Zábavu hľadajte v inom múzeu

Dejiny a súčasnosť, zakódované v próze ukrajinskej autarky, majú k našim bližšie ako Užhorod k Čiernej nad Tisou. Kultúrne „obchodovanie“ s veľkou krajinou na východe je pritom na škandalózne nízkej úrovni. Cítime sa nadradení nad lacnými robotníkmi, ktorí prefičia Slovenskom na ceste za pražskými lešeniami. Rusi a Ukrajinci sa nám zlievajú do jednej masy, a pritom práve Ukrajinci žijú – podozrivo podobne ako my –  dovŕšením národnej emancipácie a hľadaním zmyslu v ére mafiánskych zbohatlíkov, parkujúcich s megadžípmi na chodníkoch v uličkách Kyjeva.  Oksana Zabužko je ukrajinskou literárnou hviezdou. Vstupuje do debát, provokuje nové polemiky a plní úlohu morálnej autority (tú, o ktorú novodobí skladatelia príbehov už dávnejšie prišli). Vďaka štipendiu strávila niekoľko rokov v Spojených štátoch a Anglicku. Román Poľný výskum ukrajinského sexu (1996) sa stal bestsellerom a 700-stranový roman, teraz vychádzajúci v zlínskom vydavateľstve, je hrdo označovaný za najlepšiu ukrajinskú knihu ostatných dvadsiatich rokov.  Pamäť národa potrebuje vyrozprávané príbehy viac ako ústavy. Samotná autorka to v predslove vyjadrila s absolútnou presnosťou:  „Uplynulých dvadsať rokov je obdobím nášho ťažkopádneho, bolestivého a prácneho vyhrabávania sa z nebytia a zabudnutia, z masového hrobu, ktorý sme ešte neočistili a správne neopísali, tak desivo megalomanská bola jeho veľkosť.“  Tento príbeh sa začína fotografiou. Vyštudovaný fyzik a teraz šikovný obchodník  so starožitnosťami Adrian prežíva krásne okúzlenie z Daryny. Daryna je známa televízna tvár, moderuje obľúbený program o novodobých hrdinoch a je profesionálkou na kladenie otázok.  Fotografia niekoľkých vojakov Ukrajinskej povstaleckej armády z roku 1947 otvára cestu do Adrianovej rodinnej kroniky, ktorá je iba malým útržkom zakrvavenej ukrajinskej histórie. To, čo sa odohralo v jednom bunkri protisovietskych povstalcov, dostáva svoju paralelnú súčasnú verziu. Opakujú sa skúšky charakterov, zrady, hrdinstvá i pokušenia.  Nemožno prepočuť neodbytnú otázku: Aký bol zmysel všetkého? Ukrajinci sa po desaťročiach sovietskeho teroru, po hladomore a krutostiach, na ktoré fantázia súčasníka nestačí, dočkali nezávislosti a zdanlivej slobody. Moc si však znovu prisvojili bezcharakterní zbohatlíci. Agenti sa úspešne zapojili do nových štruktúr moci, intríg a obchodov.  Lekcie, ktoré čitateľ dostáva od reality spolu s Darynou, sú, žiaľ, univerzálne – minimálne pre náš postkomunistický svet. Partner Daryninej priateľky – výtvarníčky, ktorá zahynula v aute –  to ako príslušník novej ekonomickej a politickej elity pri koňaku povedal zrozumiteľne: „Stanoviská? Presvedčenie? To sa hodilo v devätnástom storočí. A rozdiel medzi ľuďmi? Ako vždy – jedni majú viac peňazí, iní menej.“  Zabužko napísala román až do prasknutia preplnený históriou i súčasnosťou, obrazmi vzťahov (mužsko-ženských, spoločenských i národných) a spytovaním svedomia. Neukrajinský čitateľ je vtiahnutý do „národných“ bolestí tohto národa s nevídanou intenzitou. Ukrajinská prozaička odkrýva minulosť, zaprášenú nánosmi klamstiev a cynizmu. Ozbrojený boj za nezávislosť, v ktorom existovali iba nepriatelia (nacisti, Poliaci a Rusi), nepozná jasné situácie. Každé rozhodnutie v sebe skrývalo budúcu krv, poníženie, zradu či prehru.  Opustené tajomstvá sú smutné dvojnásobne. Ak sa o tajomstvo nikto nezaujíma, príde o posledné zvyšky príťažlivosti. Jedine odkrývaním tajomstiev sa naplní ich skrytý význam. Je to proces a namáhavá fuška, zábavu treba hľadať v iných múzeách. Viem si Oksanu Zabužko pri poslednej stránke knihy predstaviť úplne vyčerpanú. Je však zrejmé, že nakoniec túto výzvu zvládla. Oksana Zabužko, Muzeum opuštěných tajemství, preložila Rita Kindlerová, Kniha Zlín, 2013.