Bratislavský rodák Andrej Babiš, ktorý žije vyše dvadsať rokov v Prahe, bol typickým dieťaťom komunistických prominentov. Matka pracovala v ústave marxizmu – leninizmu, otec pôsobil v stálej misii ČSSR pri OSN. Aj Babiš bol v mladosti aktívny komunista, ako dvadsaťosemročný sa stal vedúcim pracovníkom v podniku zahraničného obchodu Petrimex. Podľa archívov tajnej služby bol aj agentom ŠtB, čo však Andrej Babiš vehementne popiera. Prostredníctvom súdu chce dokázať, že je v zväzkoch evidovaný neoprávnene.
Pred rozdelením Československa založil pobočku Petrimexu v Česku, a v januári 1993 sa z nej vyvinul Agrofert. Dnes Babišov holding zamestnáva takmer 30-tisíc ľudí a je dôležitým hráčom najmä v agrochemickom sektore v Česku aj na Slovensku. Do jeho impéria patrí pekárenská dvojka na trhu Penam, má mlyny, pekárne, mliekárne, silnú hydinársku firmu a ovláda obchod s krmivami aj hnojivami (Dusľo Šaľa). A rozbieha podnikanie v médiách.
. príliš silný
Babiš má povesť nekompromisného manažéra a lobistu. V Česku má blízko k ČSSD, no v prezidentských voľbách verejne podporil Karla Schwarzenberga. Možno aj preto, že Zeman mu ako premiér nedoprial privatizáciu Unipetrolu.
Pred rokom založil Babiš politické hnutie ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov). Stojí na čele tohto zoskupenia a trpezlivo buduje jeho regionálne štruktúry. Oficiálne deklarovaným cieľom ANO 2011 je, aby štát začali riadiť skúsení, slušní a zodpovední ľudia, „ktorí už preukázali svoje schopnosti“. Tak by sa podľa ANO 2011 malo skončiť systémové rozkrádanie štátu aj reformný pokus-omyl. Babišovi sa však nepodarilo získať do svojho zoskupenia prominentné mená. Opatrne ho podporil akurát jeho priateľ spisovateľ Michal Viewegh.
Na Slovensku si Andrej Babiš najlepšie rozumie so Smerom. S viacerými jeho politikmi v minulosti podnikal – poslanec Ivan Varga dokonca tvrdil, že Babiš stranu aj sponzoroval, ten to však poprel. Dôvody, pre ktoré by sa Babišovi oplatilo sponzorovať Smer, by sa však našli. Babišovi ľudia sa údajne angažovali aj pri zmene zákona o potravinách, ktorý schválila Ficova vláda v marci 2010. V princípe išlo o to, že obchody mali po novom predávať čerstvé pekárenské výrobky zabalené a cez pult – čo mohlo vyhovovať práve firmám ako Penam. Bývalý poslanec za HZDS Miroslav Jureňa priznal, že po parlamente vtedy chodili rôzni lobisti. Babiš má mimoriadne silné postavenie na trhu, ktoré podľa konkurencie zneužíva. V agrosektore má totiž pod kontrolou celý reťazec – od hnojív a chémie cez spracovateľstvo až po výrobu a predaj poľnohospodárskych produktov. Ak sa mu navyše v biznise niekto postaví do cesty, môže naraziť. Príkladom je aj podnikateľ Pavol Konkoľ, ktorý začal Babišovi konkurovať na výnosnom trhu s hydinou (.týždeň 9/2012).
.kúpi aj bulvár?
