej pod záštitou OSN. Vplyv na konferencii malo paralelné Fórum mimovládnych organizácií, ktoré sa zmenilo na antiizraelskú respektíve antisemitskú platformu, kde hlavnú úlohu pri formulácii agendy zohrali najmä palestínske „mimovládky“ v koordinácií s globálnymi aktérmi ako Human Rights Watch a Amnesty International. Záverečná deklarácia z konferencie okrem iného presadzuje „politiku totálnej izolácie Izraela ako štátu apartheidu ... a uloženie direktívnych a kompletných sankcií a embárg, úplné zastavenie všetkých vzťahov (diplomatické, ekonomické, sociálne, vojenské a vzdelávacie) medzi všetkými štátmi a Izraelom". Konferencia vykryštalizovala „červeno-zelenú" alianciu medzi radikálne ľavicovými a islamistickými skupinami, ktoré zdieľajú spoločnú nenávisť voči štátu Izrael a takisto vytvorila rámec stratégie politickej vojny, ktorú rôzne mimovládne organizácie vedú proti židovskému štátu.
.bDS kampane
Cieľom delegitimizačných kampaní je dostať Izrael do pozície párijského štátu, vyobraziť ho ako štát, ktorý je systematicky a cielene neľudský voči Palestínčanom, obviňovať ho z údajných vojnových zločinov, označovať ho ako nelegitímnu koloniálnu entitu zrodenú z hriechu nacizmu, prezentovať ho ako primárny faktor, ktorý je zodpovedný za všetky problémy na Blízkom východe. Táto démonizácia a nálepkovanie Izraela ako nacistickej krajiny má slúžiť ako ideologické ospravedlnenie pre podniknutie ďalších krokov.
Vytváranie takejto antiizraelskej atmosféry je hlavným komponentom tzv. BDS kampaní, ktoré si kladú za cieľ diplomatický, ekonomický, bezpečnostný, akademický či kultúrny bojkot Izraela a sankcie proti jeho režimu. Ďalšou významnou delegitimizačnou metódou sú tzv. lawfare stratégie, čo znamená zneužívanie medzinárodného práva alebo súdnych systémov západných krajín s úmyslom poškodiť Izrael a dostať jeho politických či vojenských predstaviteľov pred súdy a trestne ich stíhať pre údajné „vojnové zločiny", „zločiny proti ľudskosti", a iné „porušenia medzinárodného práva".
Príkladom démonizácie, proti ktorej bola využitá pôda OSN, môže byť obvinenie z „vojnových zločinov", ktoré mal Izrael údajne spáchať v rámci protiteroristickej operácie v utečeneckom tábore Džanín na Západnom brehu v roku 2002. Mimovládne organizácie vtedy promptne rozšírili do médií fámu, že Izrael „zmasakroval viac ako 1 000 palestínskych civilistov". Operáciu odsúdila aj Komisia OSN pre ľudské práva, ktorá prijala podobný jazyk. Následne vyšetrovanie OSN ukázalo, že pri akcii zomrelo 55 Palestínčanov, pričom väčšina z nich bola členmi teroristických organizácií, a 23 izraelských vojakov.
Za jeden z najväčších delegitimizačných úspechov protiizraelských mimovládnych organizácií sa považuje tzv. Goldstoneho vyšetrovacia správa, ktorá obviňuje Izrael z „vojnových zločinov" a „zámerného zabíjania civilistov" počas vojenskej operácie v Gaze na prelome rokov 2008 až 2009. Avšak o dva roky neskôr Goldstone uviedol, že ďalšie vyšetrovanie „indikuje, že palestínski civilisti neboli úmyselne" usmrtení, zatiaľ čo „zločiny páchané Hamasom boli nepochybne úmyslom". Dotyčné mimovládne organizácie upierajú Izraelu právo na sebaobranu a ignorujú židovské obete, ale Izrael pri jeho vojenských operáciách obviňujú hneď z „etnických čistiek".
.chyby Izraela
Legitímna kritika určitej izraelskej politiky je rovnako dôležitá ako kritika politiky akejkoľvek inej imperfektnej demokracie. Často je však hranica medzi legitímnou kritikou a delegitimizáciou veľmi tenká, pretože „mimovládky“ to robia dômyselným spôsobom, a preto je nutné zhodnotiť pravé úmysly aktérovej kritiky. Niekedy je to samotný Izrael, kto celú delegitimizačnú mašinériu zhoršuje. Skritizovať možno rozhodnutie premiéra Netanjahua o navýšení počtu bytových jednotiek na sporných územiach Západného brehu po tom, ako Palestínska samospráva získala status nečlenského štátu OSN. Premiér mal skôr poukázať na fakt, že Palestínska samospráva týmto krokom porušila niekoľko článkov v mierových dohodách z Osla.
Blízky východ sa po Arabskej jari prudko mení a celková klíma sa pre štát Izrael zhoršuje. Preto je pravdepodobné, že sa delegitimizácia stane čoskoro jednou z hlavných tém izraelskej národnej bezpečnosti.
Autor je interným doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne.
Fenomén delegitimizácie Izraela sa objavuje počas celej jeho histórie. K počiatočným protagonistom delegitimizácie patrili najmä členovia Ligy arabských štátov, neskôr Sovietsky zväz so svojimi satelitmi a početné teroristické organizácie rôzneho ideologického sfarbenia. Hoci títo aktéri presadzovali svoje záujmy najmä prostredníctvom ozbrojeného boja proti Izraelu, tak jedným z ich najznámejších delegitimizačných zásahov je nepochybne prijatie rezolúcie (neskôr zrušenej) Valného zhromaždenia OSN v roku 1975, ktorá prirovnávala sionizmus k rasizmu. Vtedajší izraelský veľvyslanec pri OSN Chaim Herzog zúčastneným delegátom pripomenul, že hlasovanie prebehlo práve v deň 37. výročia nacistického pogromu, tzv. krištáľovej noci.
