.zdá sa však, že bude musieť najskôr zachrániť samého seba. Na letisku tohto bývalého prezidenta a prozápadného diktátora vítali stovky ľudí, generál vystúpil v improvizovanom prejave, v civilnom oblečení: „Som späť. A zostanem tu. Budeme spoločne pracovať, aby bol Pakistan opäť úspešný a dostaneme sa tam, kde sme boli, keď som odišiel,“ povedal podľa svedkov v emotívnej nálade. Jeho návrat si všimol aj Taliban, jeho úhlavný nepriateľ. Hovorca Talibanu vo videonahrávke oznámil, že teroristická organizácia vytvorila špeciálnu jednotku smrti, ktorá ho má za cieľ zavraždiť.
Návrat z exilu nie je možný, Mušaraf má skončiť rovnako ako Benazír Bhuttová v roku 2007. Aj táto bývalá premiérka, ktorá Pakistan opustila po tom, čo generál Mušaraf uskutočnil nenásilný vojenský puč v roku 1999, sa chcela vrátiť a kandidovať vo voľbách. Do cesty sa jej však postavil Taliban a samovražedný atentátnik vtedy kvôli nej zabil až 139 ľudí.
Generálov príchod má priamu súvislosť s voľbami, ktoré budú 11. mája. Mušaraf, ktorý bude mať v auguste tohto roku 70 rokov, mal stáť na čele Moslimskej ligy všetkých Pakistancov. V utorok minulý týždeň však súd rozhodol, že Mušaraf vo voľbách kandidovať nemôže. Bol to dramatický moment, generál musel zo súdu rýchlo odísť, pretože súd na neho vydal zatykač. Nasledovala trilerová scéna, útek s pancierovaným čiernym SUV a špeciálnou ozbrojenou ochrankou.
Generálov návrat v krajine vyvolal napätie. Pakistan je mocensky aj ekonomicky v rozklade, inflácia je vysoká, bezpečnostná situácia vážna. „Keď porovnáte vládu tých dvoch (Mušarafa a jeho nástupcu Zardávího, vdovca po zavraždenej Bhuttovej, pozn. red.), je to ako deň a noc,“ povedal redaktorovi denníka Financial Times miestny taxikár. Mušaraf si teda svoj návrat dobre vypočítal. Zdá sa však, že Pakistan sa zmenil viac, než si sám uvedomoval.
.geniálny stratég
Kto je generál Mušaraf? Má povesť geniálneho stratéga, muža, ktorý viedol pakistanskú armádu v takzvanej kargilskej vojne v máji 1999. Pakistanskéjednotky krátko po uzavretí dohody s Indiou vyprovokovali pohraničný incident v oblasti Kašmíru a pod vedením Mušarafa sa pokúsili ovládnuť strategický ľadovec, ktorý umožňuje kontrolu oblasti.
Z vojenského pohľadu to bol v mnohom ojedinelý konflikt: vo vysokohorskom teréne proti sebe stáli dve nepriateľsky naladené jadrové veľmoci. Pakistan napokon neuspel, ekonomické problémy krajiny sa zhoršovali, India mala podporu vo svete (podporovali ju všetky krajiny G8). Lenže Mušaraf uspel inak: Vždy tvrdil, že Pakistanci zabili viac Indov, ako naopak (oficiálne štatistiky uvádzali 527 zabitých Indov a 453 Pakistancov, reálne čísla boli asi dvojnásobné). Z vnútropolitického pohľadu bolo pre Pakistan a najmä Mušarafa dôležité, že s pakistanskou armádou bojovali aj islamskí mudžahedíni a Mušaraf bol považovaný za hrdinu. Tento imidž ďalej posilňovalo napríklad to, že o angažovanie Billa Clintona mal údajne žiadať pakistanský premiér Naváz Šaríf. Ak aj teda štvorhviezdičkový generál Mušaraf neuspel v Kašmíre, celkom isto uspel v Islamabáde, hlavnom meste tejto 180-miliónovej krajiny. V júli sa skončil kargilský konflikt, v septembri už vedenie armády pripravovalo puč a 13. októbra sa generál Mušaraf prihovoril národu. Pakistan bol pod jeho kontrolou via-menej až do roku 2008, keď bol donútený odstúpiť a odísť do exilu. Rezignoval v auguste, odišiel na púť do Mekky, a potom na lukratívne prednáškové turné po Blízkom východe, Amerike a Európe.