V roku 2011 Andrej Babiš priznal, že sa plánuje stiahnuť z vedenia Agrofertu. Ohlásil politickú kariéru s úmyslom vyhrať voľby a riadiť štát ako prosperujúcu firmu. Na sklonku toho istého roku vznikla jeho spoločnosť AGF Media. Babiš zverejnil svoje plány vlastniť noviny, silný internetový portál aj vlastnú televíziu. Pre český Forbes povedal, že televíziu chce preto, že spravodajstvo verejnoprávnej televízie ovládajú politici a finančné skupiny. Zatiaľ však v Česku vlastní iba regionálny týždenník 5+2. Ten síce vyzerá na českom mediálnom trhu bezvýznamne, ale Babiš si zrejme uvedomuje potenciál takýchto „nenápadných“, zadarmo rozširovaných novín s obrovským nákladom pre svoju politickú kariéru. Podobne ako si tento potenciál uvedomil Igor Matovič, ktorý sa do politiky dostal cez svoju regionálnu sieť inzertných novín.
Viac sa zatiaľ Babiš zameral na mediálny trh na Slovensku. Na predaj sa totiž ponúkal pre biznis zaujímavý titul Hospodárske noviny spolu s menšími periodikami, ktoré patrili spoločnosti Ecopress. Za ňou bol donedávna majoritný vlastník Zdeňek Bakala, ktorý posilňuje svoje silno mienkotvorné médiá v Česku, buduje tzv. integrovaný newsroom, a slovenská firma preňho nebola nijako zaujímavá.
O tom, že Babiš chce kúpiť slovenskú akciovku Ecopress sa v kuloároch hovorilo dlhšie. Rokovania trvali približne rok. O noviny prejavil záujem aj vydavateľ denníka SME, no so serióz - nou ponukou prišiel len Babiš. Obchodná dohoda nebola zverejnená, preto sa o výške sumy iba špekuluje. Podľa informácií .týždňa bol Babiš ochotný za Ecopress zaplatiť približne 2,2 milióna eur plus bližšie nešpecifikované benefity vo výške 600-tisíc eur.
Vážny záujem mal aj o týždenník Trend, ktorý by mu mohol pomôcť vytvoriť aj na Slovensku imidž bojovníka s korupciou, ale s jeho majiteľmi sa nedohodol na cene. Jeho záujem o tituly, ktoré sa venujú najmä ekonomike a biznisu, je pochopiteľný, ale pred pár dňami sa objavila v českých médiách zaujímavá informácia, že Babiš má záujem aj o 50 percent akcií Ringieru na Slovensku i v Česku a núka za ne 250 až 300 miliónov eur, čo je v skutočnosti hodnota celého vydavateľského domu. Babiš by tak dostal do rúk v Česku napríklad Reflex či Blesk, na Slovensku Nový čas, Život, Eva a ďalšie časopisy. Ak by sa populárny český denník Blesk dostal do rúk Andreja Babiša, cítil by iste zadosťučinenie. Práve bulvárny Blesk totiž pred časom tvrdo napadol Babiša, ktorý vraj môže za vysoké ceny pot - ravín v Česku: „Štvou vás zvyšující se ceny potravin? Radost nemá nikdo a nespokojených zákazníků přibývá každým dnem. Za zdražováním stojí impérium miliardáře Andreje Babiše, které ovládá většinu potravinářského a zemědělského průmyslu v Česku. Ten navíc od státu dostává 10 milionů korun denně!“ Babiša sa vtedy verejne zastal Jan Kraus a Michal Viewegh. Bulvár sa Agrofertu môžu hodiť aj v konkurenčom boji s poľskými dovozcami mäsa.
„Kým v Česku chce Babiš vlastniť Ringier najmä z politických dôvodov, na Slovensku ho chce ako nástroj na presadzovanie obchodných záujmov,” tvrdí zdroj z prostredia Ringieru. Ale rokovania sa ešte neskončili a obe strany ich odmietli potvrdiť. „Môže to dopadnúť dvoma spôsobmi – buď kúpi Babiš celú firmu, alebo nič,” tvrdí náš zdroj.
Nemeckí akcionári majú totiž obavy, že s ambicióznym politikom Babišom ako spoluvlastníkom firmy by sa ich pozícia v mediálnom svete skomplikovala. V hre je aj možnosť, že Nemci ovládnu celú firmu a Babiš vyjde naprázdno. Na akcie majú totiž predkupné právo.
