Pozrime sa najskôr do susedného Česka, kde pravicová Nečasova vláda prijala plán siedmich krokov, ktoré by mali zaistiť ľuďom viac práce. Okrem klasických opatrení, ako je podpora pre mladých absolventov či začínajúcich podnikateľov, je medzi nimi aj niekoľko menej tradičných návrhov. O podporu zo štátnych peňazí sa budú môcť uchádzať napríklad firmy, ktoré ponúknu prácu na skrátený úväzok matkám s viacerými deťmi, alebo človeku, ktorý sa doma stará o zdravotne postihnutú osobu. Príspevok na zachovanie pracovných miest budú môcť žiadať aj tie firmy, ktoré preukážu, že im klesli tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb najmenej o dvadsať percent. Podľa návrhu českej vládnej pravice budú mať na štátny príspevok 15-tisíc korún mesačne nárok aj obce a neziskové organizácie, pokiaľ si nového pracovníka vyberú spomedzi nezamestnaných. Akoby vysokú nezamestnanosť riešili ich slovenskí pravicoví kolegovia, ak by dnes sedeli vo vládnych kreslách a mali tak zodpovednosť aj za stráženie deficitu verejných financií?
.ak, tak BMW
Predseda SaS Richard Sulík hovorí, že by preferoval opatrenia, ktoré nič nestoja a zameral by sa na odstránenie administratívnych komplikácií podnikania. Navrhol by napríklad zrušenie povinnosti zamestnávateľov posielať zamestnancov na povinné zdravotné prehliadky či povinné preškoľovanie vodičov. Tiež by sa snažil presadiť zrýchlenie konkurzného konania a zdvihnutie hranice výšky obratu a majetku firmy, pri ktorej jej vzniká povinnosť uskutočniť audit, na maximum, ktoré pripúšťa EÚ.
Aj keď predseda SaS tvrdí, že výška sadzby dane z príjmu nie je momentálne najdôležitejším problémom, presadzoval by návrat k rovnej dani. Oveľa väčší priestor vidí v znižovaní odvodov. Zjednodušil by systém a urobil dobrovoľným poistenie pre prípad nezamestnanosti či práceneschopnosti. „Krátkodobo by to mohlo zvýšiť deficit, ale pozitívne efekty by sa veľmi rýchlo dostavili,“ tvrdí Sulík.
Šéf liberálov by tiež zrušil dnešnú formu prideľovania investičných stimulov. „Dal by som prepočítať, či by takáto úspora neumožnila zníženie spotrebnej dane z nafty alebo dane z motorových vozidiel na minimum, ktoré požaduje EÚ. Získali by sme tak konkurenčnú výhodu oproti iným krajinám. Skôr by som šiel cestou, že zvýhodníme všetkých, ale rovnako a spravodlivo, “ vysvetľuje Sulík. Pridelenie priameho investičného stimulu si vie predstaviť iba v prípade, že by išlo o investíciu s vysokou pridanou hodnotou. „Keby sa stalo, že sem príde BMW a zamestná 10-tisíc ľudí, tak odporučím stimul dať. Firme, ktorá funguje v paneláku, by som nedal nič.“
.regionálne úľavy
Ekonomický expert Novej väčšiny Robert Žitňanský sa so Sulíkom zhodne v tom, že zamestnávateľom by určite pomohlo odbúranie byrokratických regulácií. Jeho strana by však bola odvážnejšia v znižovaní dane z príjmu. Snažila by sa presadiť jej pokles z 23 na 16 percent. Žitňanský tvrdí, že už za prvej Ficovej vlády vznikol na ministerstve financií pirátsky materiál, podľa ktorého – ak by sa ešte vyškrtali všetky zostávajúce daňové výnimky –by bolo možné pri zachovaní rovnakého výberu daní znížiť sadzbu o tri percentá. „ Pri znížení z 23 na 16 percent by teoreticky nejaký výpadok mohol nastať, ale mám pochybnosť, že vláda vyberie pri 23-percentnej sadzby výrazne viac, ako to bolo pri devätnástich percentách. Tento výpadok by nebol pre verejné financie katastrofický a tieto opatrenia by spôsobili také ekonomické oživenie, že vláda by pri nižších sadzbách vybrala viac.“
Investičné stimuly by Nová väčšina nahradila regionálnymi daňovými úľavami, na ktoré by mali nárok všetci podnikatelia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Fungovalo by to tak, že osobné náklady na zamestnanca, ktoré si dnes podnikateľ môže odpočítať z daňového základu, by si v týchto regiónoch mohol uplatniť dvojnásobne. „Týkalo by sa to krajov, v ktorých je priemerná miera nezamestnanosti vyššia ako celoslovenský priemer,“ vysvetľuje Žitňanský.