.spojenec
Ako sa z muža, ktorého v roku 1999 kritizoval celý Západ, stal spojenec a vyhľadávaný „spíker“? Jednoducho. Strategicky mysliaci Mušaraf využil vo svoj prospech zmenu sveta po 11. septembri 2001. Stal sa americkým a západným spojencom počas vojny v Afganistane a sám tvrdo postupoval proti Talibanu, aj al-Káide. Napokon, dvakrát čelil teroristickému útoku proti svojej osobe.
Svet aj Pakistan sa však opäť niekam posunul – a je otázka, či má v tejto novej realite Mušaraf ešte miesto. Generálovi sa po prehratom súde nepodarilo úspešne podať odvolanie a hoci s ťažkoozbrojenou ochrankou opustil súd a ukryl sa vo svojom dome, či skôr dobre opevnenej základni, otázkou je, akú má v krajine ešte moc. Pakistan po väčšinu rokov od jeho vzniku v roku 1947 riadila armáda, respektíve politici s jej podporou, čo bol aj prípad štvorhviezdičkového generála. Jeho spojenci a tiež vysokopostavení policajti ho napríklad navštívili po minulotýždňovom súde u neho doma a nikto z nich sa neobťažoval obžalovaného muža zatknúť. Otázkou však je, čo mu prišli povedať. Zdá sa, že jeho spojenci majú dostatok síl, aby sa žaloba vykladala ako „domáce väzenie“, ale už nie dosť na to, aby sa starnúci generál opäť vrátil na mocenský vrchol.
Tam by sa rád vrátil aj jeho mocenský rival z roku 1999, bývalý premiér Naváz Šaríf, ktorý sa tiež vrátil z exilu a v májových parlamentných voľbách kandiduje. Aj o jeho vyhliadkach sa však nahlas pochybuje. Novou hviezdou tak môže byť Imrán Khan, bývalá hviezda populárneho kriketu, ktorého hlavnou témou je „antiestablišmentový“ boj proti korupcii. Tak či onak, v Pakistane, kde riadne nefungujú dodávky energie a krajinu paralyzujú teroristi, je zázrak, že vláda vydržala celých päť rokov a moc odovzdá v nie celkom férových, ale stále demokratických voľbách.
Návrat z exilu nie je možný, Mušaraf má skončiť rovnako ako Benazír Bhuttová v roku 2007. Aj táto bývalá premiérka, ktorá Pakistan opustila po tom, čo generál Mušaraf uskutočnil nenásilný vojenský puč v roku 1999, sa chcela vrátiť a kandidovať vo voľbách. Do cesty sa jej však postavil Taliban a samovražedný atentátnik vtedy kvôli nej zabil až 139 ľudí.
Generálov príchod má priamu súvislosť s voľbami, ktoré budú 11. mája. Mušaraf, ktorý bude mať v auguste tohto roku 70 rokov, mal stáť na čele Moslimskej ligy všetkých Pakistancov. V utorok minulý týždeň však súd rozhodol, že Mušaraf vo voľbách kandidovať nemôže. Bol to dramatický moment, generál musel zo súdu rýchlo odísť, pretože súd na neho vydal zatykač. Nasledovala trilerová scéna, útek s pancierovaným čiernym SUV a špeciálnou ozbrojenou ochrankou.
Generálov návrat v krajine vyvolal napätie. Pakistan je mocensky aj ekonomicky v rozklade, inflácia je vysoká, bezpečnostná situácia vážna. „Keď porovnáte vládu tých dvoch (Mušarafa a jeho nástupcu Zardávího, vdovca po zavraždenej Bhuttovej, pozn. red.), je to ako deň a noc,“ povedal redaktorovi denníka Financial Times miestny taxikár. Mušaraf si teda svoj návrat dobre vypočítal. Zdá sa však, že Pakistan sa zmenil viac, než si sám uvedomoval.
