Nedostal sa tam tým, čo v Rakúsku povedal, hoci vyhlásenie, že keď sa o veľvyslancoch nedohodnete s ministrom zahraničia, tak sa dohodnete s premiérom, minimálne mení české ústavné zvyklosti. Zeman „bodoval“ svojím rozhovorom pre agentúru APA, ktorá sa českého prezidenta spýtala na jeho jedenásť rokov starý škandalózny výrok ohľadne sudetských Nemcov ako „piatej kolóny“ Adolfa Hitlera. Výrok, pre ktorý vtedy nemecký kancelár Gerhard Schröder zrušil návštevu Prahy a neprišiel, kým bol Zeman premiérom. Zeman nielenže uviedol , že si to stále myslí, ale ešte dodal, že sudetskí Nemci môžu byť radi, keď boli iba vyhnaní. Za kolaboráciu s nepriateľom, okupujúcim krajinu, sa vtedy podľa Zemana vraj dával trest smrti a vyhnanie bol zo Zemanovho pohľadu miernejší trest. To všetko doplnil konštatovaním, že Benešove dekréty neboli aktom kolektívnej viny, pretože desať percent sudetských Nemcov mohlo v Česku zostať.
Obidvoje sú prinajmenšom nepresnosti. Vyhnanie bol trest pre všetkých sudetských Nemcov, ktorí nacistom aktívne nečelili. Len preto, že boli Nemci. Keby sa rovnaké meradlo po vojne uplatnilo na Čechov a na Slovákov, tak by dnes na území bývalého Československa žilo len zopár stoviek tisíc ľudí, pretože viac ich nejaké protinacistické aktivity nevyvíjalo. A to ani v Protektoráte, ani v slovenskom štáte.
Druhý nezmysel, samozrejme, je, že Benešove dekréty vyňali tých sudetských Nemcov, ktorí proti nacizmu bojovali alebo boli nacistami prenasledovaní. Čiastočne to tak aj bolo, ale mnoho nemeckých Židov a trebárs aj sociálnych demokratov vyhnaných bolo. A naopak, mnohí z tých, ktorí v Česku zostali, neboli vyhnaní iba preto, lebo boli ako odborníci po vojne príliš potrební.
Zo Zemanovej cesty do Rakúska, ktorá mala byť o diaľniciach, elektrárňach, a vôbec, o ekonomike, sa zase stala cesta o sudetských Nemcoch a Benešových dekrétoch. A to nás cesta do Berlína ešte len čaká. Nuž, so Zemanom sa my ani naše okolie nudiť nebudeme.
Autor je redaktor Lidových novín a MFD
Obidvoje sú prinajmenšom nepresnosti. Vyhnanie bol trest pre všetkých sudetských Nemcov, ktorí nacistom aktívne nečelili. Len preto, že boli Nemci. Keby sa rovnaké meradlo po vojne uplatnilo na Čechov a na Slovákov, tak by dnes na území bývalého Československa žilo len zopár stoviek tisíc ľudí, pretože viac ich nejaké protinacistické aktivity nevyvíjalo. A to ani v Protektoráte, ani v slovenskom štáte.
Druhý nezmysel, samozrejme, je, že Benešove dekréty vyňali tých sudetských Nemcov, ktorí proti nacizmu bojovali alebo boli nacistami prenasledovaní. Čiastočne to tak aj bolo, ale mnoho nemeckých Židov a trebárs aj sociálnych demokratov vyhnaných bolo. A naopak, mnohí z tých, ktorí v Česku zostali, neboli vyhnaní iba preto, lebo boli ako odborníci po vojne príliš potrební.
Zo Zemanovej cesty do Rakúska, ktorá mala byť o diaľniciach, elektrárňach, a vôbec, o ekonomike, sa zase stala cesta o sudetských Nemcoch a Benešových dekrétoch. A to nás cesta do Berlína ešte len čaká. Nuž, so Zemanom sa my ani naše okolie nudiť nebudeme.
Autor je redaktor Lidových novín a MFD
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.