.biznis či vplyv?
Vstup Andreja Babiša do slovenských Hospodárskych novín je však zaujímavý aj tým, že nie je jasné, o čo mu tu ide. Denník, kým patril do Bakalovho impéria, nestratil na svojej dôveryhodnosti, hoci svojím nákladom výrazne zaostával za konkurenčným SME. Navyše nedochádzalo ani ku konfliktom záujmov, pretože Bakalu na slovenskom trhu nijako výrazne necítiť. Lenže Andrej Babiš je tu prítomný veľmi silno, preto existuje podozrenie, že cez vplyvný ekonomický titul môže presadzovať svoje biznisové záujmy, ako aj tlačiť na politikov, aby menili zákony podľa jeho predstáv. Známy je napríklad Babišov prob - lém so slovenským Protimonopolným úradom, ktorý mu vlani zamietol pokus o spojenie pekárenských firiem Penam a United Bakeries, pretože by tak ovládal približne 40 percent trhu. Podnikateľ sa síce proti rozhodnutiu úradu odvolal, neskôr však odvolanie stiahol.
Lenže s médiami je to komplikované: ak by Babiš zasahoval do obsahu novín, mohol by ich rýchle zničiť. Jednak by časť novinárov redakciu opustila a jednak by noviny, otvorene presadzujúce majiteľove záujmy, vyšli na smiech. Nie je jasné, či si to Andrej Babiš uvedomuje. Možno mu bude stačiť obmedziť kritiku na svoju osobu či svoje podnikanie. Ale vždy je citlivé, keď mienkotvorné noviny vlastní vplyvný podnikateľ, aj preto sa napríklad na Slovensku Penta zatiaľ neodhodlala vstúpiť do médií a aj preto sú skutoční majitelia Pravdy stále utajovaní. V susednom Česku vlastní viacero významných novín podnikateľ Zdeňek Bakala. Patrí mu aj český Respekt. Šéfredaktor Erik Tabery pripomína, že vydavateľstvo Economia má svoj kódex, ktorý jasne upravuje nezávislosť redakcií na aktivitách majiteľa. V ich etickom kódexe sa uvádza, že „sme si vedomí konfliktu záujmu“. Podrobne je opísané, ako riešiť problematické situácie a je tu zakotvená aj povinnosť explicitne čitateľov upozorňovať na konflikt záujmu, ak to nie je celkom zrejmé zo samotného článku.
Tabery však pripomína, že kódex je jedna vec a prax druhá. „Týždenník Respekt je Zdeňkom Bakalom vlastnený už asi sedem rokov a ani raz som nezažil, že by mi zasiahol do obsahu alebo mi volal, čo sme to napísali. Ani on a ani nikto z jeho kolegov.“ Tabery hovorí, že Bakalu vídava raz-dvakrát ročne na rokovaniach predstavenstva a nemá ani jeho mobilný telefón. Redakcia sa cíti nezávisle. Tabery pripomína aj fakt, že Bakala sponzoroval ODS, TOP 09 a Veci verejné, strany, o ktorých v Respekte vyšli veľmi kritické investigatívne články. Tlaky na riadený obsah novín za čias Zdeňka Bakalu nezaznamenal ani šéfredaktor slovenských Hospodárskych novín Peter Vavro.
Uvedomuje si však nový majiteľ, na akú citlivú pôdu vstupuje ako vydavateľ mienkotvorného denníka? Šéfredaktor HN Peter Vavro priznáva, že sa osobne ešte s Andrejom Babišom nestretol, takže sa nestihli rozprávať o tom, ako ošetriť nezávislosť redakcie. „Do tohto momentu je evidentné iba to, že nový majiteľ bude mať prioritný záujem, aby vydavateľstvo Ecopress neprodukovalo stratu a pracovalo na projektoch, ktoré budú mať význam nielen pre našich čitateľov, ale zároveň dokážu generovať nové príjmy,“ hovorí Vavro.
