Popcorn Juraja Malíčka

Vo Fínsku čosi vznikne a fanúšikov si to nájde na celom svete, v Estónsku, v Maďarsku, v Burkina Faso, v Stredoafrickej republike, kdekoľvek.
Tak akože to nevidno? Vidno, len v mainstreame nie tak zreteľne, ten je pasívny a príliš predvídateľný, divák mainstreamu nehľadá, lebo sa mu nechce, ale čaká. A dočká sa, veci, ktoré má poznať, sa k nemu nakoniec nejako dostanú.
V nejakom poctivom bulvári som zachytil, že slovenská herečka Táňa Pauhofová zahviezdila v nejakom českom seriáli. A keďže som snob a elitár, okamžite mi bolo jasné, že seriálu Hořící keř sa oblúkom vyhnem. To, že sa stal témou bulváru, ho diskvalifikovalo spoľahlivejšie, ako keby som sa dozvedel, že ho režíroval Dušan Rapoš.
Keď som potom na minisériu Burning Bush narazil na svojom obľúbenom seriálovom fóre, vôbec mi nedošlo, že je to ten istý seriál. Používatelia sa pýtali na titulky. Na anglické, poľské, portugalské, francúzske. Okrem anglických ešte neboli žiadne, ale budú, časom, lebo Burning Bush je super. Great, must see, a tak ďalej.
Zhodou okolností sme mali o ňom v škole prednášku. V priebehu mesiaca zaútočil na mňa  Hořící keř trikrát, z troch absolútne odlišných strán. A priatelia, čo majú HBO, už o ňom vedeli.
Náhoda? Vôbec nie, takto to funguje, keď je čosi lokálne dosť dobré na to, aby sa stalo globálnym. Hořící keř, česko-poľský trojdielny seriál, v ktorého úvode sa upáli Jan Palach a ďalšie štyri hodiny sa riešia tie najsilnejšie témy. Sloboda, česť, dôstojnosť, obeta. Veľké umenie a ďalší argument, ktorý mi z toho rohu pomôže sa dostať. Nie je dôležité, kde dielo vzniklo, ale aké je.