Treba

Treba byť in: Tenisky na ihličkách
Už pred pár rokmi sa športové firmy chýrnych značiek pustili do výroby dámskych topánok, ktoré sú na opätku, majú väčší šmrnc ako obyčajné tenisky a neslúžia len na šport. Minulý rok zaplavili značkový i neznačkový trh dámske tenisky na vysokých platformových opätkoch a zdá sa, že v tomto roku sa stanú módnou záležitosťou tenisky na jedenásťcentimetrových ihličkách. Tenisky na ihličkách sa totiž dostali do vysokej módy a v kolekciách ich majú už aj luxusné značky. Napríklad Donna Karan New York predstavila takýto model vo výraznej neónovej farebnosti i v decentnej maslovobielej. Už je len otázka, či módni návrhári chcú, aby ženy v ihličkách športovali, alebo v športovej obuvi chodili na plesy, alebo len napĺňajú príslovie – do koča aj do voza. No, ale do voza za 275 dolárov?

http://www.dkny.com/shoes/shop-by-category/view-all/k1301011/lancy-bungee-stretch-bootie?p=0&s=12

Treba sa voziť: Vajíčko pre jednu osobu
Aj tým, čo nevedia udržať rovnováhu na motorke či na segwayi, ale chceli by sa voziť jednostopo, už svitá na lepšie časy. Vývojárske oddelenie kórejskej automobilky Hyundai predviedlo na nedávnom autosalóne v Soule akési pohybujúce sa žlté vajíčko s pracovným názvom E4U. Nižšiemu vodičovi siaha tak po prsia, preto k autu patrí smiešna prilba, ktorá pripomína policajného ťažkooddenca pri potláčaní demonštrácie. Pod vajíčkom je ustavične rotujúca semisférická časť, ktorá slúži ako pohon a umožňuje vodičovi meniť smer dopredu a dozadu tým, že prenáša váhu do bokov. Vajíčko má dve bočné kolieska, ktoré zabezpečujú potrebnú stabilitu, 500-wattový elektromotor, 24-voltovú batériu. Najvyššia možná rýchlosť, ktorú môže dosiahnuť,  je 30 km/h. Vývoj tohto vozidielka sa začal v októbri, zatiaľ nie sú žiadne informácie  o jeho možnom využití v skutočnej prevádzke.  

http://www.psfk.com/2013/04/hyundai-personal-mobility-vehicle.html


Treba krájať: Doska do rožnej kuchyne
V kuchyni nie je nikdy dosť voľnej pracovnej plochy, rôzni šikovní pomocníci často zaberajú všetko miesto. Na druhej strane, v rohových kuchyniach je dosť nevyužitého miesta práve v rohu, a tak treba hľadať rôzne inovatívne riešenia. Tradičný americký výrobca potrieb pre mäsiarov a profesionálnych kuchárov John Boos teraz ponúkol na trh kruhovú dosku na krájanie, ktorá je určená špeciálne do rohovej kuchynskej linky. Je vyrobená z masívneho javorového dreva, má drážku na stekanie tekutiny a na spodnú časť pripevnený drevený trojuholník, ktorý do rohu presne zapasuje. Doska je dostatočne veľká, pohodlne na nej rozporciujete aj trinásťkilovú morku. Drevo je ošetrené minerálnymi olejmi a včelím voskom a odporúča sa umývať len ručne. Stojí 138,95 dolára, dá sa kúpiť cez internet, ale ak máte v okolí šikovného stolára, zvládne vám prirobiť rohový nádstavec aj na obyčajnejšiu neznačkovú dosku.

http://www.bookofjoe.com/2013/04/corner-cutting-board.html

Treba demýtizovať: Levočskú bielu pani v Bratislave
Až do konca júla môžu už aj Bratislavčania v sídelnej budove SNM uvidieť výstavný projekt, ocenený výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeá, ktorý bol pred dvoma rokmi inštalovaný v Levoči a na Krásnej hôrke. Výstava sprítomňuje osud Juliany Korponayovej – Levočskej bielej panej, dokumentuje okolnosti vlastizrady na pozadí protihabsburského stavovského povstania z rokov 1703 – 1711, súdny proces a posledné dni jej života pred verejnou popravou na námestí v Györi. Druhá časť výstavy je poohliadnutím sa po legende, ktorá žije na Krásnej Hôrke a v Levoči dodnes. Sugestívny príbeh lásky, zrady a krutého trestu spred 300 rokov je jedným z najnavštevovanejších výstavných projektov Slovenského národného múzea a pochádza z proveniencie dvoch múzeí – Spišského múzea v Levoči a Múzea v Betliari.

http://www.snm.sk/?sidelna-budova-SNM-aktualne-vystavy&clanok=levocska-biela-pani-2


Treba pozerať v telke: Existenciálny film o nádeji
Hoci režisér Alexander Todorovskij je rodený Ukrajinec, jeho film Milenec (Любовник) je ruský ako decák vodky. Ruský ako pravoslávie, ruský ako čítanie Dostojevského v metre a ruský ako vklad v cyperskej banke. Jeho ústrednou témou je totiž existenciálna tieseň muža, ktorý zistí, že jeho zasamovraždivšia sa láska síce zanechala list na rozlúčku, ale adresovala ho inému mužovi. A s takým čímsi sa už toho veľa urobiť nedá, také čosi už sa nedá vyriešiť. Zostáva len nepochopenie a bolesť, navyše nie osobná, ale spoločná s iným mužom. A tu je Milenec ruský ako vajce. Falošný, predstieraný, akože. A práve táto druhá rovina robí z Milenca film nie o beznádeji, ale o nádeji. Pozerajte v piatok na Dvojke, o 21.20 hod. Viac TV tipov Jura Malíčka nájdete na našej internetovej stránke www.tyzden.com.