Babiš ide do mediálneho biznisu nielen z imidžových či biznisových dôvodov. So silnými médiami môže odrážať útoky konkurencie či svojich kritikov. Aspoň on tomu zrejme verí.
Pred rozdelením Československa založil pobočku Petrimexu v Česku, a v januári 1993 sa z nej vyvinul Agrofert. Dnes Babišov holding zamestnáva takmer 30-tisíc ľudí a je dôležitým hráčom najmä v agrochemickom sektore v Česku aj na Slovensku. Do jeho impéria patrí pekárenská dvojka na trhu Penam, má mlyny, pekárne, mliekárne, silnú hydinársku firmu a ovláda obchod s krmivami aj hnojivami (Dusľo Šaľa). A rozbieha podnikanie v médiách.
. príliš silný
Babiš má povesť nekompromisného manažéra a lobistu. V Česku má blízko k ČSSD, no v prezidentských voľbách verejne podporil Karla Schwarzenberga. Možno aj preto, že Zeman mu ako premiér nedoprial privatizáciu Unipetrolu.
Pred rokom založil Babiš politické hnutie ANO 2011 (Akcia nespokojných občanov). Stojí na čele tohto zoskupenia a trpezlivo buduje jeho regionálne štruktúry. Oficiálne deklarovaným cieľom ANO 2011 je, aby štát začali riadiť skúsení, slušní a zodpovední ľudia, „ktorí už preukázali svoje schopnosti“. Tak by sa podľa ANO 2011 malo skončiť systémové rozkrádanie štátu aj reformný pokus-omyl. Babišovi sa však nepodarilo získať do svojho zoskupenia prominentné mená. Opatrne ho podporil akurát jeho priateľ spisovateľ Michal Viewegh.
Na Slovensku si Andrej Babiš najlepšie rozumie so Smerom. S viacerými jeho politikmi v minulosti podnikal – poslanec Ivan Varga dokonca tvrdil, že Babiš stranu aj sponzoroval, ten to však poprel. Dôvody, pre ktoré by sa Babišovi oplatilo sponzorovať Smer, by sa však našli. Babišovi ľudia sa údajne angažovali aj pri zmene zákona o potravinách, ktorý schválila Ficova vláda v marci 2010. V princípe išlo o to, že obchody mali po novom predávať čerstvé pekárenské výrobky zabalené a cez pult – čo mohlo vyhovovať práve firmám ako Penam. Bývalý poslanec za HZDS Miroslav Jureňa priznal, že po parlamente vtedy chodili rôzni lobisti. Babiš má mimoriadne silné postavenie na trhu, ktoré podľa konkurencie zneužíva. V agrosektore má totiž pod kontrolou celý reťazec – od hnojív a chémie cez spracovateľstvo až po výrobu a predaj poľnohospodárskych produktov. Ak sa mu navyše v biznise niekto postaví do cesty, môže naraziť. Príkladom je aj podnikateľ Pavol Konkoľ, ktorý začal Babišovi konkurovať na výnosnom trhu s hydinou (.týždeň 9/2012).
.kúpi aj bulvár?
V roku 2011 Andrej Babiš priznal, že sa plánuje stiahnuť z vedenia Agrofertu. Ohlásil politickú kariéru s úmyslom vyhrať voľby a riadiť štát ako prosperujúcu firmu. Na sklonku toho istého roku vznikla jeho spoločnosť AGF Media. Babiš zverejnil svoje plány vlastniť noviny, silný internetový portál aj vlastnú televíziu. Pre český Forbes povedal, že televíziu chce preto, že spravodajstvo verejnoprávnej televízie ovládajú politici a finančné skupiny. Zatiaľ však v Česku vlastní iba regionálny týždenník 5+2. Ten síce vyzerá na českom mediálnom trhu bezvýznamne, ale Babiš si zrejme uvedomuje potenciál takýchto „nenápadných“, zadarmo rozširovaných novín s obrovským nákladom pre svoju politickú kariéru. Podobne ako si tento potenciál uvedomil Igor Matovič, ktorý sa do politiky dostal cez svoju regionálnu sieť inzertných novín.