.geniálny stratég
Kto je generál Mušaraf? Má povesť geniálneho stratéga, muža, ktorý viedol pakistanskú armádu v takzvanej kargilskej vojne v máji 1999. Pakistanskéjednotky krátko po uzavretí dohody s Indiou vyprovokovali pohraničný incident v oblasti Kašmíru a pod vedením Mušarafa sa pokúsili ovládnuť strategický ľadovec, ktorý umožňuje kontrolu oblasti.
Z vojenského pohľadu to bol v mnohom ojedinelý konflikt: vo vysokohorskom teréne proti sebe stáli dve nepriateľsky naladené jadrové veľmoci. Pakistan napokon neuspel, ekonomické problémy krajiny sa zhoršovali, India mala podporu vo svete (podporovali ju všetky krajiny G8). Lenže Mušaraf uspel inak: Vždy tvrdil, že Pakistanci zabili viac Indov, ako naopak (oficiálne štatistiky uvádzali 527 zabitých Indov a 453 Pakistancov, reálne čísla boli asi dvojnásobné). Z vnútropolitického pohľadu bolo pre Pakistan a najmä Mušarafa dôležité, že s pakistanskou armádou bojovali aj islamskí mudžahedíni a Mušaraf bol považovaný za hrdinu. Tento imidž ďalej posilňovalo napríklad to, že o angažovanie Billa Clintona mal údajne žiadať pakistanský premiér Naváz Šaríf. Ak aj teda štvorhviezdičkový generál Mušaraf neuspel v Kašmíre, celkom isto uspel v Islamabáde, hlavnom meste tejto 180-miliónovej krajiny. V júli sa skončil kargilský konflikt, v septembri už vedenie armády pripravovalo puč a 13. októbra sa generál Mušaraf prihovoril národu. Pakistan bol pod jeho kontrolou via-menej až do roku 2008, keď bol donútený odstúpiť a odísť do exilu. Rezignoval v auguste, odišiel na púť do Mekky, a potom na lukratívne prednáškové turné po Blízkom východe, Amerike a Európe.
.spojenec
Ako sa z muža, ktorého v roku 1999 kritizoval celý Západ, stal spojenec a vyhľadávaný „spíker“? Jednoducho. Strategicky mysliaci Mušaraf využil vo svoj prospech zmenu sveta po 11. septembri 2001. Stal sa americkým a západným spojencom počas vojny v Afganistane a sám tvrdo postupoval proti Talibanu, aj al-Káide. Napokon, dvakrát čelil teroristickému útoku proti svojej osobe.
Svet aj Pakistan sa však opäť niekam posunul – a je otázka, či má v tejto novej realite Mušaraf ešte miesto. Generálovi sa po prehratom súde nepodarilo úspešne podať odvolanie a hoci s ťažkoozbrojenou ochrankou opustil súd a ukryl sa vo svojom dome, či skôr dobre opevnenej základni, otázkou je, akú má v krajine ešte moc. Pakistan po väčšinu rokov od jeho vzniku v roku 1947 riadila armáda, respektíve politici s jej podporou, čo bol aj prípad štvorhviezdičkového generála. Jeho spojenci a tiež vysokopostavení policajti ho napríklad navštívili po minulotýždňovom súde u neho doma a nikto z nich sa neobťažoval obžalovaného muža zatknúť. Otázkou však je, čo mu prišli povedať. Zdá sa, že jeho spojenci majú dostatok síl, aby sa žaloba vykladala ako „domáce väzenie“, ale už nie dosť na to, aby sa starnúci generál opäť vrátil na mocenský vrchol.
Tam by sa rád vrátil aj jeho mocenský rival z roku 1999, bývalý premiér Naváz Šaríf, ktorý sa tiež vrátil z exilu a v májových parlamentných voľbách kandiduje. Aj o jeho vyhliadkach sa však nahlas pochybuje. Novou hviezdou tak môže byť Imrán Khan, bývalá hviezda populárneho kriketu, ktorého hlavnou témou je „antiestablišmentový“ boj proti korupcii. Tak či onak, v Pakistane, kde riadne nefungujú dodávky energie a krajinu paralyzujú teroristi, je zázrak, že vláda vydržala celých päť rokov a moc odovzdá v nie celkom férových, ale stále demokratických voľbách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.