Nomád

.váš nový album sa volá Nomad. Chceli ste týmto názvom poukázať na váš život v púšti?
Áno, som nomád. Týmto názvom som chcel vzdať hold môjmu národu. No dnes sa skôr považujem za globálneho nomáda.

.ako sa vám spolupracovalo s Danom Auerbachom, držiteľom Grammy a lídrom americkej skupiny The Black Keys, ktorý produkoval váš nový album?
Bola to veľmi príjemná spolupráca a samozrejme veľký zážitok, ktorý si vždy cením. Dan je skvelý chlapík, veľmi uvoľnený, je s ním radosť robiť. V štúdiu vytvoril výbornú atmosféru, všetko išlo ako po masle. Hrali sme najlepšie, ako sme vedeli a on výsledok dofarbil prekrásnymi farbami.

.poznali ste predtým jeho bluesrockovú kapelu The Black Keys?
Najprv nie, ale potom, čo sme dostali ponuku, že by produkoval náš nový album, mi môj manažér pustil zopár jeho vecí. Od prvého momentu sa mi jeho hudba páčila, dalo by sa povedať, že sme ako hudobní bratranci. Obaja hráme rock a blues, ale každý po svojom. Mám rád jeho hudbu.

.hudobné encyklopédie pripomínajú, že blues prišiel do Severnej Ameriky na otrokárskych lodiach z Afriky. Cítite prítomnosť blues vo svojej hudbe?
Aby som bol úprimný, k blues som najbližiše, keď sa ocitnem doma v púšti, keď hrám so svojimi priateľmi. Vtedy mi príde všetko prirodzené, cítim mier v duši a vtedy prichádza to skutočné blues.  

.hudbu Tuarégov spopularizovala v rámci worldmusic skupina Tinariwen, ktorá si zahrala aj na slovenskom festivale Pohoda. Čo si myslíte o ich piesňach a ako sa od nich odlišujú vaše skladby?
Moja hudba a hudba Tinariwen prichádzajú z tohto istého miesta, v istých veciach sú si veľmi veľmi podobné. Svoju hudbu by som prirovnal k typu stromu, ktorý oni kedysi zasadili a ja sa teraz o neho starám a zberám jeho ovocie. Tinariwen sú rodičmi modernej hudby Tuarégov. Pochádzam z mladšej generácie a chcem, aby moje pesničky zneli viac rockovo a počas svojich koncertov sa snažím dať do svojich vystúpení viac energie. Rád hrám ich staré piesne, ktoré v mojich verziách opäť ožívajú. Dávam im nový rozmer, no v konečnom dôsledku sa aj tak bavíme o tom istom type hudby.   

.čo pre vás znamená hudba? Je to sloboda, komunikácia, sprostredkovanie pocitov?
Hudba je všetko. Hudba je život. Dobrá hudba dokáže vytvoriť hocijaký pocit, v jej silách je premiestniť vás na hociktoré miesto. Ja sa snažím cez svoje piesne sprostredkovať poslucháčom môj domov. Chcem, aby sa im v mysli tvorili obrázky púšte, piesočných dún, tiav a nomádov, putujúcich za svojím vzdialeným cieľom. Hudba má tú moc, že dokáže vytvoriť rôzne pocity, čo znamená, že môže byť použitá na dobré, ale aj zlé úmysly.

.pre nás Stredoeurópanov je púšť symbolom osamelého a smutného miesta, no pre váš národ je svätá. Čo pre vás znamaná slovo púšť?
Púšť znamená sloboda. Je to to najslobodnejšie miesto na svete. Okrem toho toto slovo vo mne evokuje mier a pokoj. Z historického hľadiska Tuarégovia nikdy nemali svoj vlastný domov. Ich domovom je rozsiahla púšť. Tuarég je na púšti doma, aj keď sa napríklad nachádza tisíc kilometrov od miesta, kde v skutočnosti žije.  

.ako ste sa dostali k vašej prvej gitare a ako ste sa na nej naučili hrať?  
Svoju prvú gitaru som dostal, keď som mal dvanásť alebo trinásť rokov počas prvého tuarégskeho povstania. Náš domov vtedy navštívili starší bratranci, ktorý sa zúčastnili bojov proti vláde a so sebou priniesli aj svoje gitary. Môj mladší bratranec a ja sme sa s nimi hrali a snažili sme sa pochytiť od nich čo najviac trikov. Zvuk gitary bol tak silný, že ma doslova do seba vcucol a ja som mu už nikdy neutiekol.   

.kto je vaším gitarovým idolom?
Mojím prvým skutočným idolom bol Ibrahim z Tinariwen. Na jeho hudbe som vyrástol, pre nás tínedžerov bol všetkým, nedalo sa mu vyhnúť. Neskôr som sa stal členom skupiny Haja Bebeho, ktorý mal na mňa zásadný vplyv, ako hudobník aj ako človek. Moji hrdinovia sa nemenia. Je to stále Jimi Hendrix, Ali Farka Toure, Santana, Dire Straits, Tinariwen.

.už podľa prvých tónov vášho nového albumu je zrejmé, že ste veľmi nadaným gitaristom. Ako ste sa naučili všetky tie triky a rify?
Ani neviem. Je to asi v mojej krvi a aj preto, že som podstatnú časť života strávil tým, že som na sebe tvrdo pracoval a stále sa zlepšoval, čo ma nakoniec dostalo k možnosti hrať pre ľudí na celom svete. Som veľmi šťastný človek.    

.po poslednom povstaní Tuarégov vraj vláda v Nigeri zakázala gitaru. Tak veľmi sa režim bál tohto nástroja?
Myslím, že každý mocný sa prirodzene bojí moci, ktorú má hudba. Tá v sebe skrýva veľkú silu, ktorá spája ľudí a inšpiruje ich na akcie. Pre nigerskú vládu bola gitara veľkým nepriateľom, pred ktorým sa chcela ochrániť, ale nepodarilo sa jej to.

.aký je najväčší hudobný zážitok vášho života?
Hm, ťažko povedať, ale asi to bol koncert, spojený s návratom mieru v Nigeri, ktorý som odohral pred veľkou mešitou v meste Agadez, Bol to moment, v ktorom som pocítil, že sa strasti môjho národa konečne skončili a predo mňou sa otvára úplne nová etapa. Bol to čarovný pocit a jeden z najkrajších okamihov môjho života.  

.aká je situácia medzi Tuarégmi a okolitým svetom v týchto dňoch?
V našej komunite vládne pokoj. Ľudia sa po rokoch vrátili k svojmu každodennému životu a snažia sa žiť, ako najlepšie vedia. Každý deň sa modlím, aby tento mier vydržal veky.  

.keď sa pozerám na vaše klipy, vidím veľkú radosť, ktorá vyžaruje z vás a vašej hudby. Chcete robiť ľudí šťastnejšími?
Samozrejme, že chcem, som predsa hudobník. Myslím, že každý hudobník si praje, aby ľudia pocítili na jeho koncerte radosť. Chcem byť šťastný a túžim, aby som robil šťastných aj ďalších. Môj nástroj pre šťastie je moja gitara, moje piesne a moje koncerty.   

.keď sme sa na začiatku bavili o názve Nomad, napadlo mi, že hudobníci sú vlastne tiež novodobými nomádmi, ktorí sa slobodne presúvajú z miesta na miesto, aby hrali pre nových a nových ľudí. Súhlasíte?
Áno, súhlasím. Sme globálnymi nomádmi. To je údel všetkých koncertujúcich hudobníkov. Ja som bol nomádom celý svoj život, no teraz už cestujem po celom svete a nielen po Sahare ako kedysi.