Počet obyvateľov v uplynulom desaťročí klesol približne o štvrť milióna, národnosti, naopak, vzrástli asi o 150 percent. Zdá sa, že mnohí považovali za dôležité priznať svoje etnické pozadie. Rómov je podľa sčítania 315-tisíc. V skutočnosti to bude pravdepodobne vyššie číslo; je predsa známe, že Rómovia na vyšších stupňoch spoločenskej mobility sa často hlásia za Maďarov a maďarčina je ich materinským jazykom. Pre zaujímavosť, Slováci sú štvrtou najväčšou národnosťou. K slovenskej národnosti sa prihlásilo 29 647 občanov (v roku 2001 to bolo 17 693). Slovenčinu ako materinský jazyk uvádza 9 888 osôb, slovenský jazyk v rodinnom a spoločenskom živote používa 16 266 obyvateľov Maďarska.
Najväčší ohlas vyvolali údaje, týkajúce sa náboženskej identity. Sčítací komisári kládli nasledujúcu otázku, ktorá bola označená ako „nepovinná“: Za člena ktorého náboženského spoločenstva, konfesie sa pokladáte? V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním sa ukazuje závažný posun. Odpoveď síce čiastočne mohla závisieť od postoja sčítacieho komisára, ale podľa mojej mienky prístup nemohol ovplyvniť pomer. Dvadsaťsedem percent občanov nepokladalo odpoveď na túto otázku za dôležitú. Za desať rokov je to nárast takmer o desať percent. Pritom milión osemsto tisíc ľudí vyhlásilo, že sa nehlási ku žiadnej konfesii, a aj tu je nárast o 400 000 občanov v porovnaní s rokom 2001.
V prípade všetkých veľkých kresťanských cirkví možno hovoriť o dramatickom poklese veriacich. V roku 2001 bolo 5 560 000 katolíkov, o desať rokov neskôr už len 3 880 000 (pokles o 30 percent). V roku 2001 sa 1 620 000 osôb hlásilo ku kalvínom, o desať rokov neskôr len 1 150 000 (pokles o 40 percent). Z 305-tisíc evanjelikov je dnes už len 215-tisíc (pokles o 30 percent). Podobne je na tom aj judaizmus, hlási sa k nemu len 10 965 občanov. Podľa židovského časopisu Szombat (Sobota) žije v Maďarsku odhadom 60- až 120-tisíc židov, príslušnosť k náboženstvu si však uchováva len minimálne percento z nich.
Katolícka biskupská konferencia tieto údaje spochybnila, nemožno ich vraj pokladať za smerodajné. Evanjelický biskup Péter Gáncs vo svojej veľkonočnej kázni upozornil na potrebu sebaskúmania. Prirodzene, nemožno zabudnúť štyri desaťročia diktatúry, úspešné vymývanie mozgov aj kolaboráciu viacerých cirkevných hodnostárov s režimom. Vážnejšie sú však otázky týkajúce sa budúcnosti: Ako sa mení mentálny obraz maďarskej spoločnosti? Znamená to, že Maďarsko sa približuje k západnej Európe? Možno to nazvať pokrokom? Alebo čísla svedčia o pokračujúcej atomizácii spoločnosti a uvoľňovaní spoločenskej súdržnosti? Čo to všetko veští pre budúcnosť Maďarska?
Autor je kultúrny historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Najväčší ohlas vyvolali údaje, týkajúce sa náboženskej identity. Sčítací komisári kládli nasledujúcu otázku, ktorá bola označená ako „nepovinná“: Za člena ktorého náboženského spoločenstva, konfesie sa pokladáte? V porovnaní s predchádzajúcim sčítaním sa ukazuje závažný posun. Odpoveď síce čiastočne mohla závisieť od postoja sčítacieho komisára, ale podľa mojej mienky prístup nemohol ovplyvniť pomer. Dvadsaťsedem percent občanov nepokladalo odpoveď na túto otázku za dôležitú. Za desať rokov je to nárast takmer o desať percent. Pritom milión osemsto tisíc ľudí vyhlásilo, že sa nehlási ku žiadnej konfesii, a aj tu je nárast o 400 000 občanov v porovnaní s rokom 2001.
V prípade všetkých veľkých kresťanských cirkví možno hovoriť o dramatickom poklese veriacich. V roku 2001 bolo 5 560 000 katolíkov, o desať rokov neskôr už len 3 880 000 (pokles o 30 percent). V roku 2001 sa 1 620 000 osôb hlásilo ku kalvínom, o desať rokov neskôr len 1 150 000 (pokles o 40 percent). Z 305-tisíc evanjelikov je dnes už len 215-tisíc (pokles o 30 percent). Podobne je na tom aj judaizmus, hlási sa k nemu len 10 965 občanov. Podľa židovského časopisu Szombat (Sobota) žije v Maďarsku odhadom 60- až 120-tisíc židov, príslušnosť k náboženstvu si však uchováva len minimálne percento z nich.
Katolícka biskupská konferencia tieto údaje spochybnila, nemožno ich vraj pokladať za smerodajné. Evanjelický biskup Péter Gáncs vo svojej veľkonočnej kázni upozornil na potrebu sebaskúmania. Prirodzene, nemožno zabudnúť štyri desaťročia diktatúry, úspešné vymývanie mozgov aj kolaboráciu viacerých cirkevných hodnostárov s režimom. Vážnejšie sú však otázky týkajúce sa budúcnosti: Ako sa mení mentálny obraz maďarskej spoločnosti? Znamená to, že Maďarsko sa približuje k západnej Európe? Možno to nazvať pokrokom? Alebo čísla svedčia o pokračujúcej atomizácii spoločnosti a uvoľňovaní spoločenskej súdržnosti? Čo to všetko veští pre budúcnosť Maďarska?
Autor je kultúrny historik, prednáša na univerzitách v Budapešti a Varšave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.