.červeno-zelená koalícia
K významnej gradácií a intenzifikácii delegitimizačných snáh proti Izraelu prichádza po kolapse izraelsko-palestínskeho mierového procesu a vypuknutí násilnej intifády al-Aksá v roku 2000, odkedy sa k vyššie uvedeným aktérom začínajú pripájať aj početné mimovládne organizácie. Dôležitým medzníkom v tomto smere bolo usporiadanie prvej Svetovej konferencie proti rasizmu v Durbane roku 2001, konanej pod záštitou OSN. Vplyv na konferencii malo paralelné Fórum mimovládnych organizácií, ktoré sa zmenilo na antiizraelskú respektíve antisemitskú platformu, kde hlavnú úlohu pri formulácii agendy zohrali najmä palestínske „mimovládky“ v koordinácií s globálnymi aktérmi ako Human Rights Watch a Amnesty International. Záverečná deklarácia z konferencie okrem iného presadzuje „politiku totálnej izolácie Izraela ako štátu apartheidu ... a uloženie direktívnych a kompletných sankcií a embárg, úplné zastavenie všetkých vzťahov (diplomatické, ekonomické, sociálne, vojenské a vzdelávacie) medzi všetkými štátmi a Izraelom". Konferencia vykryštalizovala „červeno-zelenú" alianciu medzi radikálne ľavicovými a islamistickými skupinami, ktoré zdieľajú spoločnú nenávisť voči štátu Izrael a takisto vytvorila rámec stratégie politickej vojny, ktorú rôzne mimovládne organizácie vedú proti židovskému štátu.
.bDS kampane
Cieľom delegitimizačných kampaní je dostať Izrael do pozície párijského štátu, vyobraziť ho ako štát, ktorý je systematicky a cielene neľudský voči Palestínčanom, obviňovať ho z údajných vojnových zločinov, označovať ho ako nelegitímnu koloniálnu entitu zrodenú z hriechu nacizmu, prezentovať ho ako primárny faktor, ktorý je zodpovedný za všetky problémy na Blízkom východe. Táto démonizácia a nálepkovanie Izraela ako nacistickej krajiny má slúžiť ako ideologické ospravedlnenie pre podniknutie ďalších krokov.
Vytváranie takejto antiizraelskej atmosféry je hlavným komponentom tzv. BDS kampaní, ktoré si kladú za cieľ diplomatický, ekonomický, bezpečnostný, akademický či kultúrny bojkot Izraela a sankcie proti jeho režimu. Ďalšou významnou delegitimizačnou metódou sú tzv. lawfare stratégie, čo znamená zneužívanie medzinárodného práva alebo súdnych systémov západných krajín s úmyslom poškodiť Izrael a dostať jeho politických či vojenských predstaviteľov pred súdy a trestne ich stíhať pre údajné „vojnové zločiny", „zločiny proti ľudskosti", a iné „porušenia medzinárodného práva".
Príkladom démonizácie, proti ktorej bola využitá pôda OSN, môže byť obvinenie z „vojnových zločinov", ktoré mal Izrael údajne spáchať v rámci protiteroristickej operácie v utečeneckom tábore Džanín na Západnom brehu v roku 2002. Mimovládne organizácie vtedy promptne rozšírili do médií fámu, že Izrael „zmasakroval viac ako 1 000 palestínskych civilistov". Operáciu odsúdila aj Komisia OSN pre ľudské práva, ktorá prijala podobný jazyk. Následne vyšetrovanie OSN ukázalo, že pri akcii zomrelo 55 Palestínčanov, pričom väčšina z nich bola členmi teroristických organizácií, a 23 izraelských vojakov.
Za jeden z najväčších delegitimizačných úspechov protiizraelských mimovládnych organizácií sa považuje tzv. Goldstoneho vyšetrovacia správa, ktorá obviňuje Izrael z „vojnových zločinov" a „zámerného zabíjania civilistov" počas vojenskej operácie v Gaze na prelome rokov 2008 až 2009. Avšak o dva roky neskôr Goldstone uviedol, že ďalšie vyšetrovanie „indikuje, že palestínski civilisti neboli úmyselne" usmrtení, zatiaľ čo „zločiny páchané Hamasom boli nepochybne úmyslom". Dotyčné mimovládne organizácie upierajú Izraelu právo na sebaobranu a ignorujú židovské obete, ale Izrael pri jeho vojenských operáciách obviňujú hneď z „etnických čistiek".
.chyby Izraela
Legitímna kritika určitej izraelskej politiky je rovnako dôležitá ako kritika politiky akejkoľvek inej imperfektnej demokracie. Často je však hranica medzi legitímnou kritikou a delegitimizáciou veľmi tenká, pretože „mimovládky“ to robia dômyselným spôsobom, a preto je nutné zhodnotiť pravé úmysly aktérovej kritiky. Niekedy je to samotný Izrael, kto celú delegitimizačnú mašinériu zhoršuje. Skritizovať možno rozhodnutie premiéra Netanjahua o navýšení počtu bytových jednotiek na sporných územiach Západného brehu po tom, ako Palestínska samospráva získala status nečlenského štátu OSN. Premiér mal skôr poukázať na fakt, že Palestínska samospráva týmto krokom porušila niekoľko článkov v mierových dohodách z Osla.
Blízky východ sa po Arabskej jari prudko mení a celková klíma sa pre štát Izrael zhoršuje. Preto je pravdepodobné, že sa delegitimizácia stane čoskoro jednou z hlavných tém izraelskej národnej bezpečnosti.
Autor je interným doktorandom na Masarykovej univerzite v Brne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.