No všetko ma rýchlo unaví. Najdlhšie vydržím pri peknom futbale. Ako keby celý svet bol jeden veľký karneval. Ako starý človek čakám a len sa usmievam. Nepríde koniec sveta. Ani boží trest. Len ľudia, naši konzumní diváci budú unavení, nasýtení, niektorí unudení a keďže to máme v sebe, budeme hľadať iné formy radosti. Možno aj tie, ktoré ponúka naša stará kresťanská múdrosť a tradícia.
Budeme sa tešiť zo svoho bytia. Je to hotový zázrak. Že sme takí, akí sme. Každý inakší, jedinečný a ak sa prijmeme, dáme si pozor na ten nástroj, rozohráme ho, ak sa nám podarí zapojiť ho do spoločného orchestra, je to pekné. Objavíme radosť z drobných vecí, z obyčajných ľudí okolo nás. Z prírody, ktorá neúnavne ponúka nové dary. Stalo sa mi, že som bol týždeň mimo domu, televíziu som ani len nevidel. Vrátil som sa a zistil som, že som vlastne nič nestratil. Len zvyk, ako železná košeľa, ma zaradil do starého poriadku.
Do mojej samoty, ktorú si už nesiem tanečným krokom, každoročne vstupuje Ježišov veľkonočný príbeh. Už by som nešiel na Gibsonov film. Tam striekala krv až do tretieho radu, kde som sedel. Stačí mi prehlbovať a opäť prežívať biblickú správu o živote, ktorý odchádzal krutým spôsobom, ale pokojne, lebo vedel. Vedel, že iba odchádza do nového, nepredstaviteľného sveta. O tom, ako je to tam, nepovedal ani pol slova. V tom je tajomstvo radosti. Nemáme sa báť. Naša cesta je len neustály výstup, pochod k novým obsahom, k novej forme, ktorej náznaky a nápovede prežívame už tu.
Budeme sa tešiť zo svoho bytia. Je to hotový zázrak. Že sme takí, akí sme. Každý inakší, jedinečný a ak sa prijmeme, dáme si pozor na ten nástroj, rozohráme ho, ak sa nám podarí zapojiť ho do spoločného orchestra, je to pekné. Objavíme radosť z drobných vecí, z obyčajných ľudí okolo nás. Z prírody, ktorá neúnavne ponúka nové dary. Stalo sa mi, že som bol týždeň mimo domu, televíziu som ani len nevidel. Vrátil som sa a zistil som, že som vlastne nič nestratil. Len zvyk, ako železná košeľa, ma zaradil do starého poriadku.
Do mojej samoty, ktorú si už nesiem tanečným krokom, každoročne vstupuje Ježišov veľkonočný príbeh. Už by som nešiel na Gibsonov film. Tam striekala krv až do tretieho radu, kde som sedel. Stačí mi prehlbovať a opäť prežívať biblickú správu o živote, ktorý odchádzal krutým spôsobom, ale pokojne, lebo vedel. Vedel, že iba odchádza do nového, nepredstaviteľného sveta. O tom, ako je to tam, nepovedal ani pol slova. V tom je tajomstvo radosti. Nemáme sa báť. Naša cesta je len neustály výstup, pochod k novým obsahom, k novej forme, ktorej náznaky a nápovede prežívame už tu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.