Viac sa zatiaľ Babiš zameral na mediálny trh na Slovensku. Na predaj sa totiž ponúkal pre biznis zaujímavý titul Hospodárske noviny spolu s menšími periodikami, ktoré patrili spoločnosti Ecopress. Za ňou bol donedávna majoritný vlastník Zdeňek Bakala, ktorý posilňuje svoje silno mienkotvorné médiá v Česku, buduje tzv. integrovaný newsroom, a slovenská firma preňho nebola nijako zaujímavá.
O tom, že Babiš chce kúpiť slovenskú akciovku Ecopress sa v kuloároch hovorilo dlhšie. Rokovania trvali približne rok. O noviny prejavil záujem aj vydavateľ denníka SME, no so serióz - nou ponukou prišiel len Babiš. Obchodná dohoda nebola zverejnená, preto sa o výške sumy iba špekuluje. Podľa informácií .týždňa bol Babiš ochotný za Ecopress zaplatiť približne 2,2 milióna eur plus bližšie nešpecifikované benefity vo výške 600-tisíc eur.
Vážny záujem mal aj o týždenník Trend, ktorý by mu mohol pomôcť vytvoriť aj na Slovensku imidž bojovníka s korupciou, ale s jeho majiteľmi sa nedohodol na cene. Jeho záujem o tituly, ktoré sa venujú najmä ekonomike a biznisu, je pochopiteľný, ale pred pár dňami sa objavila v českých médiách zaujímavá informácia, že Babiš má záujem aj o 50 percent akcií Ringieru na Slovensku i v Česku a núka za ne 250 až 300 miliónov eur, čo je v skutočnosti hodnota celého vydavateľského domu. Babiš by tak dostal do rúk v Česku napríklad Reflex či Blesk, na Slovensku Nový čas, Život, Eva a ďalšie časopisy. Ak by sa populárny český denník Blesk dostal do rúk Andreja Babiša, cítil by iste zadosťučinenie. Práve bulvárny Blesk totiž pred časom tvrdo napadol Babiša, ktorý vraj môže za vysoké ceny pot - ravín v Česku: „Štvou vás zvyšující se ceny potravin? Radost nemá nikdo a nespokojených zákazníků přibývá každým dnem. Za zdražováním stojí impérium miliardáře Andreje Babiše, které ovládá většinu potravinářského a zemědělského průmyslu v Česku. Ten navíc od státu dostává 10 milionů korun denně!“ Babiša sa vtedy verejne zastal Jan Kraus a Michal Viewegh. Bulvár sa Agrofertu môžu hodiť aj v konkurenčom boji s poľskými dovozcami mäsa.
„Kým v Česku chce Babiš vlastniť Ringier najmä z politických dôvodov, na Slovensku ho chce ako nástroj na presadzovanie obchodných záujmov,” tvrdí zdroj z prostredia Ringieru. Ale rokovania sa ešte neskončili a obe strany ich odmietli potvrdiť. „Môže to dopadnúť dvoma spôsobmi – buď kúpi Babiš celú firmu, alebo nič,” tvrdí náš zdroj.
Nemeckí akcionári majú totiž obavy, že s ambicióznym politikom Babišom ako spoluvlastníkom firmy by sa ich pozícia v mediálnom svete skomplikovala. V hre je aj možnosť, že Nemci ovládnu celú firmu a Babiš vyjde naprázdno. Na akcie majú totiž predkupné právo.
.biznis či vplyv?