.eurofondy inak
Poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý hovorí, že keby pravica bola vo vláde, verejné financie by určite konsolidovala inak ako Ficova vláda. Nezvyšovala by daň z príjmu a zmeny v odvodoch by sa snažila urobiť tak, aby na to nedoplatili ľudia s najnižšími príjmami. Zdroje by hľadali inde. „Bolo by vecou politických rokovaní, či by sa DPH zvýšila o jedno percento, alebo by sa upchali nejaké iné diery. Nešlo by však o také sumy, že by sa to nedalo urobiť,“ myslí si Beblavý.
Beblavyý by sa v čase, keď tu existujú eurofondy, snažil ich využiť na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad aj na vytvorenie miest vo verejnom sektore. „Radšej, ako premrhať peniaze z eurofondov na rôzne národné projekty, by som za ne vytvoril miesta sociálnych pracovníkov v osadách, asistentov učiteľov či knihovníkov vo verejných knižniciach. Z tradične pravicového pohľadu to nie je dobrá stratégia a z národných peňazí by som to nepresadzoval, ale keď tie eurofondy tak či tak prichádzajú a vieme, čo sú alternatívy ich minutia, tak mi to vychádza ako lepšie minuté peniaze,“ tvrdí poslanec za SDKÚ.
Do vzdelávacieho systému by sa tiež snažil presadiť zavedenie povinnej praxe už počas štúdia, aby tak študenti prichádzali do kontaktu s potenciálnymi zamestnávateľmi.
Investičné stimuly sú podľa Beblavého zdôvodniteľné, len ak so sebou prinášajú aj nové technológie či pozdvihnutie podnikateľského prostredia v regióne. „Tak ako som to videl v prípade U.S. Steel či veľkých automobiliek. Len vtedy sa to oplatí zaplatiť,“ myslí si poslanec za SDKÚ.
.ak, tak BMW
Predseda SaS Richard Sulík hovorí, že by preferoval opatrenia, ktoré nič nestoja a zameral by sa na odstránenie administratívnych komplikácií podnikania. Navrhol by napríklad zrušenie povinnosti zamestnávateľov posielať zamestnancov na povinné zdravotné prehliadky či povinné preškoľovanie vodičov. Tiež by sa snažil presadiť zrýchlenie konkurzného konania a zdvihnutie hranice výšky obratu a majetku firmy, pri ktorej jej vzniká povinnosť uskutočniť audit, na maximum, ktoré pripúšťa EÚ.
Aj keď predseda SaS tvrdí, že výška sadzby dane z príjmu nie je momentálne najdôležitejším problémom, presadzoval by návrat k rovnej dani. Oveľa väčší priestor vidí v znižovaní odvodov. Zjednodušil by systém a urobil dobrovoľným poistenie pre prípad nezamestnanosti či práceneschopnosti. „Krátkodobo by to mohlo zvýšiť deficit, ale pozitívne efekty by sa veľmi rýchlo dostavili,“ tvrdí Sulík.
