História 20. storočia je plná intelektuálnych povier. Jednou z nich je demografická bomba a hrozba preľudnenia planéty. Túto poveru rozpracoval Paul Ehrlich v svojej knihe Population Bomb z roku 1968. Autor odhalil pred čitateľmi viaceré hrozby, ktoré postihnú našu planétu vinou nadmerného počtu ľudí. „Vojna o zabezpečenie výživy je prehratá,” písal Ehrlich a dodával, že „v sedemdesiatych rokoch” zahynú stovky miliónov ľudí po celom svete od hladu.
Ehrlich bol jedným z vedcov, zoskupených v takzvanom Rímskom klube. Toto združenie uverejnilo v roku 1972 hlasitý dokument, takzvanú Rímsku správu. Jeho autori varovali, že ak nezastavíme demografický rast, čaká nás, v skratke povedané, „koniec sveta spôsobený smrťou hľadujúceho ľudstva”. Hoci časopis Nature už dávno preukázal, že miera štatistických chýb a nepresností prekročila v tomto texte neuveriteľných 900 percent, niektoré z pôvodných tvrdení Rímskej správy sú dodnes považované za vierohodné.
Psychóze preľudnenia podľahlo mnoho významných autorov, napríklad Isaac Asimov, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch obával, či sa ľudstvo pre demografickú bombu dožije konca 20. storočia. Pod vplyvom takýchto teórií sa začala rozvíjať depopulačná politika, propagujúca antikoncepciu, aborty a sterilizácie. Osvojila si ju OSN aj vlády mnohých štátov.
A to napriek tomu, že už v čase, keď Ehrlich písal svoju knihu, boli jej tézy preukázateľne spochybnené. Zaslúžil sa o to okrem iných americký botanik Norman Borlaug, iniciátor takzvanej Zelenej revolúcie. Ehrlich si myslel, že pre krajiny ako Pakistan a India je nemožné, aby dokázali byť potravinovo sebestačné, a preto sú odsúdené na večný hľad. V tom čase však práve vďaka Borlaugovým programom dosiahol Pakistan potravinovú sebestačnosť v roku 1968 a India v roku 1974. Neskôr sa obe krajiny stali exportérmi, pričom produkcia ďalej rástla viac než prírastok obyvateľstva.
Borlaugov úspech spočíval v tom, že vďaka kríženiu rôznych odrôd obilia získal nové, odolnejšie odrody, navyše s dvoma úrodami do roka. Jeho výskum mal obrovský dopad nielen pre krajiny tretieho sveta, ale napríklad aj pre USA. V roku 1960 vyprodukovali Američania 253 miliónov ton sedemnástich hlavných obilnín, zatiaľ čo v roku 1990 už 596 miliónov ton. A to na ploche o 13 miliónov hektárov menšej. Podľa botanikov sme dnes vďaka tomu schopní uživiť 22 miliárd ľudí. Borlaug za svoj objav získal Nobelovu cenu mieru a krajiny, ktoré uverili Ehrlichovi, zápasia s demografickou krízou a starnutím populácie.
Autor je novinár a publicista, píše pre týždenník Sieci.
Ehrlich bol jedným z vedcov, zoskupených v takzvanom Rímskom klube. Toto združenie uverejnilo v roku 1972 hlasitý dokument, takzvanú Rímsku správu. Jeho autori varovali, že ak nezastavíme demografický rast, čaká nás, v skratke povedané, „koniec sveta spôsobený smrťou hľadujúceho ľudstva”. Hoci časopis Nature už dávno preukázal, že miera štatistických chýb a nepresností prekročila v tomto texte neuveriteľných 900 percent, niektoré z pôvodných tvrdení Rímskej správy sú dodnes považované za vierohodné.
Psychóze preľudnenia podľahlo mnoho významných autorov, napríklad Isaac Asimov, ktorý sa v sedemdesiatych rokoch obával, či sa ľudstvo pre demografickú bombu dožije konca 20. storočia. Pod vplyvom takýchto teórií sa začala rozvíjať depopulačná politika, propagujúca antikoncepciu, aborty a sterilizácie. Osvojila si ju OSN aj vlády mnohých štátov.
A to napriek tomu, že už v čase, keď Ehrlich písal svoju knihu, boli jej tézy preukázateľne spochybnené. Zaslúžil sa o to okrem iných americký botanik Norman Borlaug, iniciátor takzvanej Zelenej revolúcie. Ehrlich si myslel, že pre krajiny ako Pakistan a India je nemožné, aby dokázali byť potravinovo sebestačné, a preto sú odsúdené na večný hľad. V tom čase však práve vďaka Borlaugovým programom dosiahol Pakistan potravinovú sebestačnosť v roku 1968 a India v roku 1974. Neskôr sa obe krajiny stali exportérmi, pričom produkcia ďalej rástla viac než prírastok obyvateľstva.
Borlaugov úspech spočíval v tom, že vďaka kríženiu rôznych odrôd obilia získal nové, odolnejšie odrody, navyše s dvoma úrodami do roka. Jeho výskum mal obrovský dopad nielen pre krajiny tretieho sveta, ale napríklad aj pre USA. V roku 1960 vyprodukovali Američania 253 miliónov ton sedemnástich hlavných obilnín, zatiaľ čo v roku 1990 už 596 miliónov ton. A to na ploche o 13 miliónov hektárov menšej. Podľa botanikov sme dnes vďaka tomu schopní uživiť 22 miliárd ľudí. Borlaug za svoj objav získal Nobelovu cenu mieru a krajiny, ktoré uverili Ehrlichovi, zápasia s demografickou krízou a starnutím populácie.
Autor je novinár a publicista, píše pre týždenník Sieci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.