Vstup Andreja Babiša do slovenských Hospodárskych novín je však zaujímavý aj tým, že nie je jasné, o čo mu tu ide. Denník, kým patril do Bakalovho impéria, nestratil na svojej dôveryhodnosti, hoci svojím nákladom výrazne zaostával za konkurenčným SME. Navyše nedochádzalo ani ku konfliktom záujmov, pretože Bakalu na slovenskom trhu nijako výrazne necítiť. Lenže Andrej Babiš je tu prítomný veľmi silno, preto existuje podozrenie, že cez vplyvný ekonomický titul môže presadzovať svoje biznisové záujmy, ako aj tlačiť na politikov, aby menili zákony podľa jeho predstáv. Známy je napríklad Babišov prob - lém so slovenským Protimonopolným úradom, ktorý mu vlani zamietol pokus o spojenie pekárenských firiem Penam a United Bakeries, pretože by tak ovládal približne 40 percent trhu. Podnikateľ sa síce proti rozhodnutiu úradu odvolal, neskôr však odvolanie stiahol.
Lenže s médiami je to komplikované: ak by Babiš zasahoval do obsahu novín, mohol by ich rýchle zničiť. Jednak by časť novinárov redakciu opustila a jednak by noviny, otvorene presadzujúce majiteľove záujmy, vyšli na smiech. Nie je jasné, či si to Andrej Babiš uvedomuje. Možno mu bude stačiť obmedziť kritiku na svoju osobu či svoje podnikanie. Ale vždy je citlivé, keď mienkotvorné noviny vlastní vplyvný podnikateľ, aj preto sa napríklad na Slovensku Penta zatiaľ neodhodlala vstúpiť do médií a aj preto sú skutoční majitelia Pravdy stále utajovaní. V susednom Česku vlastní viacero významných novín podnikateľ Zdeňek Bakala. Patrí mu aj český Respekt. Šéfredaktor Erik Tabery pripomína, že vydavateľstvo Economia má svoj kódex, ktorý jasne upravuje nezávislosť redakcií na aktivitách majiteľa. V ich etickom kódexe sa uvádza, že „sme si vedomí konfliktu záujmu“. Podrobne je opísané, ako riešiť problematické situácie a je tu zakotvená aj povinnosť explicitne čitateľov upozorňovať na konflikt záujmu, ak to nie je celkom zrejmé zo samotného článku.
Tabery však pripomína, že kódex je jedna vec a prax druhá. „Týždenník Respekt je Zdeňkom Bakalom vlastnený už asi sedem rokov a ani raz som nezažil, že by mi zasiahol do obsahu alebo mi volal, čo sme to napísali. Ani on a ani nikto z jeho kolegov.“ Tabery hovorí, že Bakalu vídava raz-dvakrát ročne na rokovaniach predstavenstva a nemá ani jeho mobilný telefón. Redakcia sa cíti nezávisle. Tabery pripomína aj fakt, že Bakala sponzoroval ODS, TOP 09 a Veci verejné, strany, o ktorých v Respekte vyšli veľmi kritické investigatívne články. Tlaky na riadený obsah novín za čias Zdeňka Bakalu nezaznamenal ani šéfredaktor slovenských Hospodárskych novín Peter Vavro.
Uvedomuje si však nový majiteľ, na akú citlivú pôdu vstupuje ako vydavateľ mienkotvorného denníka? Šéfredaktor HN Peter Vavro priznáva, že sa osobne ešte s Andrejom Babišom nestretol, takže sa nestihli rozprávať o tom, ako ošetriť nezávislosť redakcie. „Do tohto momentu je evidentné iba to, že nový majiteľ bude mať prioritný záujem, aby vydavateľstvo Ecopress neprodukovalo stratu a pracovalo na projektoch, ktoré budú mať význam nielen pre našich čitateľov, ale zároveň dokážu generovať nové príjmy,“ hovorí Vavro.
Babiš ide do mediálneho biznisu nielen z imidžových či biznisových dôvodov. So silnými médiami môže odrážať útoky konkurencie či svojich kritikov. Aspoň on tomu zrejme verí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.