To sú neplánovači. Plánovači sa o neplánovačoch vyjadrujú s pohŕdaním. Tvrdia, že sú nezodpovední, leniví, zaspatí a nikdy nič nedosiahnu. Neplánovači zasa vravia, že plánovači znásilňujú realitu a prirodzený chod vecí.
Špecifickým prípadom je kamarát Valdo z Moravy. Od detstva bol problémovým dieťaťom. Bol chronickým neplánovačom. Bol čierna ovca v rodine, kde si všetci všetko zaznamenávali. „Nikdy z teba nič nebude,“ hovorili mu rodičia i súrodenci. Zvláštne je, že ani z nich nič nebolo, napriek tomu, že si všetko poctivo plánovali. V tých rokoch skončil Valdo učňovku a rozhodol sa, že svojim blízkym urobí radosť, zároveň sa osamostatní a bude konečne žiť podľa seba. Bol to prvý (aj posledný) plán v jeho živote. Valdo sa rozhodol, že bude potulným opravárom dáždnikov. Z pohrebnej služby kúpil vyradenú čiernu dodávku – tisícdvestotrojku. O také auto nikto nestál, dostal ho za výhodnú cenu. Trochu ju vyzdobil, aby nepôsobila tak morbídne. Namaľoval na ňu kvety, takže autíčko vyzeralo ako funebrácky voz pre hipisákov. Dovnútra osadil drevenú stoličku a kempingový stolík, zverák a debničku s náradím. Mal tam aj nafukovačku, na nej spával. Keď bolo všetko hotové, rozlúčil sa s rodičmi a vyrazil za opravami dáždnikov.
Jeho plán stroskotal. V ten rok prišlo najsuchšie leto za ostatných tridsať rokov. Z neba nespadla ani kvapka. Darmo chodil od dediny k dedine. V to leto dáždniky nik nepotreboval. Po dvoch mesiacoch sa Valdo vyhladovaný a sklamaný vrátil domov s pokrikom: „Kašlem na vaše plány, dáždniky aj búrky!“
Milí priatelia, ak máme potrebu, tak plánujme. Ak nemáme, tak neplánujme. Aj tak od nás závisí pramálo a takmer vždy to vyjde narovnako.
Špecifickým prípadom je kamarát Valdo z Moravy. Od detstva bol problémovým dieťaťom. Bol chronickým neplánovačom. Bol čierna ovca v rodine, kde si všetci všetko zaznamenávali. „Nikdy z teba nič nebude,“ hovorili mu rodičia i súrodenci. Zvláštne je, že ani z nich nič nebolo, napriek tomu, že si všetko poctivo plánovali. V tých rokoch skončil Valdo učňovku a rozhodol sa, že svojim blízkym urobí radosť, zároveň sa osamostatní a bude konečne žiť podľa seba. Bol to prvý (aj posledný) plán v jeho živote. Valdo sa rozhodol, že bude potulným opravárom dáždnikov. Z pohrebnej služby kúpil vyradenú čiernu dodávku – tisícdvestotrojku. O také auto nikto nestál, dostal ho za výhodnú cenu. Trochu ju vyzdobil, aby nepôsobila tak morbídne. Namaľoval na ňu kvety, takže autíčko vyzeralo ako funebrácky voz pre hipisákov. Dovnútra osadil drevenú stoličku a kempingový stolík, zverák a debničku s náradím. Mal tam aj nafukovačku, na nej spával. Keď bolo všetko hotové, rozlúčil sa s rodičmi a vyrazil za opravami dáždnikov.
Jeho plán stroskotal. V ten rok prišlo najsuchšie leto za ostatných tridsať rokov. Z neba nespadla ani kvapka. Darmo chodil od dediny k dedine. V to leto dáždniky nik nepotreboval. Po dvoch mesiacoch sa Valdo vyhladovaný a sklamaný vrátil domov s pokrikom: „Kašlem na vaše plány, dáždniky aj búrky!“
Milí priatelia, ak máme potrebu, tak plánujme. Ak nemáme, tak neplánujme. Aj tak od nás závisí pramálo a takmer vždy to vyjde narovnako.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.