Šéf liberálov by tiež zrušil dnešnú formu prideľovania investičných stimulov. „Dal by som prepočítať, či by takáto úspora neumožnila zníženie spotrebnej dane z nafty alebo dane z motorových vozidiel na minimum, ktoré požaduje EÚ. Získali by sme tak konkurenčnú výhodu oproti iným krajinám. Skôr by som šiel cestou, že zvýhodníme všetkých, ale rovnako a spravodlivo, “ vysvetľuje Sulík. Pridelenie priameho investičného stimulu si vie predstaviť iba v prípade, že by išlo o investíciu s vysokou pridanou hodnotou. „Keby sa stalo, že sem príde BMW a zamestná 10-tisíc ľudí, tak odporučím stimul dať. Firme, ktorá funguje v paneláku, by som nedal nič.“
.regionálne úľavy
Ekonomický expert Novej väčšiny Robert Žitňanský sa so Sulíkom zhodne v tom, že zamestnávateľom by určite pomohlo odbúranie byrokratických regulácií. Jeho strana by však bola odvážnejšia v znižovaní dane z príjmu. Snažila by sa presadiť jej pokles z 23 na 16 percent. Žitňanský tvrdí, že už za prvej Ficovej vlády vznikol na ministerstve financií pirátsky materiál, podľa ktorého – ak by sa ešte vyškrtali všetky zostávajúce daňové výnimky –by bolo možné pri zachovaní rovnakého výberu daní znížiť sadzbu o tri percentá. „ Pri znížení z 23 na 16 percent by teoreticky nejaký výpadok mohol nastať, ale mám pochybnosť, že vláda vyberie pri 23-percentnej sadzby výrazne viac, ako to bolo pri devätnástich percentách. Tento výpadok by nebol pre verejné financie katastrofický a tieto opatrenia by spôsobili také ekonomické oživenie, že vláda by pri nižších sadzbách vybrala viac.“
Investičné stimuly by Nová väčšina nahradila regionálnymi daňovými úľavami, na ktoré by mali nárok všetci podnikatelia v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Fungovalo by to tak, že osobné náklady na zamestnanca, ktoré si dnes podnikateľ môže odpočítať z daňového základu, by si v týchto regiónoch mohol uplatniť dvojnásobne. „Týkalo by sa to krajov, v ktorých je priemerná miera nezamestnanosti vyššia ako celoslovenský priemer,“ vysvetľuje Žitňanský.
.eurofondy inak
Poslanec za SDKÚ Miroslav Beblavý hovorí, že keby pravica bola vo vláde, verejné financie by určite konsolidovala inak ako Ficova vláda. Nezvyšovala by daň z príjmu a zmeny v odvodoch by sa snažila urobiť tak, aby na to nedoplatili ľudia s najnižšími príjmami. Zdroje by hľadali inde. „Bolo by vecou politických rokovaní, či by sa DPH zvýšila o jedno percento, alebo by sa upchali nejaké iné diery. Nešlo by však o také sumy, že by sa to nedalo urobiť,“ myslí si Beblavý.
Beblavyý by sa v čase, keď tu existujú eurofondy, snažil ich využiť na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad aj na vytvorenie miest vo verejnom sektore. „Radšej, ako premrhať peniaze z eurofondov na rôzne národné projekty, by som za ne vytvoril miesta sociálnych pracovníkov v osadách, asistentov učiteľov či knihovníkov vo verejných knižniciach. Z tradične pravicového pohľadu to nie je dobrá stratégia a z národných peňazí by som to nepresadzoval, ale keď tie eurofondy tak či tak prichádzajú a vieme, čo sú alternatívy ich minutia, tak mi to vychádza ako lepšie minuté peniaze,“ tvrdí poslanec za SDKÚ.
Do vzdelávacieho systému by sa tiež snažil presadiť zavedenie povinnej praxe už počas štúdia, aby tak študenti prichádzali do kontaktu s potenciálnymi zamestnávateľmi.
Investičné stimuly sú podľa Beblavého zdôvodniteľné, len ak so sebou prinášajú aj nové technológie či pozdvihnutie podnikateľského prostredia v regióne. „Tak ako som to videl v prípade U.S. Steel či veľkých automobiliek. Len vtedy sa to oplatí zaplatiť,“ myslí si poslanec za SDKÚ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.